Nové aspekty cirkevného sporu na Ukrajine

Nové aspekty cirkevného sporu na Ukrajine

Kyjevský metropolita Onufrij a kyjevský metropolita Epifanij. Kto z koho? Foto: orthochristian.com

Napätie a spory medzi kánonickou Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu a novozaloženou Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny.

Prvé zasadnutie Svätého Synodu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny

V Kyjeve sa 5. februára 2019 prvý raz zišiel Svätý Synod novozaloženej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Na „prechodné obdobie“ bude jeho „stálym členom“ tzv. „čestný patriarcha“ Filaret Denisenko, ktorý viedol niekdajší Kyjevský patriarchát, ďalej arcibiskup Makarij (Maletič), ktorý viedol niekdajšiu Ukrajinskú autokefálnu pravoslávnu cirkev, a metropolita Simeon (Šostackij), ktorý do vytvorenia Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny viedol z poverenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu archieparchiu Vinnica. Ostatní členovia Svätého Synodu budú menovaní vždy len na jeden rok. Osem vymenovaných hierarchov pôsobilo predtým v Kyjevskom patriarcháte a len černivický arcibiskup German Semančuk pôsobil v Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi.

Filaret Denisenko, ktorý 3. februára 2019 „zo zdravotných dôvodov“ chýbal v Kyjeve na uvedení metropolitu Epifanija (Dumenka) do úradu prímasa novozaloženej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, sa zúčastnil na ustanovujúcom zasadnutí Svätého Synodu. Metropolita Epifanij bude osobne viesť Úrad pre vonkajšie záležitosti novozaloženej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.  

Následky cirkevného sporu o Ukrajine v pravoslávnej diaspóre

Spor medzi Konštantínopolom a Moskvou o Ukrajine sa už odráža aj v živote pravoslávnej diaspóry, kde sú prítomné všetky pravoslávne jurisdikcie. V Chicagu, kde pôsobí 100 pravoslávnych farností, sa 17. marca pri príležitosti Nedele pravoslávia podľa juliánskeho kalendára budú konať dve večierne.

Pôvodne sa mala konať všepravoslávna večiereň v srbskej katedrále v Chicagu. Srbská pravoslávna cirkev síce nevypovedala eucharistické spoločenstvo s Konštantínopolským patriarchátom, jej biskup Longin (Krčo) sa aj tak rozhodol, že neposkytne svoju katedrálu pre všepravoslávnu večiereň. Chcú sa vyhnúť všetkým diskusiám, s kým sa teraz slobodno a s kým neslobodno modliť, vysvetlil Longinov sekretár presbyter Nikolaj Kostur. Preto bude v katedrále len srbská večiereň. K tejto večierni sa však pripojí eparchia Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí, ako oznámil jej sekretár protojerej Gregory Joyce. Tradičná všepravoslávna večiereň sa uskutoční napokon v Katedrále sv. Konštantína a Heleny v rámci severoamerickej Gréckej pravoslávnej arcidiecézy Ameriky.

Otvorený list berlínskeho pravoslávneho arcibiskupa o kríze na Ukrajine

Jeden z najváženejších hierarchov Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí, berlínsky arcibiskup Mark (Arndt) zaujal stanovisko ku kríze okolo Ukrajiny v „otvorenom liste“ členom Pravoslávnej biskupskej konferencie v Nemecku.

„Uznanie novej pseudocirkevnej štruktúry na Ukrajine a udelenie tomosu Konštantínopolským patriarchátom“ predstavuje krok, „ktorý zapríčiní na roky veľmi veľa zmätku, utrpenia a sporov“, píše arcibiskup a dodáva: „Oficiálne vyhlásený cieľ Konštantínopolského patriarchátu, totiž spôsobiť cirkevné zjednotenie na Ukrajine, nie je dosiahnutý – skôr je posunutý do ešte vzdialenejšej budúcnosti. Uvedené kroky nielenže prehĺbili priepasť medzi pravoslávnymi veriacimi na Ukrajine a zabetónovali rozkol, ale – ako sa teraz ukazuje – viedli k extrémnym zlomom v rámci celkového pravoslávia. Jednostranným krokom vyvolané narušenia vzťahov medzi cirkvami v rodine pravoslávnych cirkví sú ohromné. Budú nás sprevádzať zaiste ešte dlho.“ 

Medzičasom je cirkevná situácia na Ukrajine stále viac alarmujúca, zdôrazňuje berlínsky pravoslávny arcibiskup. Kánonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu pod vedením metropolitu Onufrija Berezovského, ktorá je uznaná všetkými autokefálnymi pravoslávnymi cirkvami, je prostredníctvom zákona nanucovaná zmena názvu. Cieľom je očividne donútiť všetky farnosti k preregistrovaniu a zrevidovať všetky dohody a zmluvy medzi štátnymi a cirkevnými štruktúrami. Keď cirkev odmietne uskutočniť zmenu svojho názvu – „čo by bolo logické, lebo za normálnych okolností si organizácie samy dávajú názov a nedostávajú ho od štátu“ –, potom to bude mať za následok stratu postavenia právnickej osoby. Zároveň biskupi a kňazi spomenutej cirkvi sú predvolávaní ukrajinskou tajnou službou (SBU) a tlačení k tomu, aby opustili kánonickú ukrajinskú pravoslávnu cirkev a pripojili sa k novej cirkevnej štruktúre, teda k Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Aj monastiere sú vystavené štátnemu šikanovaniu a hrozí im prevod na tretiu osobu. Platí to aj pre dva najdôležitejšie ukrajinské kláštory: Kyjevskú a Počajevskú lavru.    

Monastiere a chrámy sú na základe desaťročia trvajúcej komunistickej vlády naďalej v rukách štátu, a nie sú vlastníctvom cirkvi, pripomína arcibiskup Mark. Ukrajinský štát, ktorý sleduje svoje ciele, chce teraz rozhodovať o „užívateľoch“. Koná sa zastrašujúca kampaň. Chrámy sú násilne obsadzované radikálmi, ktorí vyháňajú ich doterajších užívateľov.  

Nové aspekty v ukrajinskom cirkevnom spore

Spor medzi pravoslávnymi cirkevnými štruktúrami na Ukrajine má rozličné podoby. Dosvedčuje to aj prípad ukrajinského pravoslávneho biskupa Gedeona (Charona), igumena Desiatinovho monastiera v Kyjeve, ktorému 13. februára po pobyte v USA zabránili na letisku Kyjev-Boryspor vcestovanie, zatkli ho a na druhý deň ho skupina mladíkov so samopalmi eskortovala na najbližší let do Frankfurtu nad Mohanom.

Biskup Gedeon informoval vo Washingtone členov Kongresu USA (Snemovňu reprezentantov a Senát) a ministra zahraničných vecí Michaela Pompea o diskriminácii kánonickej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá je autonómnou súčasťou Moskovského patriarchátu, a odovzdal oficiálny apel tejto cirkvi vedenej metropolitom Onufrijom Berezovským vo veci náboženskej slobody.

Ukrajinská pohraničná polícia sa odvolávala – podľa jej hovorcu Olega Slobodiana – na to, že biskupa zadržali „kvôli problémom s dokumentmi“. Biskup Gedeon na svojom facebookovom konte konštatoval: „Bolo mi zabránené vcestovať na Ukrajinu s odôvodnením, že bolo anulované moje štátne občianstvo. Ale 15 dní predtým, keď som opúšťal krajinu, neboli ani problémy, ani súdne rozhodnutie.“ Ako dôvod jeho zatknutia bola udaná strata cestovného pasu, „hoci som nikdy nepodal nejaké oznámenie o jeho strate“. Podľa slov biskupovho priateľa ukrajinská pohraničná polícia bránila poslancom parlamentu a právnikom nadviazať kontakt s biskupom Gedeonom.  

Aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je zapájaná do cirkevného sporu na Ukrajine. Jedenásteho februára sa kňazi a mnísi ukrajinskej pravoslávnej eparchie Tarnopoľ v Počajevskej lavre, ktorá je súčasťou Moskovského patriarchátu, stretli s reprezentantmi Osobitnej pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine, aby diskutovali o otázkach náboženskej slobody na tomto západoukrajinskom území. Išlo predovšetkým o vzťahy cirkvi a štátu v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktoré sú od komunistického obdobia ešte stále vo vlastníctve štátu. Diskutovalo sa aj o „porušovaní práv veriacich“. Z cirkevnej strany bola Osobitnej pozorovateľskej misii OBSE na Ukrajine odovzdaná dokumentácia o „násilnom zaberaní“ ukrajinských pravoslávnych chrámov stúpencami novozaloženej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Dvanásteho februára sa reprezentanti Osobitnej pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine stretli s arcibiskupom Varsonofijom (Stoliarom) vo Vinnici. V eparchii Vinnica a Bar sú spory medzi cirkvami zvlášť tvrdé. Mohlo by to súvisieť s tým, že bývalý vinnický metropolita Simeon Šostackij je jedným z dvoch ukrajinských pravoslávnych biskupov, ktorí prešli od Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu k novozaloženej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Vinnický metropolita Simeon sa 15. decembra zúčastnil na „zlučovacom koncile“. Svätý Synod Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu ho bezodkladne zosadil z úradu, no metropolita Simeon sa 28. decembra obrátil na civilný súd, aby bol civilnou súdnou právomocou dosadený späť do úradu. Ukrajinské úrady najskôr odmietli akceptovať prevzatie úradu vinnického arcibiskupa Varsonofijom. Až 5. februára došlo k  rozhodnutiu súdu v prospech arcibiskupa Varsonofija a paralelne bola zamietnutá žiadosť metropolitu Simeona.  

Arcibiskup Varsonofij vyjadril v rozhovore s reprezentantmi OBSE znepokojenie z pôsobenia stúpencov Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorí majú vyvíjať masívny tlak, aby pohli kánonické ukrajinské pravoslávne farnosti k prestupu do novzaloženej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Na Kryme

Aj Pravoslávna cirkev Ukrajiny sa obrátila na OBSE. Ide o katedrálu sv. Vladimíra a Oľgy tejto cirkvi v Simferopole. Aj tento chrám je od komunistického obdobia vo vlastníctve štátu. Podľa slov príslušnej ministerky Anny Anikiny je regionálna vláda Krymu pripravená zadarmo poskytnúť katedrálu (tento chrám bol pôvodne používaný niekdajším Kyjevským patriarchátom, ktorý sa zlúčil do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny). Preto sa už viackrát obrátili na príslušného arcibiskupa Klimenta (Kušča) a pozvali ho, aby nechal zaregistrovať Pravoslávnu cirkev Ukrajiny ako „náboženskú organizáciu“ podľa ruských zákonov o náboženstvách.   

Arcibiskup Kliment apeloval na tlačovej konferencii v Kyjeve na medzinárodné spoločenstvo, ako aj na veľvyslancov štátov EÚ, USA a Kanady na Ukrajine, aby vzali „pod svoju osobnú kontrolu“ situáciu katedrály v Simferopole. V prípade vypovedania zmluvy o používaní katedrály alebo likvidácie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na Kryme musia byť ihneď uvalené sankcie proti všetkým zodpovedným, „aj proti vláde Ruskej federácie“.

Zmluva o užívaní katedrály bola uzavretá v roku 2002 a v marci tohto roka uplynie jej platnosť. Arcibiskup Kliment sa obáva, že po zavretí katedrály budú musieť zastaviť svoju činnosť aj ďalšie farnosti jeho cirkvi, ktorá je slabo zastúpená na Kryme. Znamenalo by to koniec Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na tomto polostrove. Podľa arcibiskupa registrácia podľa ruských zákonov o náboženstvách nepripadá do úvahy, pretože by to znamenalo „uznanie legitímnosti anexie Krymu Ruskou federáciou“.

Na zasadnutí Stálej rady OBSE vo Viedni ukrajinský zástupca Igor Prokopčuk povedal, že opatrenia „okupačnej mocnosti“ sú zamerané na to, aby ukončili prítomnosť Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na Kryme. Grémiá OBSE sa musia zaoberať týmto prípadom a stavať sa na odpor týmto vývojom. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo