Horel chrám, vraždili kresťanov, odhalili tváre košických mučeníkov

Horel chrám, vraždili kresťanov, odhalili tváre košických mučeníkov

Trosky v parížskej katedrále Notre-Dame po ničivom požiari v polovici apríla. Foto - TASR/AP

Aprílový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Najsilnejšími udalosťami uplynulého mesiaca boli nepochybne atentáty na Srí Lanke a požiar parížskej katedrály Notre-Dame. O oboch udalostiach sme vás detailne informovali.

Čo aktuálne možno k týmto tragédiám dodať?

Počet útokov džihádistov z takzvaného Islamského štátu na tri kostoly a tri hotely, ku ktorým došlo na Veľkonočnú nedeľu, 21. apríla, medzičasom stúpol na 257. Miestne úrady upozorňujú, že ich počet zatiaľ nemusí byť konečný, pretože takmer 60 zranených sa ešte stále nachádza v lekárskej starostlivosti.   

Keďže srílanskí cirkevní predstavitelia sa obávajú ďalších možných útokov, pred ktorými varovali aj tajné služby, miestne kostoly ostávajú naďalej zatvorené.

„Všetky bezpečnostné zložky by mali byť zapojené a aktivované, ako keby išlo o vojnový stav,“ vyhlásil srílanský kardinál Malcolm Ranjith, podľa ktorého cirkev nedokáže zabrániť ľuďom, aby preberali zodpovednosť do vlastných rúk, pokiaľ vláda nepodnikne dôkladné vyšetrovanie a nepredíde ďalším útokom.

Kardinál Ranjith zároveň požiadal kresťanov po celom svete o modlitbu a solidaritu. Finančnú pomoc pre Srí Lanku sa rozhodli zorganizovať aj Pápežské misijné diela na Slovensku. Informácie, ako môžete pomôcť, nájdete tu.


Kostol svätého Sebastiána v Negombe po teroristickom útoku. Foto – TASR/AP

Žiadne ľudské životy, ale veľké materiálne a kultúrne straty si vyžiadal požiar parížskej katedrály Notre-Dame, ktorý vypukol 15. apríla večer a trval celú noc.

S odstupom času môžeme otvorene povedať, že aj keď požiar vyzeral dramaticky a chvíľami hrozilo, že ohňu padne za obeť celá katedrála, napokon to dopadlo vcelku dobre. Zhorela strecha, padla známa vežička, ale budova ako celok to ustála. A vďaka duchaplnosti hasičov a ďalších zasahujúcich (viac o tom aj nižšie) sa podarilo zachrániť aj umelecké diela.

Popri pokračujúcom vyšetrovaní, kto za to celé vlastne môže, sa už vo Francúzsku rozbehla veľká diskusia o tom, ako by mala rekonštrukcia katedrály vyzerať.

Ako dopadol prieskum, ktorý na konci apríla na vzorke 1 010 dospelých Francúzov urobila spoločnosť YouGov, a čo si o rekonštrukcii myslia odborníci, sa dočítate na tomto mieste.

Musíme sa počúvať

„Doteraz sme o kauzách sexuálneho zneužívania zo strany cirkevných predstaviteľov počúvali len zo zahraničného spravodajstva. Dnes tu máme konkrétne a podrobne zdôvodnené obvinenie, ktoré sa priamo dotýka slovenského biskupa. Môže nás to zraňovať, hnevať, ale našou prirodzenou reakciou by nemal byť útok,“ napísala kolegyňa Zuzana Hanusová, ktorá vo svojom komentári vysvetľuje, prečo sa na Postoji venujeme obvineniam Martiny O´Connor na adresu košického eparchiálneho biskupa Milana Chautura.

Mimochodom, tomuto prípadu sa nevenujú len médiá, ale aj Kongregácia pre náuku viery vo Vatikáne, ktorá začala kanonické vyšetrovanie prípadu.

Riešenie problému nespočíva v hádzaní kameňov po žene, biskupovi, médiách či cirkvi. Riešením je vzájomné počúvanie sa, odkrývanie pravdy, nevynášanie predčasných súdov... a prenikanie do tejto problematiky, ktorá je pre bežného človeka neznámym územím.

Užitočnou sondou môže byť napríklad rozhovor s odborníčkou na problematiku sexuálneho zneužívania detí a členkou Centra na ochranu maloletých Slávkou Karkoškovou či uplynulý mesiac diskutovaná esej emeritného pápeža Benedikta XVI. s názvom Cirkev a škandál sexuálneho zneužívania.

Dôkazov, že politika zametania tohto problému pod koberec je na ústupe aj na Slovensku, je niekoľko: vydanie smernice Konferencie biskupov Slovenska Postup v prípadoch sexuálneho zneužívania klerikmiKódexu pastoračného pracovníka, zriadenie spomenutého Centra na ochranu maloletých či otváranie verejnej diskusie na túto tému.

Tak vyzerali košickí mučeníci

Pred 400 rokmi ich drasticky zavraždili, pretože sa nechceli vzdať svojej katolíckej viery. V roku 1995 ich pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätých. A pred niekoľkými dňami sa verejnosť dozvedela, ako v skutočnosti vyzerali.

Medzinárodný forenzný tím po antropologickom skúmaní a digitalizácii pozostatkov zrekonštruoval tváre troch košických mučeníkov – Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Výsledky svojej práce predstavil na konci apríla v Aule svätých košických mučeníkov Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Košiciach.

Na rekonštrukcii tvárí sa podieľal aj uznávaný brazílsky 3D dizajnér Cicero Moraes, ktorý v minulosti realizoval podobu tváre svätcov, ako boli biskup Valentín, Anton Paduánsky, Ružena Limská či Zdislava z Lemberku.


Forenzný tím počas predstavovania výsledkov projektu: zľava odborník na 3D skenovanie Jiří Šindelář, fotograf Martin Frouz a trojica antropológov Silvia Bodoriková, Michaela Dörnhöferová a Michal Poljak. Foto – TASR/František Iván

„Podoba tváre na viac ako 90 percent zodpovedá realite, zostávajúcich desať percent už je potom účes, farba vlasov či farba očí, čo sú informácie, ktoré bez zložitých analýz DNA a podobne nemáme šancu zistiť,“ citovala agentúra TASR odborníka na 3D skenovanie Jiřího Šindelářa.

„Napríklad u Štefana Pongráca sme zistili poranenia na temennej kosti na ľavej strane, čo mohlo byť po nejakom bodnutí do hlavy, a poranenie v oblasti krku. V podstate však ani u jedného sme nenašli vyslovene zranenia, ktoré by jednoznačne hovorili o príčine úmrtia. Skôr je predpoklad, že zranenia boli charakteru, keď oslabili telo, a oni postupne umierali,“ informovala Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Na pozostatkoch Melichara Grodeckého objavili stopy naznačujúce posmrtné odrezanie hlavy. U Marka Križina išlo o prasklinu na ľavej lopatke, čo mohlo byť spôsobené hrotom kopije.

Iniciátorom celého projektu bola Košická arcidiecéza, ktorá slávi jubilejný rok troch košických mučeníkov. Ten vyvrcholí presne v deň ich mučeníckej smrti, 7. septembra, v katedrále svätej Alžbety v Košiciach.

A to najdôležitejšie na záver: ak chcete vedieť, ako v skutočnosti vyzerali košickí mučeníci, rekonštrukcie ich tvárí nájdete tu.

Jednou vetou

Pri útoku džihádistov na protestantský kostol v africkom štáte Burkina Faso zahynul pastor a piati veriaci.

Kresťania oslávili veľkonočné sviatky – tí, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, s týždňovým posunom.

Prvej kresťanskej poslankyni v moslimskom Bangladéši sa podarilo presadiť, že Veľká noc bola tento rok štátnym sviatkom.

V Juhoafrickej republike zahynulo 13 ľudí po tom, čo sa počas bohoslužby zrútila strecha na kostole.

Novým protosynkelom – generálnym vikárom Košickej eparchie sa stal Jaroslav Lajčiak.

Muž sa pokúsil dostať do katedrály svätého Patrika v New Yorku dva kanistre benzínu a zapaľovače, zadržali ho príslušníci ozbrojenej ochrany objektu.

Pápež František sa stretol s mladou ekologickou švédskou aktivistkou Gretou Thunbergovou. (Redakčnú výmenu názorov na Gretine aktivity zviedli na stránkach Postoja kolegovia Jaroslav DaniškaLukáš Kekelák.)

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku začala vydávať nové Evanjelické Noviny.

Juhosudánski politickí lídri absolvovali vo Vatikáne duchovnú obnovu – v jej závere im pápež František pobozkal nohy, aby tak vyjadril svoju túžbu po mieri v krajine.

Mestskí poslanci odsúhlasili, aby sa svätá Alžbeta Uhorská stala patrónkou mesta Košice.

Synodná rada Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku vydala kritické vyhlásenie k novele zákona, ktorá obmedzuje používanie národných hymien.

Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní (mormóni) sa zišli na celosvetovej generálnej konferencii.

Kňazi v poľskom Gdansku spálili knihy o Harrym Potterovi, ságu Twilight či dáždnik s postavičkou Hello Kitty; jeden z nich sa neskôr za svoje konanie ospravedlnil.

Tváre mesiaca

Nový francúzsky hrdina. Takýto prívlastok si vyslúžil od svetových médií katolícky kňaz Jean-Marc Fournier, ktorý v polovici apríla vbehol do horiacej katedrály Notre-Dame a zachránil viacero cenných artefaktov – vrátane tŕňovej koruny Ježiša Krista.

„Nemal vôbec strach, je to hrdina,“ povedal o 54-ročnom kaplánovi parížskeho hasičského zboru jeden z členov dobrovoľníckeho tímu.

Fournier, ktorý je vojnovým veteránom a v minulosti prežil islamistický útok v Afganistane, pomáhal aj obetiam teroristického útoku na parížsku koncertnú sálu Bataclan v roku 2015.


Kaplán francúzskeho hasičského zboru Jean-Marc Fournier odchádza z Elyzejského paláca po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Foto – TASR/AP

Svojho hrdinu majú nielen Francúzi, ale aj Srílančania. O tom, ako odvážny muž za cenu vlastného života zabránil samovražednému atentátnikovi vstúpiť do jedného z kostolov, si môžete prečítať na tomto mieste.

Čo by nemalo ujsť vašej pozornosti

Článok Lukáša Krivošíka o fenoméne evanjelickej vlogerky Jany Highholderovej.

Videodiskusia Imricha Gazdu s katolíckym kňazom Marianom Gavendom.

Článok Pavla Rábaru o ženskej verzii drsného pôstu.

Profil Imricha Gazdu o najstaršom slovenskom rehoľníkovi Akvinasovi Jurajovi Gaburovi, ktorý zomrel vo veku 104 rokov.

Foto mesiaca


Ľudia kľačia na brehu Seiny a modlia sa s pohľadom upretým na ťažko poškodenú katedrálu Notre-Dame. Foto – TASR/AP

Filmová bodka

Do našich kín prišiel jeden z najťažších filmov za dlhé obdobie. Klérus je najúspešnejší poľský film natočený od roku 1989, hneď prvý víkend ho videlo 935-tisíc divákov, zatiaľ vyše päť miliónov Poliakov. V návšteve kín prekonal aj najväčšie americké veľkofilmy.

Všetky ústredné postavy sú katolícki kňazi, všetci sú skazení.

Úvodná scéna: traja kňazi, pravdepodobne spolužiaci, sa spoločne opíjajú – pri príležitosti, ako jeden druhému zachránili život. Sú v súkromí, na fare.

Párty je prerušená návštevou mladého chlapca, ktorý prišiel zavolať miestneho kňaza k zomierajúcej žene. Odchádza opitý, pri výkone sviatosti pôsobí demoralizujúco, nehanebne.

Po návrate rieši privolanú policajnú hliadku, ktorá zasahuje proti jeho kamarátom-kňazom, jeden telefonát nášmu človeku, polícia odíde.

Hlavná výhrada k filmu je zrejmá: neobjektívnosť. Autori filmu ale nerobia sociologickú štúdiu, správajú sa ako pri divadelnej hre, sústredia sa na problém, čo postava, to reprezentant nejakého problému. 

Prečítajte si aj zvyšnú časť eseje, v ktorej kolega Jaroslav Daniška poukazuje na viacero ponaučení, ktoré z filmu Klérus vyplývajú.

Vatikánska sedma ako newsletter prichádza do vašich emailových schránok vždy na konci mesiaca. Nájdete v nej nielen prehľad najdôležitejších udalostí uplynulých tridsiatich dní, ale aj odkazy na inšpiratívne texty, avízo očakávaných udalostí či aktuálny knižný alebo filmový tip.

 

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo