Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
16. marec 2019

Pôst nám pomáha vytriezvieť

Je popol iba akýmsi morbídnym spôsobom, ako sa zabávať na smrti? Alebo je na pôstnej praxi sypania popola čosi hlbšie – či dokonca láskavé?
Pôst nám pomáha vytriezvieť

Ilustračné foto: flickr.com (Alan E.)

Na Popolcovú stredu, keď sme začali kajúcne pôstne obdobie, sme počuli slávnostné slová: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ Úprimne povedané, toto upozornenie neponecháva veľa priestoru na vykrúcanie sa. Je prísne – a pomáha nám vytriezvieť.

Život prišiel a odíde. Sme prach a vrátime sa do prachu. Čo to pre nás znamená? Je popol iba akýmsi morbídnym spôsobom, ako sa zabávať na smrti? Alebo je na pôstnej praxi sypania popola čosi hlbšie – či dokonca láskavé?

Tieto otázky si vyžadujú jasnú odpoveď. Preto sme povolaní skúmať sypanie popola a vnútornú logiku pôstu. O čom to všetko je? Bežné pozorovanie väčšiny súčasných veriacich by asi ukázalo, že z popola sa stal akýsi bizarný náboženský šperk, väčšinou vyprázdnený, ktorý nosia na sebe tí najnehanebnejší z nás. Aj zo samotného pôstu sa medzičasom stal jeden veľký projekt v rámci sebazdokonaľovania či sebaaktualizácie.

Vedomie o krátkosti života nás poháňa k poznávaniu večnosti. Vyzýva nás vidieť za nepokojom a zhonom života naliehavosť a milosť každej chvíle, tu a teraz. Zdieľať

Je toto pôst našej posvätnej tradície? Sú toto tie najlepšie odpovede na otázky o pôste?

Nie, to nie sú kresťanské odpovede. Sú to podvrhy – nesprávne odpovede, ktoré odrážajú prehodnotenie a rozpredanie duchovného bohatstva Cirkvi a západnej civilizácie. Tieto chybné odpovede odrážajú hrubú domestikáciu intenzívne kristocentrického a hlboko kajúcneho svätopôstneho obdobia.

Posvätná tradícia Cirkvi, ktorá objíma tisícročia a siaha až k apoštolom a iným učeníkom, nám dala každoročnú výzvu opätovne sústrediť svoj život na veľkonočné tajomstvo, čiže na utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. A tiež využiť dar času – ktorý páter Jean Pierre de Caussade nazýva „sviatosťou prítomnej chvíle“ – spolupracovať s milosťou, s „bázňou a chvením“ pracovať na svojej spáse a stať sa hodnými Božieho kráľovstva (porov. Flp 2, 12). Toto je pôst.

Prostredníctvom kajúcich úkonov v tomto posvätnom období si môžeme osvojiť skutočnosť, že starobylá cirkevná tradícia katecheticky určila pôst na to, aby dala každému veriacemu milosť, ktorá je imanentná i večná. Predstavuje každoročnú výzvu uznať krátkosť života a oceniť prisľúbenie slávy Ježiša Krista. Pomocou popola a asketických praktík nám ukazuje, že, ako poznamenáva žalmista: „Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.“ (Žalm 90, 10)

A predsa nás práve vedomie o krátkosti života poháňa k poznávaniu večnosti. Vyzýva nás vidieť za nepokojom a zhonom života naliehavosť a milosť každej chvíle, tu a teraz. Krátkosť nášho života nás podnecuje úmyselne a zámerne využívať každú chvíľu na boj s neresťou, pestovať cnosť, prehĺbiť modlitbu, slúžiť núdznym – a tak sa približovať k Ježišovi Kristovi, ktorý je vzkriesenie a život. (porov. Ján 11, 25)

S vedomím tejto časnej a večnej múdrosti nás pôst vedie od Popolcovej stredy k svojej prvej nedeli. V evanjeliu na prvú pôstnu nedeľu nás Cirkev berie na púšť. Na tomto osamelom mieste sa mámenie našej mysle a padnutosť nášho srdca vystavuje svetlu a páľave pravdy.

Inzercia

Tu sú demaskované rozličné pokušenia k pohodliu, márnivosti a moci a ukazuje sa nám škoda, ktorú spôsobujú v našej duši. Púšť neposkytuje žiaden úkryt. Musíme bojovať o každú jednu chvíľu, rozhodnúť sa pre jeho milosť alebo ju stratiť a dovoliť, aby nás konkrétne chvíle a skutky v našom živote priviedli bližšie k bohatstvu slávy.

Pôst je pripomienkou púšte, vlastne sa sám stáva malou púšťou. Je obnovenou výzvou nášmu srdcu. Zdieľať

Nemalo by nás preto prekvapiť, že nás cirkevné pôstne kurikulum vedie z púšte na svoju prvú nedeľu k vrchu Tábor a k zjaveniu Pánovho božstva na nedeľu druhú. Evanjeliové rozprávanie o púšti vedie k rozprávaniu o sláve. Táto cesta však nie je jasne daná. Nie je právom ani nevyhnutnosťou. Ak túžime po tejto sláve, musíme sa namáhať a vytrvať na ceste púšťou.

Pôst je pripomienkou tejto púšte, vlastne sa sám stáva malou púšťou. Je obnovenou výzvou nášmu srdcu. Predstavuje podnet žiť každú chvíľu ako príležitosť, v rámci ktorej sa naše definitívne „áno“ Pánu Ježišovi môže vyjadrovať v tisícich rozličných „áno“ vo forme milosrdenstva, trpezlivosti, integrity, lásky a dobroty.

Úcta k prítomnému okamihu a spolupráca s Božou milosťou tu a teraz nás formujú a uspôsobujú pre večné kráľovstvo svetla a dobra. Popol a pôstne praktiky, ak sa chápu správne, nie sú prázdnymi rituálmi alebo cvičeniami v sebazdokonaľovaní či dokonca v sebaoslave. Sú každoročným darom od Cirkvi. Sú pre nás pozvaním, aby sme prežili tento pominuteľný život dobre a tak mohli mať večný život s Bohom.

Jeffrey Kirby
Autor je profesorom teológie v Belmont Abbey College a farárom vo farnosti Our Lady of Grace v Indian Land v štáte Južná Karolína. Jeho najnovšou knihou je Be Not Troubled: A 6-Day Personal Retreat with Fr. Jean-Pierre de Caussade (Nerozrušujte sa: 6-dňová duchovná obnova s pátrom Jean-Pierrom de Caussade).

Pôvodný text: The Sacrament of the Present Moment.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame