Paríž pripravuje konferenciu o blízkovýchodných kresťanoch

Paríž pripravuje konferenciu o blízkovýchodných kresťanoch

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a koptský pravoslávny patriarcha Tawadros II. Foto: wikimedia

Koniec politickej stagnácie v Libanone? Dočkáme sa znovuotvorenia teologickej vysokej školy na Chalki?

Paríž bude v tomto roku v jeseni javiskom medzinárodnej konferencie o situácii orientálnych kresťanov. Oznámil to francúzsky prezident Emmanuel Macron počas svojej nedávnej cesty do Egypta.

Podobná medzinárodná konferencia sa vo Francúzsku konala prvý raz v roku 2015. Nasledujúce konferencie hostili USA, Španielsko a Belgicko. Prezident Macron naznačil, že zmyslom tohtoročnej konferencie je „lepšie sprevádzať“ blízkovýchodných kresťanov. 

Francúzsky prezident sa stretol v Egypte aj s koptským pravoslávnym pápežom a patriarchom Tawadrom II. Hlava Francúzskej republiky uistila patriarchu, že si uvedomuje, ako veľmi trpeli koptskí kresťania v posledných rokoch a desaťročiach „neistotou, terorizmom a útokmi“. Pluralizmus je „podstatnou súčasťou“ mierovej ofenzívy pre celý blízkovýchodný región.

Na prvej medzinárodnej konferencii o situácii orientálnych kresťanov v septembri 2015 sa zúčastnili zástupcovia 60 štátov, mnohé mimovládne organizácie a organizácie OSN. V tom čase teroristi samozvaného Islamského štátu rozšírili svoju nadvládu na veľké územia v Iraku a Sýrii.

Cieľom vtedajšej konferencie bolo stanoviť okamžité opatrenia na ochranu kresťanov, jezídov a stúpencov neskorých foriem zoroastrizmu.

Konferencie, ktoré sa konajú každý rok v inom štáte, majú objasniť, že ochrana tradičných náboženských skupín na Blízkom východe, ktorá bola v uplynulých storočiach tradičnou starosťou Francúzska, nemôže byť vecou len jedného štátu. 

Faraj-Benoit Camurat, predseda mimovládnej organizácie Fraternité en Iraq, v rozhovore s francúzskymi novinármi povedal, že medzinárodné konferencie od roku 2015 boli veľmi dôležité pre konkrétnu pomoc. Takto jeho mimovládna organizácia mohla s pomocou prostriedkov vyzbieraných počas konferencie v Belgicku vlani podporiť 70 malých projektov na severe Iraku, hlavne na Ninivskej planine.

Aj keď teroristi samozvaného Islamského štátu sú teraz ďalekosiahlo vojensky porazení, teraz ide o to, aby sa vyčistilo územie od mín a začali sa stavať cesty, ktoré oživia spoločnosť na zasiahnutých územiach. To je ťažšie ako bezprostredná pomoc.  

Koniec politickej stagnácie v Libanone?

Maronitský patriarcha kardinál Bechara Boutros Rai poblahoželal libanonskému prezidentovi Michelovi Aounovi a libanonskému premiérovi Saadovi Haririmu k vytvoreniu novej libanonskej vlády po deväťmesačných prieťahoch.

Vo svojom blahoželaní maronitský patriarcha pripomenul, že „jednota a spolupráca“ v rámci vlády sú dôležité, aby sa „rozbehli reformy a zabezpečil hospodársky blahobyt“. Po ukončení politickej stagnácie kardinál Rai vyjadril nádej, že nová vláda dokáže dobehnúť čas stratený počas posledných deviatich mesiacov.

Saad Hariri bude viesť 30-členný vládny tím, ktorý odzrkadľuje libanonský konsenzus: medzi tridsiatimi členmi vládneho tímu (26 mužov a 4 ženy) sú štyria pravoslávni kresťania, šiesti maronitskí kresťania, traja gréckokatolícki – melchitskí kresťania, jeden katolícky a jeden pravoslávny Armén, ako aj šesť šiítskych moslimov, traja drúzovia a šesť sunnitských moslimov (vrátane premiéra Haririho).

Po prvý raz zaujala žena, sunnitka Raya Hasanová z Haririho Strany budúcnosti, pozíciu ministerky vnútra.  

Dočkáme sa znovuotvorenia teologickej vysokej školy na Chalki?

Návšteva gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa v zavretom pravoslávnom kňazskom seminári a teologickej vysokej škole na ostrove Chalki v Marmarskom mori oživila nádeje na skoré znovuotvorenie tejto renomovanej pravoslávnej vzdelávacej inštitúcie.

Alexis Tsipras absolvoval 5. a 6. februára 2019 oficiálnu návštevu Turecka. Aj keď to nie je typické pre turecký protokol, na oficiálnu štátnu večeru, ktorú podával turecký prezident Recep T. Erdogan v prezidentskom paláci v Ankare na Tsiprasovu počesť, pozvali aj ekumenického patriarchu Bartolomeja.  

Nezvyčajná bola aj Tsiprasova návšteva na ostrove Chalki: bola to prvá návšteva gréckeho premiéra po deväťdesiatich rokoch. Nezvyčajná bola v stredu pred výletom na ostrov Chalki aj návšteva gréckeho premiéra v konštantínopolskej Hagii Sofii, kde Tsiprasa sprevádzal hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin.

Božská liturgia v seminárnom chráme v stredu sa konala v znamení sviatku patróna kňazského seminára a vysokej školy na Chalki, ktorým je Fótios Veľký (820 – 891). Fótios I. bol jedným z najvýznamnejších konštantínopolských patriarchov, ďalej iniciátorom misie svätých Cyrila a Metoda medzi Slovanmi a centrálnou postavou vo výmene názorov medzi (starým) Rímom a Novým Rímom (Konštantínopolom) v 9. storočí.

Či po „signáloch“ budú nasledovať konkrétne opatrenia smerujúce k znovuotvoreniu od roku 1971 zavretého seminára a teologickej vysokej školy, to bolo v stredu otvorené. Kňazský seminár a teologická vysoká škola na Chalki patrili do zavretia k najvýznamnejším vzdelávacím zariadeniam pravoslávia. Chalki vždy malo záujem o ekumenicky orientovanú teológiu.

Prečítajte si aj
Ukrajinci už majú autokefálnu cirkev Zdieľať

Z tejto vysokej školy vyšli nielen mnohí biskupi, kňazi a igumeni, ale aj mnohé osobnosti z iných akademických oblastí z celého východného stredomorského priestoru. Počas desaťročí od roku 1971 bolo Chalki stále udržiavané Ekumenickým patriarchom, aj keď nebol možný nijaký veľký modernizačný posun (s výnimkou digitálnej oblasti). Preto otvoriť kňazský seminár a teologickú fakultu je možné ihneď.

Naposledy po stretnutí patriarchu Bartolomeja s prezidentom Recepom T. Erdoganom a ministrom zahraničných vecí Mevlutom Cavusoglum 25. apríla 2018 v Ankare zaznelo, že bude „čoskoro“ nasledovať znovuotvorenie kňazského seminára a vysokej teologickej školy na Chalki.

Budova kňazského seminára na Chalki je postavená vedľa ruín Monastiera Najsvätejšej Trojice, ktorý založil v 9. storočí konštantínopolský patriarcha Fótios I. V roku 1844 premenil ekumenický patriarcha Germanos IV. tento monastier na teologickú vysokú školu. Posviacka sa konala 23. septembra 1844.

Všetky budovy okrem kaplnky zničilo v júni 1894 zemetrasenie. Ich obnovu viedol architekt Perikles Fotiadis, nová posviacka sa konala v októbri 1896. Väčšia renovácia sa konala v 50. rokoch minulého storočia.

K zavretiu kňazského seminára na Chalki viedol v roku 1971 prijatý turecký zákon, ktorý zakazuje prevádzkovanie súkromných univerzít. USA, EÚ a Rusko sa už roky zasadzujú za znovuotvorenie tejto renomovanej pravoslávnej akademickej inštitúcie. Pri prístupových rokovaniach s Tureckom dala EÚ tému znovuotvorenia vysokej teologickej školy na zoznam požiadaviek na Ankaru, ktoré súvisia s obmedzovaním slobodného praktizovania náboženstva kresťanov v Turecku.

Vymenovanie burského metropolitu Elpidofora Lambriniadisa za nového igumena Monastiera Najsvätejšej Trojice na Chalki v roku 2011 bolo interpretované ako náznak pre znovuotvorenie teologickej vysokej školy.

V januári 2013 informovali noviny „Today's Zaman“, že turecká Rada pre náboženské nadácie („Vakiflar“) vrátila 190 hektárov pozemku nadácii Monastiera Presvätej Trojice na Chalki, ktorá je vlastníkom seminára a vysokej školy na Chalki. Najväčšia časť spomenutých pozemkov sa nachádza akurát v areáli seminára.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo