Sv. Jozef, patrón Cirkvi a novej evanjelizácie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Sv. Jozef, patrón Cirkvi a novej evanjelizácie

Svätý Jozef s rozkvitnutým prútom (Jusepe de Ribera, 1630). Foto: brooklynmuseum.org

Úcta k sv. Jozefovi vo všeobecnej Cirkvi je znamením čias: je známkou našej modernej doby.

Kresťania si vždy uctievali sv. Jozefa. Cirkev si však túto úctu osvojila pomerne neskoro. Asi do roku 1480 nebol sviatok sv. Jozefa zahrnutý do rímskeho kalendára a do roku 1726 nebolo dokonca ani jeho meno súčasťou litánií k všetkým svätým.

Táto úcta veľmi získala na sile v 19. storočí, v čase priemyselnej revolúcie, komunistického manifestu, prvých verejných ateistických hnutí – čiže na úsvite nášho „moderného“ sveta – a to až natoľko, že stará Katolícka encyklopédia vraví: „Asi žiadna úcta sa tak všeobecne nerozšírila, vari ani jedna tak mocne neoslovuje srdce kresťanského ľudu, najmä pracujúcich tried.“ Úcta k sv. Jozefovi vo všeobecnej Cirkvi je teda znamením čias: je známkou našej doby.

Keď na ňu hľadíme takto, vidíme, že má dve stránky. Po prvé sa Jozef vzýva ako patrón celej Cirkvi, najmä v časoch najväčšej krízy. Po druhé je milovaný ako vzor kresťanskej rodiny, najmä ako otec a ochranca. Tieto dve stránky sú odvodené z toho istého zdroja. Keď bol Jozef ochrancom Svätej rodiny, boli „domáca cirkev“ a Cirkev skrátka jedno a to isté. Túto najranejšiu Cirkev ochraňoval tak, že ušiel pred Herodesom a potom chránil, vyučoval a podporoval tých, čo boli v jeho starostlivosti.

Svätý Jozef najranejšiu Cirkev ochraňoval tak, že ušiel pred Herodesom a potom chránil, vyučoval a podporoval tých, čo boli v jeho starostlivosti. Zdieľať

Prvá stránka získava prioritu vo vyhláseniach pápežov moderných čias. Preto v roku 1870 pápež Pius IX. píše: „Všemohúci Boh ustanovil Jozefa, syna patriarchu Jakuba, nad celou egyptskou krajinou, aby zachránil obilie pre ľud, a keď prišla plnosť času a on sa chystal zoslať na zem svojho jednorodeného Syna, Spasiteľa sveta, vyvolil si iného Jozefa, ktorého bol ten prvý predobrazom, a spravil ho pánom a vládcom svojho domu a majetku, ochrancom svojich najvzácnejších pokladov.“ (Quaemadmodum Deus)

Podobne ako kedysi jeho „predobraz“ aj v našich časoch nás Jozef zachraňuje pred nebezpečenstvami, ktoré sú oveľa horšie než hlad: „A tak teraz, v týchto veľmi ťažkých časoch, keď na Cirkev zo všetkých strán doliehajú nepriatelia,“ pokračuje Pius, „a gniavia ju také ťažké pohromy, až bezbožní ľudia tvrdia, že ju pekelné brány napokon premohli, predložili ctihodní preláti celého katolíckeho sveta najvyššiemu veľkňazovi svoje žiadosti a žiadosti veriacich, ktorí sú zverení do ich starostlivosti, aby láskavo ustanovil sv. Jozefa za patróna Cirkvi.“

Lev XIII. pokračoval v tejto téme v roku 1889 vo svojej veľkej encyklike Quamquam pluries o úcte k sv. Jozefovi: „V ťažkých časoch – najmä keď sa zdá, že si temné mocnosti môžu dovoliť akýmkoľvek spôsobom poškodiť kresťanské náboženstvo – bolo v Cirkvi zvykom utiekať sa s osobitnou horlivosťou a vytrvalosťou k Bohu, svojmu pôvodcovi a ochrancovi, a vzývať i svätých – najmä Preblahoslavenú Pannu, Božiu Matku – ktorej ochrana bola vždy najúčinnejšia.“

„Ctihodní bratia,“ pripomína ostatným biskupom, „poznáte časy, v ktorých žijeme: sotva predstavujú pre kresťanské náboženstvo menšiu pohromu než najhoršie dni v dejinách Cirkvi.“

Tak ako sa Cirkev utiekala k Márii o pomoc v minulosti, mala by tak robiť i teraz. Prečo? Pre blízkosť manželského zväzku: „Niet pochýb, že Jozef sa viac než ktokoľvek iný priblížil k zvrchovanej dôstojnosti, ktorou Božia Matka ďaleko prevyšuje všetky stvorené prirodzenosti.“

Presne na deň o sto rokov neskôr, čo Lev napísal svoju úžasnú encykliku, napísal Ján Pavol II. svoju vlastnú úvahu o úcte k sv. Jozefovi, apoštolskú exhortáciu „Ochranca Vykupiteľa“ (Redemptoris custos). Jána Pavla vnímame ako autora sociálnych encyklík, v ktorých vytvoril pamätník výdobytkom Sociálneho učenia Cirkvi. Niečo podobné spravil aj pre úctu k sv. Jozefovi.

Nepopiera hrozbu pre Cirkev a ku koncu cituje modlitbu k sv. Jozefovi, ktorú ponúkol Lev XIII.: „Odvracaj od nás, láskavý Otec, všetku nákazu bludu a hriechu... Milostivo nám pomáhaj z neba v boji s mocnosťami temnosti; a tak, ako si kedysi dieťa Ježiša vyslobodil z veľkého nebezpečenstva života, i dnes obhajuj svätú Božiu Cirkev pred nepriateľskými úkladmi a pred každým protivenstvom.“

Hoci si Ján Pavol II. v exhortácii o sv. Jozefovi dobre uvedomoval hrozby komunizmu a moderných ideológií, sústredil sa (v roku 1989!) na „súčasnú Cirkev vo svetle tretieho kresťanského tisícročia“. Menej ho trápia útoky zvonka než potreba obnovy zvnútra. Zdieľať

Samozrejme, ako sa dalo čakať, hovorí aj, ale nie veľa, o práci, ktorá „bola v živote nazaretskej rodiny každodenným vyjadrením lásky“.

No hoci si veľmi dobre uvedomoval hrozby komunizmu a moderných ideológií, sústredil sa (v roku 1989!) na „súčasnú Cirkev vo svetle tretieho kresťanského tisícročia“. Menej ho trápia útoky zvonka než potreba obnovy zvnútra: „Cirkev musí neprestajne vzývať Jozefovu ochranu, čo je nielen nevyhnutnou obranou proti všetkým nebezpečenstvám, ale aj, a najmä, impulzom na obnovenie jej angažovanosti sa pre vec evanjelizácie vo svete a reevanjelizácie v tých krajinách a u tých národov, v ktorých... ‚kedysi prekvitalo náboženstvo a kresťanský život a... teraz sú vystavené tvrdým skúškam‘.“

Jozef je takýmto ochrancom, vysvetľuje svätý pápež – čím pokračuje v myšlienke Leva XIII. –, lebo je veľkým svätcom manželstva – iba preto je tým, kým je, lebo si vzal za manželku Máriu. A v prekrásnom úryvku vysvetľuje, prečo je Jozef veľkým svätcom vnútorného života:

Prečo by Jozefova „otcovská“ láska nemala vplyv na Ježišovu synovskú lásku? A obrátene, prečo by Ježišova synovská láska nemala vplyv na Jozefovu otcovskú lásku, čo by viedlo ešte k väčšiemu prehĺbeniu ich jedinečného vzťahu? Duše, ktoré boli výnimočne vnímavé na impulzy Božej lásky, v Jozefovi správne videli žiarivý príklad vnútorného života.

Michael Pakaluk
Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je dekanom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland s manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ôsmimi deťmi. Jeho najnovšia kniha The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra) o Markovom evanjeliu.

Pôvodný text: St. Joseph, Patron of the Church and the New Evangelization.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo