Pravoslávni veriaci slávia vianočné sviatky

Pravoslávni veriaci slávia vianočné sviatky

Liturgia sv. Jána Zlatoústeho v prešovskom Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského pred roždestvom Isusa Christa. Foto – TASR/Milan Kapusta

Veriaci Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v nedeľu 6. januára.

V pravoslávnej cirkvi dnes vrcholilo 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. 

Predpoludním sa v pravoslávnych chrámoch konala svätá liturgia.

Na štedrovečernom stole chýba mäso aj ryba

Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýba chlieb, med a cesnak. „Na štedrovečernom stole by nemala byť ani ryba,“ uviedol pre TASR pravoslávny kňaz Marek Kundis, ktorý pôsobí v Brezovej pod Bradlom.

„Po rozbalení darčekov sa rodiny večer stretávajú v chrámoch, kde sa zúčastňujú na bohoslužbách, ktoré sa nazývajú Veľké povečerie. Slúžia sa väčšinou po 20. hodine, niekde dokonca aj neskôr a končia sa až po polnoci,“ spresnil Kundis.

Na západnom Slovensku si začiatok Vianoc podľa juliánskeho kalendára pripomínajú aj v Piešťanoch a Holíči. „Mnohé rodiny sú už v súčasnosti zmiešané. Jeden z rodičov je pravoslávny a druhý luterán alebo katolík. V tomto prípade oslavujú rodiny vianočné sviatky dvakrát,“ doplnil Kundis.

V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia.

Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok Presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.

Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.


Traja králi počas koledovania v Detvianskej Hute. Foto – TASR/Ján Krošlák

Katolíci slávia prikázaný sviatok Zjavenia Pána

Katolíci, ale aj veriaci ďalších kresťanských cirkví slávia 6. januára sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov. Je to zjavenie Ježiša Krista ako Mesiáša, Božieho syna a Spasiteľa.

Sviatok Troch kráľov patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Počas slávnostných omší si veriaci pripomínajú deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom.

Ústrednou témou tohto prikázaného sviatku je udalosť, keď traja mudrci z Východu, vedení svetlom hviezdy, prišli do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Stalo sa tradíciou, že na Troch kráľov počas svätých omší kňazi požehnávajú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian.

Sviatok Zjavenia Pána sa najprv slávil na Východe, v 4. storočí sa rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.

Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu nič nehovorí o ich počte, kráľovskej hodnosti ani menách.

Vo viacerých kostoloch sa vo sviatok Zjavenia Pána – Troch kráľov konajú trojkráľové koncerty alebo betlehemské hry.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo