Zákon o názve náboženských organizácií

Na Ukrajine sa vyostruje diskusia okolo zákona č. 5309 o názve náboženských organizácií. Na otázku novinárov tamojšie ministerstvo kultúry odpovedalo, že činnosť „náboženskej organizácie“, ktorá nedodrží tento zákon, ktorý bol 20. decembra 2018 schválený Verchovnou radou Ukrajiny, môže byť ukončená rozhodnutím súdu.

Zákon č. 5309 je očividne pristrihnutý na miestnu „Ukrajinskú pravoslávnu cirkev“, ktorá je od roku 1990 autonómnou súčasťou Moskovského patriarchátu a napriek tomu sa nechce pripojiť k novovytvorenej „Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny“.

Zákon o názve hovorí, že „náboženská organizácia“, ktorej centrála sa nachádza v „agresorskom štáte“, to musí dávať jasne najavo vo svojom oficiálnom názve (ukrajinský parlament formálne vyhlásil Rusko za agresorský štát pred štyrmi rokmi v súvislosti s udalosťami na Kryme a Donbase). „Ukrajinská pravoslávna cirkev“ argumentuje tým, že už od roku 1990 je administratívne i hospodársky úplne nezávislá od Moskvy.

Podľa zámeru reprezentantov vládnucich strán zastúpených vo Verchovnej rade Ukrajiny má tento zákon „pomôcť veriacim jasnejšie pochopiť, v ktorej cirkvi sa modlia“. Podľa názoru pozorovateľov však v skutočnosti slúži ako zámienka pre odnímanie chrámov „Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“. K tomu dochádza už niekoľko rokov a od „zlučujúceho koncilu“, ktorý sa uskutočnil 15. decembra 2018, rastie počet takýchto prípadov.

Vedúci oddelenia pre náboženské záležitosti pri ministerstve kultúry Andrej Juraš otvorene povedal pred novinármi, že tento zákon je „testom“ cirkví, čo sa týka ich „vernosti zákonu“. Keď nejaká cirkev nedodrží tento zákon, štát jej môže uložiť názov.

Pohľad novovytvorenej cirkvi  

„Čestný patriarcha“ novovytvorenej „Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny“ Filaret Deniseko vyjadril spokojnosť s politickou podporou novej autokefálnej cirkvi na Ukrajine. Ukrajinský štát podporuje cirkev „bez ovplyvňovania našej činnosti, lebo štát chápe, že skrze to sa aj on sám posilní,“ povedal 90-ročný niekdajší najvyšší predstaviteľ bývalého „Kyjevského patriarchátu“ na prednáške vo Viedni.

Podľa Filaretových slov od založenia „Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny“ k nej prešlo 400 farností „Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“, ktorá je autonómnou súčasťou Moskovského patriarchátu.

Dôležité je, že tento proces „sa uskutočňuje pokojne, lebo Rusko si želá destabilizáciu, aby mohlo zasiahnuť“, povedal Filaret. Ruský prezident Vladimír Putin naťahuje ruku po Ukrajine a „nezastaví sa pred východnou Európou, aby obnovil veľkosť Sovietskeho zväzu“.

Ukrajina je roztrhnutá na dve strany, povedal Filaret. Moskovský patriarchát sa usiluje ovplyvňovať svojich zástupcov tak, aby zastupovali jeho záujmy, naproti tomu nová „Pravoslávna cirkev Ukrajiny“ trvá na svojej politickej i cirkevnej nezávislosti.

Vyhlásenie o cirkevnej situácii na Ukrajine

Svätý Synod Ruskej pravoslávnej cirkvi odsúdil vo vyhlásení o situácii na Ukrajine 26. februára 2019 zasahovanie ukrajinských štátnych autorít do cirkevného života a pokusy politikov používať cirkev pre svoje „oportunistické záujmy“.

Ako príklad Svätý Synod uviedol zákony schválené Verchovnou radou v Kyjeve, ktoré „odnímajú ukrajinskej cirkvi jej názov a legalizujú prax zabavovania chrámov a monastierov“. Kánonická ukrajinská cirkev je aj iným spôsobom oberaná o svoje práva: jej kňazi už nesmú ďalej pastoračne pôsobiť pri vojsku a polícii a ani vo väzniciach.

Vo väčšine prípadov sa prevod chrámov kánonickej pravoslávnej cirkvi na „Pravoslávnu cirkev Ukrajiny“ uskutočnil napriek opačným rozhodnutiam miestnych cirkevných obcí, uvádza sa vo vyhlásení. Veľmi často sú rozhodnutia farností nahrádzané „hlasovaniami“ nejakého „verejného zhromaždenia občanov“, ktorí „žiadnym spôsobom nie sú členmi ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“. Protokoly týchto improvizovaných „zhromaždení“ sú ihneď akceptované úradmi a – za pomoci miestnych policajných síl – používané ako zámienka na zabavovanie pravoslávnych chrámov.

V tejto „ťažkej situácii“ Svätý Synod vyzýva všetkých veriacich Ruskej pravoslávnej cirkvi, aby zintenzívnili modlitby za trpiacich bratov a sestry na Ukrajine: „Nech Pán udelí bratom a sestrám na Ukrajine silu a kresťanskú trpezlivosť pri obrane svätého pravoslávia.“ Na štátne úrady Ukrajiny Svätý Synod apeloval, aby ihneď zastavili „prenasledovanie vlastných občanov“, ktorí sa nechcú pripojiť k schizme.

Vo vyhlásení Svätého Synodu sa výslovne konštatuje, že udelenie autokefálie „umelo zo zlúčenia dvoch schizmatických organizácií (‚Kyjevský patriarchát‘ a ‚Ukrajinská autokefálna cirkev‘) vzniknutej ‚Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny‘ prehlbuje rozkol medzi ukrajinskými pravoslávnymi kresťanmi“ a zhoršilo vzťahy medzi konfesiami.

Všepravoslávne zhromaždenie o Ukrajine je nedohľadné

Na verejnosť prenikol list, v ktorom ekumenický patriarcha Bartolomej odmietol návrh antiochijského patriarchu Youhannu X., aby sa uskutočnilo všepravoslávne zhromaždenie najvyšších predstaviteľov autokefálnych pravoslávnych cirkví, na ktorom by sa riešil cirkevný problém na Ukrajine.

„Štyri pravoslávne cirkvi odmietli – z cirkevného a teologického hľadiska bezdôvodne – byť prítomné na Svätom koncile, pre čo neexistuje ospravedlnenie. Vaša starobylá cirkev bola jedna z nich. Preto má ekumenický patriarcha dobré dôvody odhliadnuť od stretnutia na všepravoslávnej úrovni, ktoré by bolo zbytočné a viedlo by len k zhode, že účastníci sa nezhodnú,“ píše ekumenický patriarcha.

Podľa Bartolomejových slov len z „lásky a sebazaprenia“, bez vlastných záujmov alebo tlaku zvonka, udelila Konštantínopolská cirkev cirkvi Ukrajiny „primerane cirkevným tradíciám a posvätným kánonom“ autokefáliu – a síce „s výhradným cieľom zjednotiť ukrajinský ľud a prekonať rozkol a schizmy, aby priviedla milióny veriacich späť do náručia kánonickej cirkvi, z ktorej boli nespravodlivo vytrhnutí“.

Ekumenický patriarcha vyzdvihol, že išlo o rovnaký postup ako pri ostatných novších autokefáliách. Ani v týchto prípadoch sa nekonal všepravoslávny koncil ani spoločná diskusia so sesterskými autokefálnymi cirkvami. Tieto cirkvi uznali nové autokefálne cirkvi a zapísali mená ich najvyšších predstaviteľov do diptychov.    

Svätý Synod Antiochijskej cirkvi už 6. októbra 2018 žiadal zvolanie všepravoslávneho zhromaždenia na prerokovanie cirkevného problému na Ukrajine a varoval, že „jednostranný pohľad na veci“ neposlúži jednote pravoslávia. Youhanna X. navrhol zvolať všepravoslávne zhromaždenie aj v liste z 31. decembra 2018, ktorým odpovedal na Bartolomejov list z 24. decembra 2019, v ktorom ekumenický patriarcha vyzval najvyšších predstaviteľov autokefálnych cirkví, aby uznali novozaloženú „Pravoslávnu cirkev Ukrajiny“.

Na stretnutí s moskovským patriarchom Kirillom 29. januára 2019 Youhanna X. zdôraznil, že odmieta jednostranné riešenia, a nepretržite vyzýval ekumenického patriarchu, aby jestvujúce problémy riešil „dialógom, vyjednávaniami, normálnymi rozhovormi“.

Blogeri interpretujú list ekumenického patriarchu ako potvrdenie toho, že autokefália pre „Pravoslávnu cirkev Ukrajiny“, ktorá vznikla z dvoch schizmatických zoskupení, je „odpoveďou“ na neúčasť Antiochijskej, Gruzínskej, Bulharskej a Ruskej cirkvi na Veľkom koncile na Kréte v roku 2016.

Ako prvá oznámila vtedy svoju neúčasť Antiochijská cirkev, ktorá kvôli sporu okolo jurisdikcie nad Katarom prerušila eucharistické spoločenstvo s Jeruzalemským patriarchátom. Vo vyhlásení antiochijského Svätého Synodu sa uvádzalo, že koncil sa nemôže konať, keď je prerušené eucharistické spoločenstvo medzi dvomi apoštolskými cirkvami. Čisto administratívna účasť na zasadaniach koncilu bez účasti na eucharistickej koncelebrácii neprichádza do úvahy, lebo by to protirečilo pravoslávnej synodálnej tradícii a pravoslávnej ekleziológii.