Krása matky na omši

Krása matky na omši

Ilustračné foto: pixabay.com

Videl som Žlté hory v Číne a sú prekrásne. Hľadel som večer cez údolie Jackson Hole vo Wyomingu na vrcholky Grand Teton pokryté snehom a boli prekrásne. Na svete je však len málo vecí, ktoré sú také krásne ako matka, ktorá nežne kolíše svoje dieťa na omši.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Krása prekvapuje. Prichádza nečakane. Človek sa pozrie a náhle ho zasiahne nevysvetliteľná krása, čosi nevýslovné, ale skutočné, ako keď v horách prejdete zákrutu a naskytne sa vám nečakaný výhľad.

Toto som zažil minule na omši. Pár lavíc predo mnou bola matka, ktorá hore-dolu kolísala svojho dvojročného syna a pritom ticho spievala Baránok Boží. Pri speve týchto slov mu pozerala do očí, akoby spievala zároveň jemu i Bohu. Uprostred liturgického zhonu, ktorý môže nastať aj pri najlepších omšiach – ktorá modlitba? ktorá kniha? stáť, sedieť či kľačať? – bol pokoj: matka a jej dieťa „nehybní uprostred víru sveta“.

Nechápte ma zle; uvedomujem si, že takýto Boží pokoj nie je práve najčastejším zjavom, keď rodičia majú dočinenia s malými deťmi. Nemusíme príliš romantizovať obraz matky a jej dieťaťa tak ako niektoré barokové maľby Márie a dieťaťa Ježiša. Nechcem byť k týmto maľbám príliš kritický, hoci radšej dávam prednosť skorším umeleckým stvárneniam. Jednoducho nechceme vyvolať falošný dojem o tom, aký chaos sa často spája s rodičovstvom.

Nechcem vyvolať falošný dojem o tom, aký chaos sa často spája s rodičovstvom. A predsa práve z tohto dôvodu sa mi zdá, že nám chvíle pokoja a ticha medzi matkou a dieťaťom pripadajú také upokojujúce a krásne. Uprostred víru sveta je nehybná láska. Zdieľať

A predsa práve z tohto dôvodu sa mi zdá, že nám tieto chvíle pokoja a ticha medzi matkou a dieťaťom pripadajú také upokojujúce a krásne. Uprostred víru sveta je nehybná láska. Láska sa dá vyjadriť potenciálne nekonečným množstvom spôsobov, no keď ju vidíme, hmatateľne prítomnú a nepopierateľnú, sú to chvíle čistej krásy, ktoré stojí za to si vychutnať.

Keď som povedal, že len máločo na svete je také krásne ako matka, ktorá nežne kolíše svoje dieťa pri omši, nemal som v úmysle robiť neférové porovnania; nie je to súťaž. Všetky tieto krásne veci stvorila Láska. No spomedzi mnohých krásnych vecí, ktoré nachádzame vo svete okolo seba, ak si len nájdeme čas sa na ne pozrieť – hory, pláže, oceány – iba ľudské bytosti dokážu svojmu Stvoriteľovi opätovať láskyplný pohľad.

Na rodičovstve by nás nemalo prestať napĺňať úžasom to, že ako ľudské bytosti smieme byť osobitným spôsobom Božími spolupracovníkmi pri stvorení. Iné živočíchy zachovávajú druh, no koľké z nich dostali privilégium robiť to slobodne, nielen ako úkon inštinktu či základného pudu, ale pochopenia a lásky?

Nie je neobvyklé, že nám pri pohľade na obrazy matiek a ich potomstva zmäkne srdce, dokonca aj keď ide o príslušníkov iných druhov, či už je to fena, ktorá dojčí svoje šteňatá, alebo kobyla, ktorá strká svoje čerstvo narodené žriebätko, aby urobilo prvé váhavé kroky. Toto je zázrak nového života.

Ľudské deti však majú väčšie privilégium. Dokážu svojej matke opätovať láskyplný pohľad. Tak sa pripravujú opätovať láskyplný pohľad Bohu. Vychovávame ich, aby nielen spievali ako vtáky, ale aby tieto piesne spievali Bohu s láskou. Toto je krása, keď pozorujete matku, ktorá na omši nežne spieva slová modlitby a pritom hľadí do očí svojmu dieťaťu.

Pôrod sprevádza bolesť a výchova detí čelí neustálym výzvam uprostred nášho chaotického sveta, kde za každým rohom číhajú vnútorné i vonkajšie zlá. No keď sa všetok tento hluk utíši, môžeme zazrieť prvotnú lásku, ktorá stvorila svet a naďalej ho po celé tie veky drží pohromade.

Keď sa všetok tento hluk utíši, môžeme zazrieť prvotnú lásku, ktorá stvorila svet a naďalej ho po celé tie veky drží pohromade. Zdieľať

Svojich študentov učím o Trojici a o večnom spoločenstve lásky medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Ja im o Trojici len rozprávam. Aby ju však spoznali, musia ju zažiť. A preto väčšina z nich naozaj zistí, o čom Cirkev hovorí, až keď sa spojí s iným človekom v tom úplnom vzájomnom sebadarovaní, ktoré nazývame manželstvom, a prostredníctvom tohto zväzku splodia tretieho, ktorý je stelesnením ich vzájomného daru lásky.

Je, samozrejme, možné, že vo svojom živote už niekedy videli tento nesebecký dar manželov jeden druhému a ich dieťaťu. Možno dokonca takto pochopili i svoju vlastnú existenciu a svoj život videli ako stelesnenie vzájomnej lásky svojich rodičov, aj keď sa táto skúsenosť v našej spoločnosti stáva stále zriedkavejšou.

„Sviatosť manželstva je širšia než rodina,“ vraví veľký pravoslávny teológ Alexander Schmemann. „Je to sviatosť Božej lásky, ako všeobjímajúce tajomstvo samotného bytia, a práve z tohto dôvodu sa týka celej Cirkvi – a skrze Cirkev celého sveta.“ Hriech ľudstva nie je len v tom, že neposlúchlo Boha, ale aj že už nevidí, „ako je celý svoj život závislé od celého sveta, čo je tajomstvo spoločenstva s Bohom“. Skutočnou tragédiou ľudstva teda je, vraví Schmemann, žiť „neeucharistický život v neeucharistickom svete“.

Matky nám pripomínajú Vtelenie, a tým i skutočnosť, že sme vo svojich počiatkoch boli stelesnením Božej lásky, aby sme žili sviatostný, eucharistický život vo sviatostnom, eucharistickom svete. Mali by sme byť za ne Bohu vďační. Boh nás mohol nechať vyskočiť zo struku. Pre ženy by to bývalo ľahšie, no nebolo by to lepšie pre svet.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a v Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: The Beauty of a Mother at Mass.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo