Ukrajinskí gréckokatolíci v zahraničí

Ukrajinskí gréckokatolíci v zahraničí

Synoda ukrajinských gréckokatolíckych biskupov v roku 2016. Foto: skeparchy.org

Eparchie v zahraničí patria síce k synode svojej cirkvi, no nie sú podriadené vyššiemu arcibiskupovi, ale priamo Rímu.

Ukrajinská emigrácia sa udiala hlavne v štyroch kolách: prvá v rokoch 1870 až 1914, druhá medzi dvoma svetovými vojnami, tretia počas druhej svetovej vojny a po nej, štvrtá po páde Sovietskeho zväzu. Prvá emigrácia bola takmer celá z Haliče, a preto emigrantmi boli v drvivej väčšine gréckokatolíci. Nasledujúce emigrácie pochádzali zo všetkých častí Ukrajiny. Posledná vlna masovej emigrácie bola vyvolaná sociálno-ekonomickými ťažkosťami a vojenskou inváziou do krajiny.

USA

Ukrajinci z Haliče, ktorí masovo emigrovali do Ameriky počnúc rokom 1870, sa usádzali prednostne v štáte Pensylvánia. Ako oddaní svojmu obradu a neznalí angličtiny veľmi skoro žiadali vlastných kňazov z domovskej krajiny. Prvým ukrajinským katolíckym kňazom bol Ivan Voľanský, ktorý prišiel v roku 1883. Prvá farnosť bola založená v tom istom roku v Shenandoah v štáte Pensylvánia. V roku 1885 tu bol postavený prvý chrám východného obradu v USA. Od tej doby rástol počet farností a prichádzali mnohí kňazi, aby pastoračne slúžili svojim krajanom. Ich misia bola regulovaná špeciálnymi dekrétmi Posvätnej kongregácie de Propaganda fide z 1. októbra 1890, 12. apríla 1894, 1. mája 1897 a špeciálne bulou Ea Semper zo 14. júna 1907.  

Na začiatku 20. storočia sa začala črtať myšlienka vlastného biskupa byzantsko-slovanského obradu pre emigrantov, ktorých už okolo roku 1900 bolo približne 250 000. Táto otázka bola veľmi naliehavá, pretože Ruská pravoslávna cirkev mala v USA celú cirkevnú organizáciu na čele s metropolitom, ktorý sa v roku 1905 presťahoval zo svojho prvého sídla v San Franciscu do New Yorku. Táto pravoslávna hierarchia bola príťažlivá hlavne z dôvodu zákazu ženatých gréckokatolíckych kňazov. Už v prvom desaťročí 20. storočia sa stovky farností a tisíce veriacich pripojili k Pravoslávnej cirkvi. Aby sa zabránilo týmto odchodom a ťažkostiam, Svätá stolica vymenovala v roku 1907 prvého biskupa Sotéra Ortynského, ktorý bol členom baziliánskej rehole svätého Jozafáta, no vladyka Ortynský nemal riadnu jurisdikciu. 

Keď vznikli ťažkosti s latinskou hierarchiou, Kongregácia de Propaganda fide zriadila v roku 1913 apoštolský exarchát so sídlom vo Filadelfii, ktorý viedol vladyka Ortynský až do svojej smrti, zomrel 28. marca 1916.

Medzitým aj medzi veriacimi pôvodom z Haliče a veriacimi z Podkarpatia (ktoré v tej dobe patrilo k Uhorsku) vznikli ťažkosti a trenice rozličného druhu, takže po Ortynského smrti boli vymenovaní dvaja apoštolskí administrátori (Peter Poniatišin pre Ukrajincov a Gabriel Marťak pre Ruténov). Toto rozdelenie sa stalo definitívnym, keď boli zriadené dva oddelené apoštolské exarcháty, jeden pre veriacich z Podkarpatia so sídlom v Pittsburghu a ďalší pre veriacich z Haliče, ktorý si uchoval sídlo vo Filadelfii. Počet veriacich Filadelfského exarchátu významne vzrástol v dôsledku ukrajinskej emigrácie počas druhej svetovej vojny, takže Východná kongregácia zriadila v roku 1956 ďalší exarchát so sídlom v Stamforde v štáte Connecticut. Dvanásteho júla 1958 bola ukrajinská gréckokatolícka komunita v USA povýšená na metropóliu, ktorá mala archieparchiálny a metropolitný stolec vo Filadelfii v štáte Pensylvánia a sufragánnu eparchiu Stamford v štáte Connecticut. Rozdelením metropolitnej eparchie Filadelfia 14. augusta 1961 bola zriadená Eparchia svätého Mikuláša v Chicagu. V poradí štvrtá Eparchia svätého Jozafáta v Parme v štáte Ohio bola zriadená 5. decembra 1983.

Kanada

Medzitým sa gréckokatolícki Ukrajinci, ktorí prišli do Kanady v poslednom desaťročí 19. storočia, stávali ľahkou korisťou ruského pravoslávneho prozelytizmu a presbyteriánov a neskôr ukrajinského pravoslávneho hnutia.

Aby sa zabezpečila primeranejšia duchovná starostlivosť o emigrantov v Kanade, Apoštolská stolica zriadila v roku 1912 ordinariát (apoštolský exarchát) so sídlom vo Winnipegu. Prvým biskupom bol Nikita Budka, ktorý sa v roku 1928 zriekol tohto úradu a napokon v roku 1949 zomrel vo väzení v ZSSR. Z dôvodu enormných vzdialeností a nárastu počtu veriacich bol v roku 1948 Winnipegský exarchát rozdelený na tri časti, v roku 1951 bola pridaná štvrtá časť.  

Nakoniec 3. novembra 1956 bola ukrajinská gréckokatolícka komunita v Kanade povýšená na metropóliu, ktorá má ako archieparchiálne metropolitné sídlo mesto Winnipeg a ako sufragánne eparchie Edmonton, Saskatoon a Toronto. Dvadsiateho siedmeho januára 1974 bola zriadená piata Eparchia New Westminster.

Brazília

Ukrajinské prisťahovalectvo z Haliče do Brazílie sa začalo v roku 1892, no väčšia časť emigrantov sa sem presťahovala po roku 1895. Usadili sa vo vnútrozemských provinciách Paraná a Santa Caterina, ktoré sa venovali poľnohospodárstvu.

Prvým ukrajinským kňazom, ktorý prišiel do Brazílie v roku 1897, bol otec Nikon Rozdolský, ktorý v priebehu niekoľkých rokov dokázal postaviť tri chrámy. V tom istom roku prišiel aj bazilián Silvester Kizyma, ktorý sa usadil v Prudentópolise. Následne prišli ďalší baziliánski rehoľníci a aj Služobnice Nepoškvrnenej (1911).

Štrnásteho novembra 1951 Svätá stolica zriadila pre Brazíliu viacobradový ordinariát pre východných katolíkov v tomto štáte. V roku 1958 bol ordinárovi daný pomocný biskup pre ukrajinskú komunitu v osobe baziliána Jozefa Martenetza. Tridsiateho mája 1962 bola tá istá ukrajinská komunita vyňatá z ordinariátu a bol zriadený apoštolský exarchát na čele s dovtedajším pomocným biskupom pre Ukrajincov ako prvým exarchom. Sídlom exarchátu sa stala Curitiba vo federálnom štáte Paraná. Po desiatich rokoch, berúc do úvahy vývoj tejto komunity, Východná kongregácia povýšila exarchát na eparchiu s titulom Curitibská eparchia svätého Jána Krstiteľa pre Ukrajincov. Spomenutý exarcha sa stal jej prvým eparchiálnym biskupom. Pastoračnú starostlivosť dnes vykonávajú väčšinou otcovia baziliáni. V roku 2004 bola zriadená druhá Eparchia Nepoškvrneného počatia so sídlom v Prudentópolise. 

Argentína

Do Argentíny Ukrajinci imigrovali v rokoch 1897 až 1908, takmer všetci z obvodu Bučač na Haliči. Prvým ukrajinským kňazom v Argentíne bol baziliánsky rehoľník Klement Bžuchovský, ktorý sem prišiel z Brazílie v roku 1909. Potom sem prišli ďalší baziliáni a niekoľko desaťročí sa spolu s baziliánskymi sestrami ako jediní starali o duchovné potreby Ukrajincov. V roku 1959 bol zriadený v Argentíne viacobradový ordinariát, v ktorom boli Ukrajinci najpočetnejšou skupinou. V roku 1961 bol ukrajinský salezián Andrij Sapelak vymenovaný za pomocného biskupa pre ordinára a za apoštolského vizitátora pre Ukrajincov. V roku 1968 bol pre nich zriadený apoštolský exarchát na čele s biskupom Sapelakom ako exarchom. Tento exarchát bol povýšený na eparchiu v roku 1978.

Austrália

Ukrajinci sa usádzali v Austrálii po druhej svetovej vojne, hlavne v rokoch 1947 – 1950. Po roku 1970 činili približne 37 000  osôb, z nich 22 000 katolíkov a 15 000 pravoslávnych. Pre katolíkov Rímska stolica zriadila 10. mája 1958 apoštolský exarchát, ktorý zahrnoval aj Nový Zéland. Vatikán vymenoval za prvého exarchu biskupa Ivana Praška. V zriaďujúcej apoštolskej konštitúcii bolo za sídlo exarchátu stanovené mesto Sydney, no po Praškovej žiadosti bolo dekrétom Kongregácie pre východné cirkvi (12. decembra 1958) stanovené mesto Melbourne. Tento exarchát bol povýšený na eparchiu v roku 1982.   

Stredná a západná Európa

Emigrácia do týchto krajín je skôr nedávna, od čias druhej svetovej vojny.

Aby sa postarala o pastoráciu ukrajinských utečencov v strednej a západnej Európe, Východná Kongregácia vymenovala v roku 1946 apoštolského vizitátora v osobe arcibiskupa Ivana Bučka s fakultami vlastnými apoštolskému administrátorovi. Keď sa emigrácia postupne skonsolidovala, došlo k zriadeniu troch apoštolských exarchátov: v roku 1957 exarchát pre Anglicko a Wales, ktorý bol potom v roku 1967 prijatím Škótska premenený na exarchát Veľká Británia, ďalej v roku 1958 exarchát Nemecko a v roku 1960 exarchát Francúzsko, ktorému boli zverení aj Ukrajinci vo zvyšných krajinách západnej Európy. 

Dvadsiateho štvrtého mája 1996 bola zriadenia Peremyšliansko-varšavská metropólia. Nie je súčasťou územia väčšieho arcibiskupstva, aj keď Peremyšlianska eparchia je jednou z najstarších v Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. 

V januári 2003 bol vymenovaný apoštolský vizitátor pre gréckokatolíckych Ukrajincov v Taliansku a vo februári 2004 aj pre gréckokatolíckych Ukrajincov v Španielsku a Írsku.

A napokon v januári 2013 boli exarcháty Veľká Británia a Francúzsko povýšené na Londýnsku eparchiu Svätej Rodiny a Parížsku eparchiu svätého Vladimíra Veľkého.

Publikované s láskavým súhlasom otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo