Svätého Augustína reflektujú aj koptskí pravoslávni kresťania

Svätého Augustína reflektujú aj koptskí pravoslávni kresťania

Záber z filmu o svätom Augustínovi z roku 2009.

Kardinál Leonardo Sandri navštívil gréckokatolíkov v Českej republike. Spor okolo krížov v Kuropatskom lese v Bielorusku. Sú unesení aleppskí metropoliti ešte vôbec nažive?

Film „Augustín, syn sĺz“ bol v tieto dni v centre pôstneho podujatia v kine koptskej pravoslávnej Katedrály sv. Marka v Káhire. Na podujatí s koptským patriarchom Tawadrom II. na čele sa zúčastnili mnohé osobnosti náboženského i kultúrneho života, medzi nimi aj koptská mníška (a zakladateľka charitatívneho pomocného diela „Stephen’s Children“) Magda Gobranová, ktorá je považovaná za „Matku Teréziu z Káhiry“ a v roku 2012 bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier.

Film o svätom Augustínovi, najvýznamnejšom latinskom cirkevnom otcovi, bol medzinárodne distribuovaný v roku 2018. Egyptský režisér Samir Seif vychádzal pre tunisko-alžírsku koprodukciu o svätcovi (ktorý pochádzal zo Souk-Ahras v dnešnom Alžírsku) z jeho spisu „Confessiones“ (Vyznania). Budúceho biskupa v Bone vykresľuje v neustálom hľadaní odpovedí uprostred pochybení a slabostí, až kým nenájde Boha vďaka modlitbám a slzám svojej matky svätej Moniky. Príbeh svätca sa prelína s cestou súčasného mladého parížskeho režiséra, ktorý je tiež severoafrického pôvodu a chce natočiť dokument o veľkom teológovi a biskupovi. Táto úloha mu pomáha získať nový pohľad na svoju vlastnú existenciu a na svoj vzťah k Bohu a ostatným ľuďom.

Arménsky katolícky biskup v Alexandrii Krikor Augustinos Coussa na pôstnom podujatí povedal, že film pripomína neodmysliteľnú rolu matiek pri správnom nasmerovaní života svojich detí; svätá Monika utešovala a sprevádzala svojho syna, takže „vďaka jej slzám neskončil v priepasti hriechu“. Právom je Augustín nazývaný „synom sĺz“, „sú to slzy svätej Moniky a všetkých matiek, ktoré chcú šťastie svojich detí“.

Kardinál Sandri navštívil gréckokatolíkov v Českej republike

Prefekt vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri vykonal dvojdňovú pastoračnú návštevu Apoštolského exarchátu pre veriacich byzantského obradu v Českej republike. Kardinál prišiel na pozvanie pražského exarchu Ladislava Hučka.

Vo svojej homílii v nedeľu v pražskej gréckokatolíckej Katedrále sv. Klimenta kardinál Sandri pripomenul hrozné prenasledovanie Cirkvi, najmä gréckokatolíckej komunity, v 20. storočí. Prenasledovanie viedlo k uväzneniu biskupov, kňazov a laikov, z ktorých mnohí sa stali mučeníkmi. Ale Boží ľud uchoval „vzácny poklad viery“ aj v podzemí až do dňa obnovenia náboženskej slobody. Aj po toľkých rokoch si svedkovia tej doby zaslúžia hlbokú vďačnosť.

Podľa kardinála dnes, v čase obnovenej slobody, je to o tom, či sú kresťania schopní hovoriť o Bohu vo svojich rodinách a deliť sa o „poklady milosti“ s ostatnými. Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi naliehavo vyzýval k jednote a prekonávaniu „prázdnych rečí, ktoré nás nevedú k nasledovaniu Krista, ale rozdeľujú“. Práve multietnický exarchát pre veriacich byzantského obradu by mohol byť „miestom skutočného spoločenstva“ a „už nikdy miestom možných rozporov“.

Na stretnutí s klérom exarchátu v sobotu kuriálny kardinál poukazoval na zložité prostredie pastoračnej služby v jednej z „najsekulárnejších krajín Európy“. Identita exarchátu s českými, slovenskými a ukrajinskými veriacimi je výzvou pre Európu, „ktorá stratila zo zreteľa veľkú víziu zakladajúcich otcov“ a nedostatok ideálov chce prekryť hlasno ohlasovanými, ale pre spoločné dobro v každodennom živote málo konštruktívnymi politickými návrhmi. Bez toho, aby sme stratili „kontakt s realitou“, musíme vnímať šancu ohlasovať evanjelium v tomto kontexte a v tejto dobe.

Po stretnutí s gréckokatolíckymi kňazmi kardinál Sandri navštívil latinskú Katedrálu sv. Víta, kde zotrval v modlitbe pri hroboch kardinálov Františka Tomáška a Miloslava Vlka, ktorých osobne poznal, ako aj kardinála Josefa Berana, ktorého proces blahorečenia práve prebieha. Pred návratom na nunciatúru sa prefekt Kongregácie pre východné cirkvi zastavil v kostole karmelitánov, kde sa uchováva pôvodná socha „Pražského Jezuliatka“. 

Viac informácií o gréckokatolíkoch v Českej republike sme publikovali tu

Spor okolo krížov v Kuropatskom lese

V Bielorusku prebieha ostrý spor okolo odstránenia pamätných krížov z Kuropatského lesa v blízkosti Minska. V Kuropatoch v stalinskom období rokov 1937 až 1941 NKVD zavraždil desiatky tisíc ľudí, pričom počet obetí mohol presiahnuť 100 000 osôb.

Sovietske úrady celé desaťročia skrývali túto pravdu. Až v čase „Glasnosti“ a „Perestroiky“ vyšli tieto zverstvá na povrch. Koncom 80. rokov bolo objavených vyše 500 masových hrobov. V roku 1988 prišli desaťtisíce ľudí do Kuropatského lesa, aby si pripomenuli obete. V tom čase sa tu začalo so stavaním krížov. Štvrtého apríla tohto roka sa objavili správy, že štátne lesnícke úrady odstránili kríže postavené v Kuropatskom lese predstaviteľmi bieloruskej opozície v lete minulého roka.

Minský katolícky arcibiskup Tadeusz Kondrusiewicz a laureátka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2015 Svetlana Alexijevičová podali protest. Následne bieloruské ministerstvo lesného hospodárstva 5. apríla vyhlásilo, že v priebehu prác na zveľaďovaní lesa nebudú odstránené všetky kríže, ale len „štruktúry postavené bez povolenia“. Cieľom spomenutých prác je urobiť z lesa dôstojný pamätník.

Pätnásťhektárový les je jedným z početných vražedných miest komunistického režimu a národno-socialistického režimu v Bielorusku. V 80. rokoch minulého storočia začalo pamätník v Kuropatoch využívať bieloruské nacionalistické hnutie (najmä hnutie „Znovuzrodenie“), hoci medzi obeťami NKVD boli nielen Bielorusi, ale aj početní Poliaci, Rusi, Židia a Litovčania. Dvadsiateho septembra 2001, v deň opätovného zvolenia prezidenta Alexandra Lukašenka, sa začal šesťtýždňový konflikt medzi aktivistami a štátnymi lesnými robotníkmi s buldozérmi. Mnoho krížov zničili, odohrali sa súdne procesy a nasledovali odsúdenia.

Aj v tomto roku bolo v Kuropatskom lese registrovaných niekoľko aktov vandalizmu. Dotkli sa pamätníka zafinancovaného americkým prezidentom Billom Clintonom v roku 1994. Viaceré hroby boli znesvätené urážlivými grafitmi. Už v minulom roku bieloruský prezident Lukašenko prikázal „očistiť“ les. V tomto roku k tomu dodal, že na tomto pamätnom mieste by sa už nemali konať nijaké nepovolené verejné podujatia „ani demonštrácie s krížmi“.

Sú unesení aleppskí metropoliti ešte vôbec nažive?

Stály výbor Svetovej rady cirkví pre spoluprácu s pravoslávnymi cirkvami žiada prepustenie obidvoch pred šiestimi rokmi unesených aleppských metropolitov – sýrskeho pravoslávneho metropolitu Mor Gregoria Youhannu Ibrahima a jeho antiochijského pravoslávneho spolubrata Boulosa Yazigiho.

Výbor zasadal v Teologickom inštitúte sv. Jána Damaského v pravoslávnom kláštore Balamand v Libanone. Vo vyhlásení výboru je vyjadrená solidarita s pravoslávnymi cirkvami v Sýrii a Libanone. „Počas rokov od unesenia Svetová rada cirkví opakovane zdôrazňovala svoje znepokojenie a žiadala prepustenie obidvoch aleppských biskupov. No stále niet ani slova o mieste pobytu a stave obidvoch metropolitov.“

Monastier Balamand nie je príliš ďaleko od miesta únosu v Sýrii. Členovia výboru si tiež pripomenuli, že metropolita Boulos (Yazigi) bol aj dekanom Teologického inštitútu sv. Jána Damaského. Metropolita posilňoval Balamand ako domov ortodoxnej teológie a antiochijskej spirituality a tým upevňoval prítomnosť pravoslávia na celom Blízkom východe, uvádza sa vo vyhlásení. Prostredníctvom svojich študentov táto inštitúcia naďalej robí počuteľným hlas pravoslávia po celom svete. Obaja aleppskí metropoliti nielenže oddane slúžili svojim komunitám, ale sa aj intenzívne angažovali v ekumenickom hnutí.

V závere vyhlásenia sa uvádza: „Obidvaja metropoliti dokazovali Kristovu lásku pre všetkých ľudí bez výnimky. Stály výbor Svetovej rady cirkví pre spoluprácu s pravoslávnymi cirkvami pozýva všetkých vytrvalo sa modliť za bezpečný návrat obidvoch arcibiskupov k svojim cirkvám, komunitám a rodinám – na znak nádeje pre všetkých kresťanov v Sýrii a celom regióne.“

K únosu metropolitov došlo 22. apríla 2013, keď Mor Gregorios Youhanna Ibrahim vyzdvihol svojho antiochijského pravoslávneho spolubrata na turecko-sýrskom hraničnom prechode Bab al-Hawa. Metropolita Boulos Yazigi sa vracal z pastoračno-humanitárnej misie v Antiochii (Antakya v Turecku). Na ceste do Aleppa „neznámi“ zastavili auto Mor Gregoria medzi Kafr Dael a Mansoura. Metropolitovho šoféra diakona Fathullaha Kabbouda zastrelili a Fouad Eliya, ktorý bol tiež v aute, dokázal utiecť.

Eliya, ktorý má dnes žiť v USA, vypovedal, že ozbrojení únoscovia sa nerozprávali medzi sebou po arabsky, považoval ich za Čečenov. Únoscovia možno nastražili obidvom metropolitom pascu tým, že im sľúbili prepustenie dvoch kňazov unesených vo februári 2013 z autobusovej linky medzi Aleppom a Damaskom (arménskeho katolíckeho duchovného Michela Kayyala a antiochijského pravoslávneho kňaza Mahera Mahfouz). Od roku 2013 existuje množstvo protichodných verzií o osude obidvoch metropolitov po ich unesení.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo