Chaldejská katolícka cirkev v minulom a súčasnom storočí

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Chaldejská katolícka cirkev v minulom a súčasnom storočí

Chaldejský patriarcha Mar Louis Rafael Sako. Foto: wikimedia

Formácia kléru a rehoľný život vo východosýrskej katolíckej cirkvi.

V roku 1989 zvolila chaldejská synoda patriarchu Rafaela Bidawida (1989 – 2003). Hlavou cirkvi sa stal na konci vyčerpávajúcej vojny medzi Iránom a Irakom. Jeho patriarchát zažil aj irackú inváziu do Kuvajtu a následnú porážku Iraku v prvej vojne v Perzskom zálive (1990 – 1991), režim Saddáma Husajna, zúfalú ekonomickú situáciu v období embarga, zničenie irackej spoločnosti a druhú vojnu v Perzskom zálive (2003) a elimináciu strany Ba’ath vládnou mocou.

Emigrácia kresťanov a geopolitické zmeny hlboko zmenili podobu kresťanských komunít, pričom v priebehu ostatných tridsiatich rokov počet kresťanov klesol z 20 % na 5 % irackej populácie. Chaldejská diaspóra dnes predstavuje významný prvok tejto cirkvi. Biskupov má nielen na Strednom východe, aby nasledovali utečencov, ktorí sa nachádzajú v tomto regióne, ale aj pre komunity migrantov v Austrálii, na Novom Zélande, v Európe a Severnej Amerike

Ekumenický míľnik predstavuje „Spoločná kristologická deklarácia“, podpísaná 11. novembra 1994 patriarchom Asýrskej cirkvi Orientu Denchom IV. Chananjom a rímskym pápežom Jánom Pavlom II. Takýto dokument položil základy zrodu bilaterálnych vzťahov medzi Chaldejskou cirkvou a Asýrskou cirkvou Orientu.

Dencha IV. a Rafael I. podpísali „Spoločné patriarchálne vyhlásenie“ (1996), ktoré spustilo nový proces dialógu a spolupráce. Čeliac novým pastoračným potrebám, ktoré vznikli v dôsledku migrácie, Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov publikovala v októbri 2001 pre „Smernice pre pripustenie k Eucharistii medzi Chaldejskou cirkvou a Asýrskou cirkvou Orientu“.

V decembri 2003 bol Emanuel-Karim Delly zvolený za patriarchu približne 750 000 chaldejských veriacich vo svete. Väčšia časť z nich žije ešte v Iraku – 75 % v Bagdade –, kde sú počtom treťou najväčšou komunitou, po arabskej a kurdskej. Pracujú v oblasti školstva a obchodu. Hoci tvoria menšinu, ich prítomnosť je veľmi oceňovaná. Vo všeobecnosti sú vzdelaní a otvorení a predstavujú tvorcov porozumenia a harmónie medzi rozličnými náboženskými a etnickými skupinami v irackej spoločnosti.

Chaldejská cirkev má osem diecéz v Iraku vrátane patriarchálneho stolca v Bagdade: Basra, Kirkuk, Mosul, Erbil, Zacho, Alqoš a Amadija. Ďalšie diecézy sa nachádzajú v Iráne, Libanone, Sýrii, Egypte a Turecku, dve sú v USA. Chaldejská komunita v Essene (Nemecko) je jednou z mnohých prítomností chaldejských katolíckych veriacich, ktorí sa rozšírili vo Francúzsku, Nemecku a na severe Európy aj v dôsledku rozličných konfliktov, neistoty a politickej nestability v Iraku.

Dvadsiateho ôsmeho januára 2013 synoda biskupov Chaldejskej cirkvi, zvolaná do Ríma, kánonicky zvolila za babylonského patriarchu Chaldejcov Louisa Saka, ktorý už bol chaldejským arcibiskupom v Kirkuku. Nový patriarcha, ktorý nastúpil po Emanuelovi III. Dellym, prijal meno Louis Rafael I. Sako.  

Formácia kléru a rehoľníkov

Chaldejský patriarchálny seminár svätého Petra v Bagdade

Tento živý inštitút založil chaldejský lazarista Rafael Peter Al Mazji z Dijarbakíru (Turecko). Pretože väčšia časť kňazov nemala náležitú teologickú a pastoračnú formáciu, uvedomoval si potrebu vhodnej formácie pre miestny klérus. A tak v roku 1866 založil inštitút v Mosule za vlády patriarchu Jozefa Auda. Al Mazji získal tlačiarenský stroj a publikoval mnohé liturgické a náboženské knihy. Tento seminár dodal Chaldejskej cirkvi väčšinu jej biskupov a kňazov. V roku 1960 patriarchálna synoda na čele s Pavlom II. Čeichom rozhodla o presťahovaní tohto seminára do Bagdadu z politických a ekonomických dôvodov. Budovu seminára postavili v Medinat al-Mikanik. V rokoch 1960 až 1963 bolo vedenie zverené niekoľkým indickým malabarským karmelitánom, zatiaľ čo iné kongregácie, zvlášť belgickí redemptoristi, si vzali na starosť vyučovanie. V roku 1968 režim Ba’ath vyhnal amerických jezuitov, ktorí pracovali v kolégiu a na Bagdadskej univerzite od 30. rokov minulého storočia. Od tej doby miestny klérus spravuje menší i väčší seminár.

Babel College

V roku 1990 patriarcha Rafael I. Bidawid založil teologickú fakultu Babel College, ktorá je situovaná oproti väčšiemu semináru. Cieľom bolo poskytnúť dobrú, hlbokú a otvorenú formáciu seminaristom, mníchom, sestričkám a laikom, ktorí sa zaoberali náboženskou formáciou vo farnostiach. Kvôli vojne v Perzskom zálive sa akademický rok začal až v roku 1991 pod vedením eminentného chaldejského učenca otca Jozefa Habbiho.  

Prijímacie kritériá stanovujú, aby študenti pred vstupom do kolégia už mali ukončenú strednú školu. Priebeh štúdií zahŕňa dva roky filozofie a štyri roky teológie na dosiahnutie diplomu. V roku 1998 sa táto fakulta stala pápežskou teologickou a filozofickou fakultou.

Rehoľné rády

Chaldejský antoniánsky rád svätého Hormizda

Mníšska tradícia tejto cirkvi siaha do čias Perzskej ríše. Synov a dcéry tejto tradície opisuje okolo roku 345 sýrsky otec Afraat. V 6. storočí prekvital mníšsky život v Mezopotámii a súborom pravidiel ho opatril Abrahám z Kaškara († 588). Existovali rozličné formy rehoľného života (asketizmus a monasticizmus), ktoré sa zakladali na duchovných a mystických spisoch Izáka z Ninive, Martyria Sahdonu a Jána z Deljathy, ktorí boli ich najznámejšími predstaviteľmi a ich diela boli preložené do západných jazykov.

V 7. storočí niektorí priekopníci, ktorí pochádzali z monastierov v pohorí Izla, založili ďalšie monastiere na Mosulskej planine: Mar Elijah, Mar Michele v blízkosti Mosulu, Mar Abraham v Batnaji, zatiaľ čo Rabban Hormizd založil monastier v blízkosti Alqoša, ktorý dodnes nesie jeho meno. Za vlády abbásovcov mníšsky život prosperoval. Mnísi vzdelávali veriacich, odovzdávali kultúru a udržiavali východosýrsku tradíciu prepisovaním rukopisov. Avšak počas mongolského a osmanského obdobia mníšsky život zaznamenal silný úpadok.   

V 19. storočí jeden chaldejský kupec z Mardinu vstúpil do maronitského monastiera v Libanone. Išlo o Gabriela Damba, ktorý po niekoľkých rokoch opustil Libanon a prišiel do Iraku. V roku 1808 dodal novú miazgu chaldejskému mníšskemu životu v monastieri Rabban Hormizd v Alqoši v blízkosti Mosulu. V stopách skúsenosti dozretej s maronitskými antioniánmi zaviedol Regulu sv. Antona. Obnova mníšstva podporovaná Dambom mala sčasti za cieľ vybaviť cirkev dobre vzdelaným klérom. S týmto cieľom založil v historickom monastieri seminár, ktorý pritiahol mnohých mládencov z okolitých dedín. Už v prvých dvoch desaťročiach 19. storočia sa niekoľkí mnísi z tohto monastiera stali biskupmi, zatiaľ čo ďalších vysielali za kňazov do chaldejských dedín. Ostatní mnísi mali za úlohu kopírovať rukopisy a takýmto spôsobom uchovávať východosýrske dedičstvo. Vo svojich prvých rokoch života, v období antagonizmu medzi Jánom Hormizdom a Gabrielom Dambom, bola táto komunita zmietaná frakciami, ktoré sa vytvoril v rámci Cirkvi Orientu. Dišputy boli ukončené dohodou v roku 1830, na základe ktorej bol Hormizd uznaný za patriarchu, ale v nasledujúcich rokoch, hlavne v roku 1932, sa tento monastier stal terčom niekoľkých útokov Kurdov. Dambo, ktorý sa vrátil z Ríma, kde hľadal schválenie pre svoju komunitu, figuruje medzi stovkami Chaldejcov zabitých počas masakru na príkaz Pašu z Rawanduzu v roku 1834. Jeho telo, ktoré bolo spočiatku pochované v chráme Mar Micha v Alqoši, v roku 1843 preniesli do monastiera Rabban Hormizd. Dvadsiateho ôsmeho septembra 1845 pápež Gregor XVI. aproboval konštitúcie tohto rádu s breve Monachorum instituta.  

V roku 1968 z dôvodu nestabilnej politickej situácie mnísi postavili nový monastier sv. Antona v Bagdade. Mladí spolubratia absolvovali svoju teologickú formáciu v Babel College. Od roku 1999 chaldejskí mnísi publikujú časopis Rabbanoutha, ktorý hovorí o mníšskych a historických témach.

Chaldejská kongregácia dcér Nepoškvrnenej Panny Márie

Od príchodu islamu Chaldejci už nemali ženské kongregácie. Na konci 19. storočia dominikánky z francúzskeho Tours prišli pôsobiť ako misionárky a ošetrovateľky do Mezopotámie. V období po uzavretí cirkevnej únie s Rímom bola túžba mať chaldejské sestry na miestnej úrovni, ale politické okolnosti nedovolili uskutočniť tento projekt. Napokon dvaja chaldejskí kňazi, Anton Zebouni a Filip Šauriz, založili prvú rehoľnú kongregáciu v Iraku: jej cieľom bolo starať sa o vzdelávanie, viesť školy a sirotince a konať farský apoštolát. S požehnaním patriarchu Emmanuela II. Tomáša vznikla 7. augusta 1922 kongregácia patriarchálneho práva. Počet sestier rástol s misiami po celom Iraku i v diaspóre. Vo veľmi ťažkom kontexte dneška sa sestry angažujú v obetavej službe obyvateľstvu Iraku a svoju pomoc poskytujú nielen kresťanskej komunite, ale aj moslimom.

Kongregácia dcér Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

V roku 1911 priekopnícky kňaz otec Ablahad Raes, ktorý pochádzal zo vzdialenej dediny na severe Iraku, založil ženskú kongregáciu s cieľom podporovať ženy v početných dedinách diecézy Amadija. Sestry mali vyučovať náboženstvo ženy, mali im pomáhať s výchovou detí a zlepšovať postavenie ženy v horských zónach. Biskup Francis Dawoud v tom istom roku schválil ich štatúty.

Z dôvodu kurdského konfliktu boli sestry nútené v roku 1961 opustiť diecézu spolu s mnohými ďalšími kresťanmi. Ubytovanie našli v budovách Seminára svätého Petra v Mosule. Ich počet nepretržite rástol. V roku 1984 prezident Saddám Hussajn dal postaviť špeciálne pre tieto sestry dom, Deir en-Nasr, v mosulskej štvrti Al-Arabi. Šiesteho januára 1998 patriarcha Rafael I. Bidawid vyhlásil túto komunitu za „kongregáciu patriarchálneho práva“. Preto je považovaný za jej druhého zakladateľa. Sestry majú tri domy v Bagdade, dva v Amadiji (Mangeš a Baradeš) a po jednom dome v Mosule a Erbile. Od roku 1999 majú aj rehoľný dom vo Francúzsku a misijnú stanicu v Gruzínsku.

Publikované s láskavým súhlasom otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo