Ja som nechcel

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ja som nechcel

Ilustračné foto: wikimedia.org

Do akej miery konáme zlo, ak sme nedbalí?

„To bolo hlúpe. Koľko to stálo?“ Áno, keď som v to ráno vykladal práčku, našiel som v nej hlúpy telefón svojho syna. Vtedy som nič nepovedal. Len som ho vyložil na sušičku. No teraz, keď sa s ním pri raňajkách babral, tváril sa mrzuto a pokúšal sa ho priviesť k životu, chcel som to zdôrazniť.

Na svoju obhajobu povedal: „Veď ja som ho nechcel pokaziť.“ Ach, stará vytáčka, takmer prvá vec, ktorú sa dieťa naučí povedať. Trojročný povie, že to bola „nehoda“. U teenagera sa tá istá myšlienka miesi so začínajúcou sentimentalitou: Nevidíš, tatko, že som z toho rovnako smutný ako ty? Jeho smútok ukazuje, že nie je na vine, však? Nechcel to. Aké je len odo mňa kruté, že ignorujem jeho utrpenie a dokonca zväčšujem jeho bolesť!

„Musíš si uvedomiť,“ povedal som synovi, „že zlo robíme dvojakým spôsobom: úmyselne a z nedbalosti. Vo veľkej väčšine konáme nesprávne z nedbalosti. To, že si si telefón nechcel pokaziť, neznamená, že to nie je tvoja vina.“ Zdieľať

Pomyslel som si: Už je skoro dospelý. Musím ho naučiť dôležité rozlíšenie. „Musíš si uvedomiť,“ povedal som, „že zlo robíme dvojakým spôsobom: úmyselne a z nedbalosti. Vo veľkej väčšine prípadov konáme nesprávne z nedbalosti. To, že si si telefón nechcel pokaziť, neznamená, že to nie je tvoja vina.“

Môj syn je dobrý chlapec a pochopil, že to jeho vina je. Vedel som, že v ten deň pôjde na brigádu a že zárobok bude akurát stačiť na to, aby zaplatil nový telefón. S vedomím, že nedbalosť je hriech proti cnosti rozumnosti, som zvolil jazyk, o ktorom som vedel, že bude nepríjemný, no úplne presný a dúfal som, že si moje slová zapamätá: „Tak teda blahoželám: teraz budeš ako hlupák robiť celý deň na slnku, aby si si mohol kúpiť nový telefón.“

Rozumnosť má svoje výzvy, nepozná však zžierajúcu bolesť hlúposti, ktorá ľutuje svoje činy.

(Ach, áno, nakoniec pravdepodobne ten telefón spolu so ženou zaplatíme. Prísnosť nevylučuje súcit so synovou či dcérinou slabosťou. V tej chvíli som však o tom nehovoril.)

Škoda, že som pri tomto rannom rozhovore nemal poruke sv. Tomáša. V Teologickej sume si kladie otázku: „Je nedbalosť osobitný hriech?“ (II-II, 54) Zdá sa, že by nemala byť, lebo je veľmi previazaná takmer s každým hriechom.

Podľa Učiteľa však „nedbalosť značí nedostatok riadnej starostlivosti. Každý nedostatok riadneho konania je však hriešny, a preto je zjavné, že nedbalosť je hriechom a musí mať povahu osobitného hriechu rovnako, ako je starostlivosť úkonom osobitnej cnosti... Ak je teda starostlivosť osobitným úkonom rozumu… potom je aj nedbalosť, ktorá značí nedostatok starostlivosti, osobitným hriechom“.

Čo je touto starostlivosťou? Je to to isté ako „bdelosť“ a osobitný úkon praktického rozumu, ktorý je súčasťou cnosti rozumnosti. Označuje hlbokú a horlivú pozornosť voči tomu, čo máme robiť.

Niektorí z nás musia niečomu venovať takúto pozornosť z dôvodu úradu, ktorý zastávajú, alebo zodpovednosti, ktorú majú. Finanční poradcovia musia preukázať obvyklú opatrnosť pri rizikách, účtovníci pri pravdivom predstavení stavu firmy a lekári musia postupovať pri diagnostike a liečbe lege artis.

Čo však ľudia vo všeobecnosti? Sú nejaké veci, pri ktorých máme povinnosť byť starostliví pod trestom ťažkej nedbalosti, jednoducho ako tvory, ktorými máme byť? Ak áno, potom „Ja som to nechcel“ je v konečnom dôsledku nedostatočnou obhajobou pre spôsob života, ktorý si človek zvolí. Alebo čo ako kresťania na základe svojho krstu?

Ľudia si bežne myslia, že sa od Boha môžeme oddeliť len nejakým zjavným odmietnutím jeho vôle rovnajúcim sa kozmickému zločinu. Nebezpečenstvo hrozí možno aj pokrytcom, lebo druhým vnucujú normy, ktoré oni sami, zdá sa, úmyselne zavrhujú.

Náš Pán však veľmi zdôrazňoval „starostlivosť“: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ (Mt 24, 42) „Bdieť,“ komentuje sv. pápež Gregor, „znamená odvrhnúť tmu lenivosti a nedbalosti.“

Nedbalosť sa síce často týka malých vecí, no je to chyba, ktorá obvykle vedie k zle formovanému svedomiu. Sv. Tomáš varuje, že trvalá nedbalosť môže viesť k vážnemu vnútornému skutku pohŕdania Bohom. Zdieľať

A hneď po týchto Pánových slovách nasledujú v Matúšovom evanjeliu tri podobenstvá presne šité na mieru nedbalosti.

• Nerozumné panny (Mt 25, 1 - 13) neodmietajú ženícha úmyselne. Boli nedbalé – zanedbali naučiť sa niečo užitočné pre spásu (Origenes) či konať cnostné skutky, ktoré z toho vyplývajú (sv. Hieronym).

• Muž, ktorý zakopal svoj talent do zeme, ho nezahodil ani ho zle neminul: jednoducho zanedbal zarábať s ním peniaze (vv. 14-30). Origenes vraví: „Pán nepripustil, že je tvrdý, ako sa on nazdával, no ostatné jeho slová pripustil. Skutočne je však tvrdý na tých, čo zneužívajú Božie milosrdenstvo na svoju nedbalosť, a nie na obrátenie.“

• A pokiaľ ide o capov, ani tí zjavne nikdy nikomu úmyselne neublížili. Očividne „nechceli“ Pána odmietnuť. (vv. 31 - 45) Zdalo by sa, že hriechom, pre ktorý sú naveky zatratení, je to, že nedbali na hladných, smädných, chorých atď.

Nedbalosť sa síce často týka malých vecí, no je to chyba, ktorá obvykle vedie k zle formovanému svedomiu. Sv. Tomáš varuje, že trvalá nedbalosť môže viesť k vážnemu vnútornému skutku pohŕdania Bohom.

Ako vieme, či sme nedbalí vo viere? Každý je v čomsi starostlivý. Niektorí duchovní spisovatelia radia, aby sme si na začiatok položili otázku: Prejavujeme o svätosť rovnakú starostlivosť ako o veci, na ktorým nám skutočne záleží, v našej profesii či v našich milovaných záľubách?

„Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto ,vysokú úroveň‘ každodenného kresťanského života,“ napísal sv. pápež Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste o živote Cirkvi v novom tisícročí, ktorý v tomto rozhodne poskytuje dobrý rámec pre spytovanie svedomia.

Michael Pakaluk
Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi.

Pôvodný text: “I Didn’t Mean To”.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo