Spievané, dramatizované, rockové. K Veľkému piatku patria aj pašie

Spievané, dramatizované, rockové. K Veľkému piatku patria aj pašie

Prednes pašií počas Veľkého piatku. Foto – farnostzahradne.sk

Krátky sprievodca dôležitou súčasťou veľkonočných slávení.

K veľkonočným sviatkom neodmysliteľne patria pašie, a to v najrôznejších podobách. Na Slovensku je to najčastejšie slávnostný prednes umučenia Ježiša Krista počas liturgie alebo dramatizované stvárnenie týchto udalostí v chrámových priestoroch či priamo v uliciach miest.

„Tradícia spievania pašií trvá vyše tisíc rokov, takáto dlhá tradícia má určite svoje opodstatnenie, predovšetkým je to hlbší dosah na poslucháčov,“ povedal pre Rádio Slovensko Róbert Mésároš, dirigent chrámového zboru Chorus Salvatoris, ktorý pôsobí pri jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.

Termín vychádza z latinského slova passio – utrpenie, ktorým sa začína prednes pašií. „Passio Domini nostri Iesu Christi... Utrpenie nášho Pána Ježiša Krista...“ recituje alebo spieva na úvod rozprávač evanjeliových udalostí.

Podstatnou je úloha samotného Ježiša Krista, tretia osoba spravidla spieva všetky ostatné postavy – Piláta, apoštola Petra, slúžku, ale aj ľud.

Prečítajte si aj
Brať deti na veľkonočné obrady? Zdieľať

Zvolania ľudu sú však neraz prednášané spoločne alebo ich spieva chrámový zbor. „Príznačným je hlas Ježiša, ktorý je spievaný v najhlbšej tónine,“ dopĺňa dirigent Mésároš.   

Diváci alebo poslucháči liturgických slávení z Vatikánu si môžu všimnúť, že pašie prednášajú diakoni. Práve takto to stanovuje Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. „Pašie prednášajú diakoni alebo kňazi; keď ich niet, lektori: vtedy treba vyhradiť kňazovi tie časti, v ktorých hovorí Kristus,“ píše sa v dokumente Paschalis sollemnitatis o príprave a slávení veľkonočných sviatkov.


Dramatizovaná krížová cesta sa každoročne odohráva aj v uliciach Prešova. Foto – TASR/Milan Kapusta

V rímskokatolíckych kostoloch sa pašie prednášajú na Kvetnú nedeľu aj Veľký piatok. V gréckokatolíckych a pravoslávnych chrámoch pašie nezaznievajú, na Veľký štvrtok večer sa slávi utiereň Veľkého piatku s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení a smrti Ježiša Krista, ktorá sa nazýva Strasti.

Na Veľký piatok sa v mnohých mestách a obciach konajú aj pašiové hry či dramatizované krížové cesty.

Pašie sa tiež stali námetom pre rôznych hudobných skladateľov. Zrejme najznámejšie sú Jánove a Matúšove pašie Johanna Sebastiana Bacha z prvej tretiny 18. storočia. Pašijové hry velikonoční má zasa na svojom konte česká undergroundová skupina The Plastic People of the Universe.


Pašie v stvárnení evanjelického hudobného zoskupenia KVD. Foto – ecav.sk

V rímskokatolíckych kostoloch sú na Veľký piatok každoročne prednášané Jánove pašie (Jn 18, 1 – 19, 42). Ich dej sa postupne odohráva v Getsemanskej záhrade, v paláci veľkňaza Annáša, v Pilátovej vládnej budove, na Golgote a v záhrade, kde Ježiša pochovajú.

Prečítajte si aj
Rozhovor s liturgistom Štefanom Fábrym o symboloch Veľkej noci Zdieľať

„Ján spracoval Ježišov proces a umučenie v mierne odlišnej perspektíve ako ostatní evanjelisti,“ napísal biblista Jozef Jančovič, ktorý vo svojom blogu na Postoji rad-radom ozrejmuje jednotlivé odlišnosti medzi synoptickými evanjelistami (Matúš, Marek, Lukáš) a Jánom.

„Ján opisuje umučenie Ježiša ako vstup do Božej slávy, ako hodinu oslávenia, ktorá nastala. Ježiš vie o všetkom, čo ho čaká, a preto dominuje nad všetkým. Jánov osobitý rukopis v pašiách sa prejaví v tom, že Ježiš má v jeho pašiách črty kráľa, ktorý ovláda celú situáciu,“ uviedol Jančovič, ktorého celý blog je dostupný na tomto mieste.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo