Oslavy 800. výročia stretnutia sv. Františka so sultánom

Oslavy 800. výročia stretnutia sv. Františka so sultánom

Stretnutie svätého Františka Assiského a sultána Malika al-Kamila. Foto: wikimedia

Orientálni patriarchovia na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Na oslavách 800. výročia stretnutia svätého Františka z Assisi so sultánom Al-Malikom al-Kamilom bude rímskeho pápeža Františka zastupovať kardinál Leonardo Sandri, ktorý je prefektom Kongregácie pre východné cirkvi.

Oslavy sa budú konať od 1. do 3. marca, pričom egyptskí františkáni pripravili rad podujatí, na ktoré príde aj generálny predstavený františkánov Michael Perry a kustód Svätej zeme Francesco Patton.

Prvého marca je cieľom veľkej púte Damietta – mesto, pred ktorého múrmi sa v septembri 1219 konalo toto historické stretnutie.

Druhého marca sa uskutoční na káhirskej univerzite Al Azhar konferencia s názvom „Za dialóg v pokoji a miernosti“, ktorú organizuje Svetový zväz absolventov Al Azharu a egyptskí františkáni. Tretieho marca odslúži kardinál Sandri slávnostnú bohoslužbu v koptskom katolíckom Chráme svätého Jozefa v Káhire.    

Svätý František sa pripojil k piatej križiackej výprave. Taliansko opustil 24. júna 1219 a loďou sa dostal do Akkonu (v tom čase nazývanom väčšinou St. Jean d’Acre). V auguste 1219 bol v Egypte a snažil sa o rozhovor o pokoji a viere so štvrtým ajjubidským sultánom. Tento rozhovor zostal bez bezprostredného výsledku, no sultán predložil návrh, že na nejaký čas (ako to zodpovedá islamskému zvyku) vráti kresťanom Jeruzalem a časti Palestíny. No účastníci piatej križiackej výpravy to odmietli. O desať rokov neskôr prijal tento sultánov návrh rímsky cisár a súčasne sicílsky kráľ Fridrich II.

Fridrich II. viedol šiestu križiacku výpravu, nechcel však postupovať vojensky, ale diplomaticky a v sultánovi al-Kamilovi našiel kongeniálneho partnera. V Jeruzaleme bol zriadený veľmi komplexný systém dvojitej suverenity, ktorý umožňoval kresťanom sláviť bohoslužby v dohodnutých termínoch.

Kardinál Sandri odletel do Egypta už 25. februára. Do konca februára navštevuje koptské katolícke eparchie v Hornom Egypte – Miniu, Assiut, Sohag a Luxor. Pred návratom do Ríma sa prefekt Kongregácie pre východné cirkvi stretne 4. marca s koptským katolíckym patriarchom Ibrahihom Sidrakom a s egyptskými katolíckymi biskupmi všetkých obradov.

Orientálni patriarchovia na bezpečnostnej konferencii v Mníchove

Dvaja patriarchovia z Orientu – chaldejský katolícky patriarcha Mar Louis Rafael kardinál Sako a sýrsky pravoslávny patriarcha Mor Ignatius Afrem II. – zastupovali na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii žiadosti blízkovýchodných kresťanov.

Obidvaja patriarchovia využili túto príležitosť na bilaterálne rozhovory s prominentnými aktérmi svetovej politiky. Zúčastnili sa aj na pódiovej diskusii, ktorú zorganizovala Nadácia Hannsa Seidela. Táto diskusia mala veľavravný názov: „Ranné zore novej éry? Budúce perspektívy pre náboženské menšiny na Blízkom východe.“

Podľa chaldejského patriarchu západné veľmoci od konca Osmanskej ríše neprejavili nijaký zreteľný zámer podporovať na Blízkom východe vznik právnych štátov, v ktorých sú garantované rovnaké práva pre všetkých občanov. Negatívne následky pre kresťanov mal aj izraelsko-palestínsky konflikt, pretože podkúril „politický islam“ a tradičný predsudok, že orientálni kresťania sú „spojencami“ politiky západných mocností na Blízkom východe.

V Iraku po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna inváziou USA v roku 2003 nastal chaos, ktorý vyprodukoval situáciu „politicko-inštitucionálnej prázdnoty“, v ktorej sa mohlo rozmáhať sektárske zmýšľanie, korupcia a mohli bujnieť milície a ozbrojené skupiny mimo štátnej kontroly. „Nestabilita na Blízkom východe zväčšila dilemu kresťanov a takisto ‚západná politika‘, ktorá podporuje v tomto regióne skôr konflikt namiesto demokracie a slobody.“  Západní nositelia rozhodnutí robili všetko možné, aby podporovali svoje hospodárstvo a svoje záujmy na náklady blízkovýchodných krajín. Osobitnú úlohu pritom zohráva využívanie ropných zdrojov a obchod so zbraňami. V Iraku musel približne milión kresťanov opustiť krajinu. Na 1 250 vyčíslil chaldejský patriarcha počet zabitých kresťanov.

Chaldejský patriarcha sa jasne vyjadril aj o situácii na Ninivskej planine. Vláda v Bagdade urobila málo až nič na podporu návratu vyhnaných kresťanov do mestečiek a dedín tejto planiny. Vyskytli sa prípady korupcie, za povolenie obnoviť zničené kostoly a domy boli požadované „poplatky“. Miestna „mafia“ odňala vyše 23 000 nehnuteľností a pozemkov kresťanským, jezídskym alebo sabejským vlastníkom. Chaldejský patriarcha vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby prispelo k „rýchlej stabilizácii“ Ninivskej planiny a k vypracovaniu dlhodobej rozvojovej stratégie. 

„My kresťania sme už dosť trpeli,“ povedal chaldejský patriarcha. Predpokladom pre prekonanie krízovej situácie v blízkovýchodných štátoch je uznanie právnej rovnosti všetkých občanov, vyčistenie vyučovacích programov na školách od všetkých „výziev k diskriminácii“ a vyhubenie ideológie „džihádu“ a svätej vojny. Vedúce islamské duchovné osobnosti treba povzbudzovať k tomu, aby prekonali doslovnú interpretáciu Koránu. Mar Louis kardinál Sako vyjadril nádej, že nedávna cesta pápeža Františka do Spojených arabských emirátov a podpísanie dokumentu o „ľudskom bratstve“ spoločne s veľkým imámom Al-Azharu Ahmedom al-Tajebom môže prispieť k vymiznutiu príčin náboženského fanatizmu. 

Pre Irak chaldejský patriarcha narysoval jasný program: reforma irackej ústavy, prekonanie všetkých zneužívaní, ktoré prispievajú k tomu, že existujú „občania druhej kategórie“, očistenie a reforma (predovšetkým islamského) vyučovania náboženstva, vytvorenie pracovných miest pre mládež. 

Sýrsky pravoslávny patriarcha Mor Ignatius Afrem II. kritizoval na pódiovej diskusii, že o budúcnosti Sýrie sa diskutovalo bez zástupcov jeho krajiny. Jedným z veľkých prísľubov „Arabskej jari“ bolo to, že na Blízkom východe bude zavedená nová „éra demokracie“, v ktorej by ľudia mali mať právo sami rozhodovať o svojej budúcnosti a spôsobe vlády. Musíme si položiť otázku, prečo potom bolo zakázané Sýrčanom, aby sami rozhodli o svojej budúcnosti. Patriarcha ostro kritizoval západné sankcie proti Sýrii, ktoré viedli k „humanitárnej tragédii a veľkému utrpeniu sýrskeho ľudu“.

Pre Sýriu je nutné politické riešenie, podčiarkol sýrsky pravoslávny patriarcha. Toto riešenie musí zabezpečiť aj možnosť návratu pre všetkých utečencov a vnútorných utečencov. Mor Ignatius Afrem II. uviedol tri naliehavé ciele: objasnenie únosu dvoch aleppských metropolitov Mor Gregoria Youhannu Ibrahima a Boulosa Yazigiho, ďalej zrušenie ilegálnych sankcií a uznanie práva sýrskeho ľudu rozhodovať o svojej budúcnosti.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo