Chaldejská katolícka cirkev

Chaldejská katolícka cirkev

Ilustračná fotografia. Foto: wikimedia

Arabská nadvláda a prekladanie gréckych filozofických a vedeckých textov.

V čase arabského podmanenia bola kresťanská približne polovica obyvateľstva regiónu, ktorý dnes tvorí Irak a veľkú časť Iránu. Podľa náhrobného kameňa Sin-ngan-fu, datovaného do roku 781 a objaveného v blízkosti hlavného mesta dynastie Tang, skupina misionárov vedená mníchom Alopenom dosiahla Čínu v roku 653. Katolikos Išo’jáb II. preto mohol založiť nové metropólie v mestách Hulwan (Irán), Herat (Afganistan), Samarkand (Uzbekistan) a potom v Číne a Indii. Na podmanených územiach – dar al-Islam – sa arabský jazyk presadil dosť rýchlo a umájovský kalif Walid (705 – 715) dekrétom nariadil arabčinu ako oficiálny jazyk verejnej správy. Nový sociálno-ekonomický kontext prinútil kresťanov začať používať jazyk dobyvateľov. Avšak sýrčina bola naďalej používaná ako liturgický a literárny jazyk.

S „ľuďmi Knihy“ (židia, kresťania a zoroastriani) sa zaobchádzalo ako s náboženskými menšinami pod ochranou islamu (tolerovaní = dhimmi), pretože ide o veriacich v Boha napriek ich odmietaniu akceptovať prorockého ducha Mohameda. Z tohto dôvodu sa od dospelých kresťanských mužov nepožadovala konverzia (ale táto možnosť voľby zostávala vždy otvorená), no ukladalo sa im platenie dane za ochranu (džizja), ktorá im bola garantovaná. Okrem toho kresťania podliehali niektorým pravidlám, napríklad pravidlu nosiť odevy alebo opasky, ktoré ich identifikovali ako kresťanov. V islame 8. storočia boli tieto zákony ešte reštriktívnejšie.

Na počiatku panstva Umájovcov viedol východosýrsku cirkev veľký katolikos Išo’jáb III. z Adiabene (650 – 658), ktorému sa podarilo posilniť autoritu vlastného úradu. Známym sa stal skrze liturgickú reformu, ktorú sám vypracoval. Katolikos vybral tri anafóry – tie, ktoré nesú mená Addaia a Mariho, Teodora a Nestória – a súčasne zakázal všetky, ktoré boli používané v minulosti. Spolu s mníchom Henanišom sa postaral aj o finálnu redakciu breviára známeho ako Modlitba hodín (Hudra). 

V dôsledku abbásovskej revolúcie v roku 762 bol kalifát presunutý z Damasku do Bagdadu, do nového hlavného mesta a centra islamskeho sveta. Na dvore abbásovských kalifov (750 – 1258) sa vyvinulo jedno z najobdivuhodnejších a najdôležitejších intelektuálnych hnutí v dejinách. Takmer všetky grécke texty svetského charakteru z oblasti filozofie, vedy a medicíny, ktoré boli dosiahnuteľné na teritóriách Východorímskej ríše a Perzskej ríše, boli preložené najskôr do sýrčiny a potom do arabčiny. Pri tejto obrovskej prekladateľskej činnosti východosýrski kresťania zohrávali podstatnú úlohu, boli neodmysliteľní pre svoju znalosť sýrčiny, gréčtiny a arabčiny. Vďaka nim toto intelektuálne dedičstvo staroveku začalo byť súčasťou prekvitajúcej arabskej kultúry, v ktorej prostredí tvorilo základy potrebné pre budovanie filozofických základov islamu. Bol to proces, ktorý sa ukázal ako kultúrne a historicky hodnotný aj pre Západ. Diela preložené zo sýrčiny alebo arabčiny do latinčiny dosiahli Európu cez Španielsko a Sicíliu. Takto boli na Západe spoznané skôr ako v gréckom origináli.

Medzi prekladateľmi figuroval aj významný katolikos Timotej I. (780 – 832), ktorý okrem iného podstúpil náboženskú dišputu s kalifom al-Mahadim. Timotej dostal povolenie presunúť sídlo katolika do Bagdadu, pričom išlo o poctu udelenú len východosýrskej cirkvi. Enormná zbierka zanechaných listov ukazuje, že bol schopným správcom a statočným obrancom vlastnej cirkvi.

Autormi týchto prekladov neboli len predstavitelia východosýrskeho kléru, ale aj laické osobnosti, ktoré boli kompetentné v oblasti fyziky a filozofie. Medzi týmito vynikala rodina Bochtišo, dynastia kresťanských fyzikov zo školy medicíny v Gundišapure, ktorá bola v službe rozličných kalifov. Najznámejším prekladateľom je Hunain B. Išaq († 873), východosýrsky kresťanský Arab z Hiry, ktorý preložil medicínske texty (Galena), matematické diela (aritmetiku, geometriu a astronómiu) a filozofické texty (zvlášť Aristotela). Títo autori boli v tom istom čase aj teológmi (mutaklalimún) a pojem „teológia“ sa prekladal do arabčiny ako Ilm al-Kalám, čo znamená: veda reči o Bohu.

Napriek politikám uskutočňovaným abbásovskými kalifmi, ktoré podnietili masové konverzie kresťanov na islam, Cirkev Orientu dokázala v rámci moslimskej ríše expandovať smerom na Západ. Okrem iného vieme o východosýrskych biskupoch v Damasku, Jeruzaleme, Alexandrii, na Cypre a v regióne Zálivu, predovšetkým v Katare (Beth Qatraja), kde žili slávni autori ako Izák z Ninive, Gabriel a Jób. Ešte významnejšie je účinné misionárske pôsobenie smerom na Východ. Mnísi, ktorých vyslal Timotej I., cestujúc po „hodvábnej ceste“ šírili evanjelium spôsobom zodpovedajúcim vlastnej aramejskej kultúre a vlastnej liturgii, ale vlastnú tradíciu prispôsobovali kultúrnym výrazom národov Perzie, Azerbajdžanu, Afganistanu, Turkistanu, Mongolska, Číny, Tibetu a Indie.

Vychádza s láskavým súhlasom arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo