Napísal, ako by vyzeral Ježišov príbeh dnes: Nie je to paródia na Bibliu, tvrdí

Napísal, ako by vyzeral Ježišov príbeh dnes: Nie je to paródia na Bibliu, tvrdí

Rozhovor s českým kazateľom Alexandrom Flekom, ktorý napísal knihu Parabible.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Evanjelický kazateľ, teológ a biblista Alexandr Flek napísal minulý rok úspešnú knihu s názvom Parabible. Ide o provokatívnu parafrázu Biblie, keď príbeh Ježiša zasadil do súčasných reálií Česka. Namiesto pastierov sa tak stretávame so smetiarmi, rybári sú IT-čkári, malomocní feťáci, mýtnici zase tunelári. Ježiš pochádza z Nošovic a ľudia ho chcú za prezidenta. 

Autor Parabiblie v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, pre koho je určená, ako mení životy ľudí a ktorá časť evanjelia sa nedala preniesť do 21. storočia.  

Čo vás viedlo k tomu, aby ste vzali úryvky z evanjelií a vymenili pastierov za smetiarov, mýtnikov za tunelárov alebo farizejov za farárov? 

Mal som pri tom rovnakú motiváciu, ako keď som sa stal kazateľom a prekladateľom Biblie. Chcel som sa podeliť o dobrú správu evanjelia s ľuďmi, ako som bol kedysi aj ja, teda s tými, čo Bibliu nečítajú a nevyrastali v cirkvi. Na tú správu čaká celý svet, no keďže je formulovaná špecifickým jazykom, mnohí jej nerozumejú. 

Je teda vaša Parabible určená skôr neveriacim? 

Čiastočne. Pri jej vzniku som myslel na dve skupiny ľudí. Jedna sú tí, pre ktorých je Biblia kultúrne a ideologicky príliš exotickou knihou, podobne ako by pre mňa boli trebárs indické védy. Neorientujem sa v nich, neviem ani, kde začať. 

Druhá cieľová skupina Parabible sú, naopak, ľudia, ktorí Bibliu už nevnímajú z opačného dôvodu. Teda počuli ju mnohokrát a sami čítali, ale obsah po nich steká. Vezmite si ústredný text evanjelií v Jánovi 3,16 („Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna...“). Je to geniálna a silná pasáž, ale ako kresťania sme ju počuli už toľkokrát, že nás vôbec nerozplače. 

Zrejme sa stretávate s výhradou, či nie je rizikom, že slová, ktorými chcete priblížiť obsah Biblie, sa pre ľudí stanú bližšie ako tie pôvodné. 

Myslím si, že je lepšie, keď sa ľudia stretnú s Parabibliou než vôbec s ničím. Ako som povedal, Parabible je určená buď tým, čo Bibliu nikdy nečítali, alebo ju už nečítajú, lebo ich nudí, alebo ju čítajú z povinnosti. Parabible má za cieľ oživiť záujem o Bibliu.

Nemám ambíciu, aby ľudia zvyšok života čítali, študovali a kázali z Parabiblie, ale aby im osviežila nanovo prístup k Biblii. Chcem, aby si sami, keď budú čítať v Biblii pasáže, ktoré nie sú v Parabiblii, kládli otázky, prečo sa tam nachádzajú, čo je pointou tej pasáže, čo má so mnou ten text urobiť, ako by to vyzeralo dnes a podobne. 

Jednotlivé kapitoly Parabible ste pôvodne uverejňovali ako statusy na facebooku...

... boli to moje prípravy na kázania. 

Aké boli na to reakcie?

Boli rôzne, ale väčšinou dobré. Niekoľko stoviek ľudí ich začalo zdieľať, lajkovať a komentovať.

Mali s tým niektorí problém? 

Kto s tým mal problém, tak to podľa mňa ignoroval. Nejaké veľké konflikty na facebooku neboli. Avšak v rámci tejto komunity, ktorá vznikla okolo spomínaných parafrázovaných úryvkov, sa začali ozývať hlasy, že sa tešia, keď to vyjde knižne. 

„Najviac ma dojme, keď mi niekto napíše, že Parabibliu prečítal za jednu noc a ráno siahol po 25 rokoch po Biblii.“ Zdieľať

Knihu ste teda neplánovali? 

Nie. Keby som dokonca vedel, že z toho bude raz knižka, tak by som to nikdy v živote nepísal. Neveril som si, že som nejaký spisovateľ. No potom ma povzbudila spisovateľka Jana Šrámková, ktorá sa ponúkla, že bude redaktorkou prípadnej knižky. Tak sme začali spoločne rozmýšľať, ako materiál, ktorý nebol pôvodne zamýšľaný ako knižka, usporiadať, zjednotiť a aby fungoval ako kniha.

Niektoré pasáže bolo treba dopísať, aby sa ukázal celý Ježišov príbeh, keďže v Parabiblii sa začína Ježišovým narodením a končí sa až vyliatím Ducha Svätého na Turíce, čiže ide až za evanjeliá. 

Úryvky na sociálnej sieti boli zrejme kratšie ako v knihe?

Práve že nie, skôr naopak.

V knižke na ľavej strane, oproti modernej parafráze, môže čitateľ vidieť grécky originál úryvku. Prečo?  

Bol to nápad pani redaktorky, ktorý má ukázať, že tu nejde o zábavu. Nie je to moja paródia na Bibliu alebo akási hra, ale že akokoľvek to znie provokatívne, parafráza na pravej strane skladá účty pôvodnému textu na ľavej strane, z neho vychádza, jemu chce slúžiť a jemu sa zodpovedá. Všetko, čo nájdete v parafráze, má náprotivok a zdroj v pôvodnom texte. 

Ten asi ľudia nečítajú vo veľkom...

Samozrejme, málokto si to prečíta po grécky, ale sú napríklad bohoslovci, ktorí to radi porovnávajú. Okrem gréckeho textu je na ľavej strane aj drobným písmom uvedený český preklad, pričom ľudia sa sťažujú, že to dobre nevidno. My im však hovoríme, že to musia čítať v dobrom svetle, čo je inotaj. Jednoducho, chceli sme ľudí viesť k tomu, aby si otvorili Bibliu, čo majú doma, alebo si ju zohnali. 

A sú takí ľudia?

Áno. Najviac ma dojme, keď mi niekto napíše, že Parabibliu prečítal za jednu noc a ráno siahol po 25 rokoch po Biblii. Alebo situácia v jednej terapeutickej komunite, kde majú tradíciu, že hrajú každý rok pašiové hry. Naposledy si klienti pýtali nejaké oživenie, chceli hrať niečo, čo je v dnešných kulisách. Ich arteterapeut ich upriamil na Parabibliu a úplne po tom skočili. Spravili z toho parapašiovú hru. 

Pritom sú medzi nimi ľudia, ktorí pôjdu po odvykacej kúre do väzenia. Napríklad predstaviteľ Ježiša má zákaz vstupu do Prahy. To nie je vtip ani parafráza, ale realita. Títo ľudia by Bibliu možno sami nikdy nečítali, ale cez tento text sa stretli s Ježišom, ktorý im imponuje a ktorého by chceli možno nasledovať. 

Alexandr Flek rozprával o Parabiblii na Bratislavských Hanusových dňoch. 


Môže sa objaviť otázka v zmysle – fajn, poľudštili ste, respektíve dali do moderného obalu a tvarov pekné a príjemné veci, čo Ježiš hovoril, ale čo tie nepríjemné? Nájdeme ich vo vašej Parabiblii?  

Áno, niekedy zaznieva, že Ježiš Parabible je vraj príliš dobrý a že sa to s tým milosrdenstvom a milosťou preháňa. Ale samotná Biblia hovorí, že Boh je láska. Odmietam, že by si Alexandr Flek vymyslel nejakého pozitívnejšieho a lepšieho Boha. To by bolo nemožné.

V Parabiblii zaznievajú aj Ježišove tvrdé a konfrontačné slová, ale nie na adresu takzvaných hriešnikov alebo outsiderov. Ježiš strieľa do vlastných radov, medzi veriacich a hovorí veľmi otvorene a tak ako v evanjeliách konfrontuje svetské alebo aj náboženské mocenské autority. Koniec koncov, provokuje a štve ich až do takej miery, že to nemôžu vydržať a popravia ho. 

Čo bolo najťažšie parafrázovať? 

Boli niektoré texty, ktorým som sa úplne vyhol. 

Ktoré? 

Napríklad premenenie na vrchu Tábor v Matúšovej 17. kapitole. Ide o udalosť, ktorá tak veľmi presahuje našu bežnú skúsenosť a chápanie, že som k tomu nenašiel nič, čo by bolo možné označiť ako paralelné. Preto som sa pred týmto textom sklonil a išiel ďalej. Ale ťažké bolo parafrázovať aj také podobenstvo o talentoch. 

V čom to bolo zložité? 

Ako kazateľ som bol vždy vedený k tomu, že mám kázať dobrú správu, že keď kážem, má to byť kristocentrické a evanjeliové. Podobenstvo o talentoch (Matúš 25, 14-30) však vyzerá na prvý pohľad ako obrana kapitalizmu voľnej ruky –  kto je najviac brutálny a asertívny, ten je najviac odmenený a kto má veľké škrupule a bojí sa, na toho sa pán veľmi hnevá. Ja som v tom nevidel žiadnu dobrú správu, hoci by sa to malo interpretovať tak, že máme rôzne talenty a že ich máme rozvíjať a nezakopávať. No stále to neznie ako dobrá správa. 

Čo ste spravili? 

Zápasil som s tým textom, čítal rôzne komentáre aj umelecké stvárnenia. Napokon som narazil na jeden socioekonomický komentár, ktorý vidí Ježišove podobenstvá ako texty kritické voči vtedajším životným pomerom. 

„Napríklad premenenie na vrchu Tábor je udalosť, ktorá tak veľmi presahuje našu bežnú skúsenosť a chápanie, že som k tomu nenašiel nič, čo by bolo možné označiť ako paralelné.“ Zdieľať

Parafráza tohto podobenstva v Parabiblii sa volá Komu sa nelení. Pointa spočíva v tom, že čo ak Ježiš nepopisuje v tom podobenstve, ako funguje Božie kráľovstvo, ale ako fungujú pomery na zemi? My automaticky vnímame postavu mocného bohatého Pána, že to je Boh, Ježiš. Potom s tým máme problém, lebo sa správa dosť kruto až nemilosrdne. Čo ak je Ježiš v tomto podobenstve skrytý za inú postavu?

Podľa výkladu, čo som spomínal, je Ježiš tým tretím sluhom, ktorý sa už na to nemohol ďalej pozerať. Neznamená to, že Ježiš je marxista alebo že chce dávať lekcie z politickej ekonómie. Skôr komentuje akúsi ekonómiu spásy a naráža na to, že máme tendenciu hospodáriť s náboženstvom – keď sa budeš veľmi snažiť, budeš veľmi spasený, keď málo, tak málo spasený. 

Potom prichádza tretí sluha, ktorý akoby hovorí: Ja bojkotujem celý tento náboženský biznis s ľudskou obavou, že nebudem dosť dobrý pred Bohom. 

Keď človek počúva o vašej Parabiblii, javí sa ako silný evanjelizačný nástroj. Vnímate ju ako cestu na zapálenie ľudí? 

Cestou je Ježiš a potom sú rôzne cestičky, pričom Parabible môže byť jednou z nich. 

Chcem povedať, že treba evanjelizovať nielen neveriacich, ale aj veriacich. Aj ja sa potrebujem denno-denne nechať vystavovať Božiemu slovu. Aj Ježiš počul evanjelium počas svojho života najmenej dvakrát. Počul to najlepšie, čo môže syn počuť od svojho otca. Čítame, že v ňom Otec našiel dobré zaľúbenie. Keď to premietnem do parafrázy, tak mu Otec hovorí: Som na teba hrdý, si môj chlapec, som s tebou. A toto počul Ježiš ešte pred tým, ako začal svoje prvé kázanie, prvý zázrak. Najprv počul tento hlas, bezpodmienečné prijatie a lásku. 

Čo sa deje na facebookej stránke, kde ste uverejňovali evanjeliové parafrázy? Žije to ešte? 

Áno, aktivita pokračuje v tom, že ľudia na tejto stránke pridávajú svoje vlastné parafrázy. 

Vy to moderujete? 

Vstúpim do kontaktu s konkrétnym človekom, ktorý tam napísal svoju parafrázu, a spoločne ju ešte zredigujeme. Nejakú náboženskú políciu som však zatiaľ nerobil (úsmev). Facebook vnímam ako novodobú agoru alebo trhovisko ako za čias apoštola Pavla, teda priestor, kde sa dohadoval s epikurejskými a stoickými filozofmi. Sociálne siete sú dnešným trhoviskom ideí.  

Takže keby ste pripravovali parafrázu Skutkov apoštolov, tak svätý Pavol by bol stále on-line?

(Smiech.) Je to jedna z možností.



Alexandr Flek je evanjelický kazateľ, teológ, biblista, prekladateľ, vydavateľ. Pochádza z ateistickej intelektuálnej rodiny, počas dospievania žil bohémskym životom, na základe biblického svedectva o Ježišovi konvertoval na kresťanskú vieru. Viedol charizmatické spoločenstvo, neskôr vyštudoval biblistiku, dnes pôsobí ako kazateľ vo viacerých protestantských zboroch. Zaslúžil sa o nový preklad Biblie do češtiny – Bible 21, ktorá sa stala v Čechách v roku 2008 bestsellerom, predalo sa jej viac ako 73 700 kusov. Vedie občianske združenie Biblion, ktoré vydáva preklad Bible 21. V roku 2018 mu vyšla kniha parafráz biblických príbehov – Parabible. 


Foto – Patrícia Matiová

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo