Ukrajinská gréckokatolícka cirkev

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev

Výrez z ikony svätých Volodymyra a Oľhy.

Kresťanstvo prenikalo do Kyjevskej Rusi z Byzancie, no v počiatočnom období nechýbali vzťahy so západným kresťanstvom.

Ukrajinci sú národ z kmeňa východných Slovanov, ktorého územie bolo počas stáročí predmetom sporov medzi rozličnými okolitými štátmi. Od roku 1991 majú nezávislý štát. Ukrajinská republika má 44 541 633 obyvateľov (r. 2017). Približne sedem miliónov Ukrajincov žije v ostatných republikách bývalého Sovietskeho zväzu a prinajmenšom päť miliónov je rozptýlených v rozličných krajinách sveta, hlavne v obidvoch Amerikách, Európe a Austrálii.

Kyjevské veľkokniežatstvo

Prvý štát, ktorý vznikol na území terajšej Ukrajiny v priebehu 9. storočia pod vedením škandinávskych veliteľov (Variagov), je známy pod názvom Kyjevská Rus alebo Kyjevské veľkokniežatstvo. Zahrnoval popri terajšej Ukrajine aj územia centrálneho Ruska a Bieloruska (Rutenia Bianca). Prvé štátne zriadenie Kyjevskej Rusi sa členilo na kniežatstvá, ktoré mali takú širokú autonómiu, že to hraničilo až s nezávislosťou, pričom každému kniežatstvu vládol príslušník rodu Rurikovcov. Knieža Rurik bol prvým škandinávskym vládcom, ktorý zišiel medzi východných Slovanov. Vládol v Pskovskom a Novgorodskom regióne, zatiaľ čo jeho brat Oleg dobyl Kyjev. Po veľkokniežati Olegovi nastúpil v roku 912 syn Igor, ktorý bol ženatý Oľgou. Po Igorovej smrti (945) Oľga prevzala regentstvo za maloletého syna Sviatoslava. Keď zomrel veľkoknieža Sviatoslav, jeho traja synovia, Oľgini vnukovia Jaropolk, Oleg a Vladimír, dostali ako apanáž jednotlivé kniežatstvá. Kyjevské veľkokniežatstvo pripadlo Jaropolkovi, Korostenské kniežatstvo Olegovi a Novgorodské kniežatstvo Vladimírovi. No kniežatá sa dostali do sporu a ako víťaz z bratovražedných vojen vyšiel Vladimír: keď sa stal vládcom štátu Kyjevská Rus (978 – 1015), začal dielo politickej unifikácie roztrúsených a nepokojných kmeňov, čo mu vynieslo prímenie Veľký. Po ňom nastúpil, po prechodnom nástupníctve syna Sviatopolka, ďalší syn Jaroslav, nazývaný Múdry, pretože dal Kyjevskej Rusi kódex konštitučných a administratívnych zákonov.

Počiatky kresťanstva

Kresťanstvo prenikalo do Kyjevskej Rusi z Byzancie, no v počiatočnom období nechýbali vzťahy so západným kresťanstvom. Ako prvá z vládnucej dynastie prijala krst svätá princezná Oľga (okolo roku 957). Obrátila sa na nemeckého cisára Otta I. so žiadosťou o biskupa a kňazov. Cisár poslal niekoľkých misionárov pod vedením mnícha Adalberta z Trevíra. Napriek tomu Oľgin syn Sviatoslav zostal pohanom. Naopak, jej vnuk a kyjevské veľkoknieža svätý Vladimír prijal krst od Grékov a uložil ho prijať aj poddaným, takže je uctievaný ako „apoštolom rovný“ pre Kyjevskú Rus.

Gréci odovzdali Slovanom evanjeliové posolstvo prostredníctvom systému písma, sviatosti, bohoslužby, Bibliu a iné posvätné texty, kalendár s cyklom sviatkov na posvätenie času, chronológiu a zmysel pre dejiny spásy, spôsob modlitby a duchovného života, modely mníšstva, vyčerpávajúce kódexy morálky a kánonického práva, architektonické a umelecké štýly, sociálnu a politickú ideológiu, ako aj cirkevnú hierarchiu, a toto všetko poslúžilo ako základ pre vývoj novej kresťanskej kultúry obyvateľov Kyjivskej Rusi.

Vladimír radikálne zmenil svoj štýl osobného života a svoju sociálnu víziu. Zanechal prax polygamie a oženil sa so sestrou cisárov Bazila II. a Konštantína VIII. Tento úspešný vojenský veliteľ zrušil vo svojej ríši aj trest smrti. V čase jeho nástupcu, syna Jaroslava Múdreho (1015 – 1054), sa kresťanstvo v konštantínopolskej disciplíne a slovanskom jazyku šírilo ďalej po celej krajine a na kresťanských základoch bola budovaná legislatíva a verejný život. Jaroslav dal vybudovať v Kyjeve slávny Chrám svätej Sofie a okolo roku 1039 prijal kyjevského metropolitu poslaného z Konštantínopolu, Gréka Teopempta. Azda preto, lebo chcel cirkev Kyjevskej Rusi urobiť nezávislou, dal Jaroslav po Teopemptovej smrti (1050) zvoliť prvého slovanského metropolitu Ilariona.  

Cirkevné spoločenstvo Kyjevskej cirkvi s Rímskou cirkvou vydržalo dlhý čas aj po roku 1054, ako to dosvedčujú početné manželstvá kyjevských princov a princezien s príslušníkmi vládnucich dynastií na Západe a ako to vyplýva z priamych vzťahov s Rímskym apoštolským stolcom. Napríklad princ Izjaslav, nástupca Jaroslava Múdreho, sa v ťažkostiach v roku 1075 obrátil na pápeža Gregora VII., aby zveril seba a svoje panstvo pod pápežskú ochranu. 

Napriek tomu Kyjevská cirkev ako dcéra Konštantínopolského patriarchátu, situovaná na hranici medzi zónami gréckeho a latinského vplyvu, bola v nasledujúcich storočiach – tak Grékmi, ako aj blízkymi latinskými Poliakmi a Litovcami a nemeckými národmi – zatiahnutá do odcudzenia medzi starým a novým Rímom, čo však zostalo sprostredkovanou skúsenosťou. Grécko-latinská teologická, cirkevná a kultúrna diskusia, hoci bola silne pociťovaná na Rusi, nebola vždy úplne chápaná a asimilovaná.

Suzdaľské kniežatstvo a západné kniežatstvá

Niektorí potomkovia rodu Rurikovcov sa usadili v regiónoch medzi Volgou a Okou, pričom tam vytvorili samostatný štát s hlavným mestom Suzdaľ. V roku 1169 knieža Andrej Bogoľubský vpadol do Kyjeva a po jeho zdevastovaní sa stiahol na sever svojho územia. Od tohto dátumu sa začína úpadok Kyjeva: Suzdaľ a následne Moskva sa stali centrami novej mocnosti Moskovia. V západnej časti vzniklo Vladimírske kniežatstvo na Volyni (988 – 1379) a Haličské kniežatstvo (1126 – 1371). Haličské knieža Daniel (1238 – 1264) v úsilí o križiacku výpravu proti Tatárom udržiavalo od roku 1243 vzťahy s pápežom Inocentom IV., od ktorého dostalo v roku 1253 kráľovskú korunu. 

Haličská metropólia

Haličské kniežatá (v západnej Ukrajine) sa domohli v Konštantínopole zriadenia vlastnej metropólie pre svoje kniežatstvo: Haličská metropólia, ktorá trvala od roku 1303 do roku 1347. To isté dosiahol aj Kazimír III. v roku 1371, no po smrti metropolitu Antona (1401) Haličská metropólia už nemala biskupov. 

Udalosti Kyjevskej metropólie

Medzitým v roku 1240 Kyjev dobyli a vyrabovali Tatári, takže stratil postavenie centra východných Slovanov. Halič dobyl v roku 1341 poľský kráľ Kazimír III., zatiaľ čo Volyňu a celé územie napravo od rieky Dneper až po Kyjev dobyli v 14. storočí litovské veľkokniežatá. Od roku 1386 sa Poľsko a Litva zjednotili dynasticky v osobe litovského veľkokniežaťa, ktoré sa stalo aj kráľom Poľska. Táto personálna únia bola nahradená v roku 1569 Ľublinskou úniou, vďaka ktorej bol vytvorený jediný štát, Poľsko-litovská republika, pričom táto skutočnosť mala dôležité následky pre dejiny Kyjevskej metropólie.

Jurisdikcia kyjevského metropolitu sa rozprestierala pôvodne na všetky územia východných Slovanov. Po vyplienení Kyjeva opustil metropolita Maxim v roku 1299 toto mesto a presťahoval sa severne do Vladimíra na Kľazme, no ponechal si rovnakú jurisdikciu a rovnaký titul ako predtým. V roku 1308 volyňské knieža Vladimír poslalo do Konštantínopolu archimandritu Petra, aby dosiahlo pre svoje panstvá vlastnú metropóliu, na Petra zvolili za kyjevského metropolitu. V roku 1325 Peter zanechal Vladimír na Kľazme a presťahoval sa do Moskvy. Litovské veľkoknieža Olgherd (1341 – 1377), na ktorého území sa v tom čase nachádzal Kyjev, naliehal v Konštantínopole, aby na kyjevský stolec boli menovaní jeho kandidáti. A tak podľa toho, či v Konštantínopole prevážil vplyv Litvy alebo Moskvy, boli menovaní kandidáti jedného alebo druhého kniežaťa. Kyjevskí metropoliti sídlili buď v Moskve, alebo na území Litovského veľkokniežatstva, no mali jurisdikciu nad celou starou metropóliou, ktorá zostala jedinou a spoločnou pre obidve časti až do roku 1458.  

V 15. storočí sa kyjivský metropolita Izidor (1437 – 1458), ktorý bol gréckeho pôvodu, zúčastnil na Florentskom koncile a podpísal cirkevnú úniu. Pápež ho kreoval na kardinála. Únia boli sčasti akceptovaná na ukrajinských a bieloruských územiach Litovského veľkokniežatstva, no bola kategoricky odmietnutá v Moskve, kde Izidora uväznili a potom nechali utiecť. Moskva sa vyhlásila za autokefálnu tým, že si nezávisle od Konštantínopolu v roku 1448 zvolila vlastného metropolitu Jonáša.

V roku 1458 pápež Kalixt III. vymenoval za nástupcu kyjevského metropolitu Izidora jeho spoločníka Gregora, gréckeho mnícha verného cirkevnej únii. Toho akceptovali v poľsko-litovskej časti, no odmietli v Moskovskom veľkokniežatstve, ktorého metropoliti sa počnúc touto chvíľou vzdali kyjevského titulu a prijali titul metropolitov Moskvy a celej Rusi. Takto došlo k rozdeleniu starobylej Kyjevskej metropólie. 

Kyjevská metropólia v poľskom kráľovstve a litovskom veľkokniežatstve pod vedením metropolitu Gregora (1458 – 1472) bola v cirkevnom spoločenstve s rímskym stolcom a takto zostala aj za nasledujúceho metropolitu Misaila Pruckého (1476 – 1480). Z tých málo dobových prameňov vyplýva, že kyjevskí metropoliti sa v druhej polovici 15. storočia bez toho, aby niekedy prerušili vzťahy s Konštantínopolom, usilovali udržiavať alebo obnoviť vzťahy s pápežstvom. Tento spôsob ruténskych iniciatív sa skončil na počiatku 16. storočia, keď Ruténom (takto od neskorého stredoveku latinské pramene označovali národy, jazyk, kultúru, cirkev a územie moderných Ukrajincov a Bielorusov) bolo už jasné, že pápežstvo a ešte viac latinská hierarchia na Litve a v Poľsku už považovali Florentskú úniu za zaniknutú. Počas 16. storočia náboženské podmienky metropólie upadali, pretože sa nedokázala brániť zásahom svetskej moci, prenikajúcemu protestantizmu a zbehlému katolicizmu protireformácie, zatiaľ čo jej klérus bol v žalostnom stave z dôvodu nízkej kultúrnej úrovne.   

Po páde Konštantínopolu v roku 1453 aj Konštantínopolský patriarchát utrpel predĺžené obdobie úpadku a ukázal sa ako neschopný konať ako silný východiskový bod pre Ruténsku cirkev v kríze. Toto všetko viedlo na konci 16. storočia k hľadaniu východiska v cirkevnej únii s Rímskou cirkvou.

Publikované s láskavým súhlasom otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo