V poľnej nemocnici dnešného sveta sa téme sexu nedá vyhnúť

V poľnej nemocnici dnešného sveta sa téme sexu nedá vyhnúť

Poľná nemocnica v prvej svetovej vojne. Ilustračné foto: thecatholicthing.org

Kňazi spovedajú a vedia, čo ničí srdcia mladých ľudí. Práve preto hovoria často o sexe.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Nedávno ma zaujala jedna poznámka v rozhovore medzi francúzskym spisovateľom Michelom Houllebecqom a konzervatívnym francúzskym stĺpčekárom Geoffroyom Lejeunom v časopise First Things.

Nechcem zveličovať význam možno iba letmej poznámky v rámci dialógu, v ktorom sa diskutujúci sústredili na niečo iné. Máme príliš veľa tohto typu hyperkritickej novinárčiny a komentárov v štýle „mám ťa“, keď sa niekto urazí pre jedno mimovoľné slovo alebo vetu v článku či rozhovore. Spomínam to tu len preto, že ide o predpoklad, ktorý sa podľa mňa často vyskytuje medzi mnohými intelektuálmi – a zaslúži si poctivú reakciu.

Michel Houllebecq poznamenal: „Pozornosť, ktorú Katolícka cirkev venuje sexualite svojich veriacich, sa mi zdá značne prehnaná. Nemá základ v počiatkoch kresťanstva.“ Zdieľať

V rámci komentárov, ktoré sa týkali väčšinou súčasnej francúzskej kultúry a politiky, M. Houllebecq poznamenal: „Pozornosť, ktorú Katolícka cirkev venuje sexualite svojich veriacich, sa mi zdá značne prehnaná. Nemá základ v počiatkoch kresťanstva.“

V akademických kruhoch to počúvame dosť často a v istom zmysle mám pre to pochopenie. Ja učím teológiu amerických univerzitných študentov. Vnímam to ako výsadu a užívam si to pravdepodobne viac, než by som mal. Toto sú však veci, ktorým by som sa ja chcel väčšinu svojho času venovať:

  • teológia otcov ranej Cirkvi;
  • intelektuálne spory, ktoré viedli k doktrinálnym definíciám prvých ekumenických koncilov;
  • vývoj monastickej spirituality od sv. Antona Pustovníka po Benediktovu regulu a ďalej;
  • pozoruhodná syntéza viery a rozumu v diele Tomáša Akvinského;
  • vývoj ideálu slobodného vzdelávania od jeho koreňov u starovekých Grékov a Rimanov cez jeho kresťanské inkarnácie u Viktorina, Augustína a Jána Kassiána až po jeho vyjadrenie vo veľkých stredovekých univerzitách a v 19. storočí v Newmanovej Idei univerzity.

A to som ešte nezačal hovoriť o oblasti, ktorú mám za úlohu pravidelne vyučovať, čiže o morálnej teológii. Veľmi rád by som spravil dvojsemestrálny kurz o dejinách prirodzeného zákona; ďalšie dva semestre o vývoji etiky cnosti medzi Aristotelom a Akvinským. A čo vzťah medzi teológiou a modernou vedou? Ten milujem. A čo teológia a kultúra? To je super.

Pýtate sa: a čo Ježiš? Čo Trojjediný Boh? Čo význam kríža, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia? Čo Eucharistia, sviatosti a dejiny spásy? O tých učím vždy. Tie sú ústredné.

A sú to len niektoré z tém, ktoré by som si ja vybral, že by som ich väčšinu času učil. A všimnime si, že ani jedna z nich sa netýka sexu. Nie som proti sexu – sex je úžasná vec, aj keď sa jeho význam trochu nafukuje. Skrátka nie je až také úplne zaujímavé sa o ňom rozprávať. A nie je to téma, ktorú by som si ja osobne vybral, aby som o nej trávil čas diskusiami v triede.

Keď sa s mladými pravidelne rozprávate o ich živote a keď sa rozprávate s kňazmi, ktorí ich deň čo deň spovedajú, zistíte čosi zaujímavé: mnohí moderní študenti sú citovo zranení. A viac než čokoľvek iné ich zraňujú ťažkosti, ktoré majú alebo mali so sexom či s rozpadom rodín.​ Zdieľať

Ide však o toto. Už pekných pár rokov zadávam svojim študentom otázky na úvahu a žiadam ich, aby sa zamysleli nad niektorými zo „základných otázok zmyslu“, ktoré spomína pápež Ján Pavol II. na začiatku svojej encykliky Fides et ratio.

„Keby si zomrel o desať rokov, čo by si chcel, aby o tebe mohol úprimne povedať ktosi, kto ťa dobre pozná? Mal si zmysluplný život a ak áno, prečo bol taký?“

„Malo by význam pre tvoj život, keby si veril, že ťa niekto miluje tak veľmi, že by dal za teba život?“

„Čo znamená byť človekom? Ako ti odpoveď na túto otázku ovplyvní život?“

A keď dookola čítate odpovede študentov na tieto a podobné otázky a keď sa s nimi pravidelne rozprávate o ich živote – o ich nádejach, snoch, strachoch, víťazstvách a katastrofách – a keď sa rozprávate s kňazmi, ktorí deň čo deň študentov spovedajú, zistíte čosi zaujímavé: mnohí moderní študenti sú citovo zranení.

A viac než čokoľvek iné ich zraňujú ťažkosti, ktoré majú alebo mali so sexom či s rozpadom rodín.

Preto ja síce chcem rozprávať o všetkých tých záležitostiach prvotnej Cirkvi, ktoré podľa M. Houllebecqa stoja za to, no žijem v reálnom svete amerických tínedžerov. A ak sa budem riadiť výzvou pápeža Františka slúžiť veriacim ako súčasť „poľnej nemocnice“, potom sa skrátka nemôžem vyhnúť tomu, aby som sa venoval témam súvisiacim so sexom a s rodinou. Lebo viem, že tieto decká najviac ničí kultúra, ktorá sa v otázke sexu a manželstva zbláznila tak, ako sa predchádzajúce generácie zbláznili v otázke nacionalizmu, používania ikon, prípadne či je Syn „jednej podstaty“ s Otcom alebo je Otcovi len „podobný“.

Nemôžem sa vyhnúť rozprávaniu o sexe a rodine tak, ako sa Francisco de Vittoria nemohol vyhnúť rozprávaniu o domorodých Američanoch v Novom svete alebo ako sa pápež Lev XIII. nemohol vyhnúť rozprávaniu o „robotníckej otázke“. Zdieľať

Nemôžem sa vyhnúť rozprávaniu o sexe a rodine tak, ako sa Francisco de Vittoria nemohol vyhnúť rozprávaniu o domorodých Američanoch v Novom svete, aj keby radšej vyučoval o Trojici, alebo ako sa pápež Lev XIII. nemohol vyhnúť rozprávaniu o „robotníckej otázke“, hoci by radšej hovoril o anjelskej inteligencii. Kresťania v prvotnej Cirkvi čelili svojim výzvam, my musíme čeliť našim.

Je záujem, ktorý Katolícka cirkev venuje sexualite svojich veriacich, prehnaný? Koľkí kňazi a biskupi o nej vôbec nehovoria, pretože akákoľvek zmienka vyvoláva protestné vytie tak, ako spôsobuje bolestné výkriky to, keď sa dotkneme otvorenej rany? Väčšina kňazov, ktorí o tejto téme hovoria, to nerobí preto, že by ňou boli posadnutí, ale preto, že je ňou posadnutá spoločnosť. Spovedajú a vedia, čo ničí srdcia mladých ľudí.

Hovoriť o tom nie je populárne; v smotánke nie sú preto módni, no niekomu musí na mladých záležať. Najmä ak smotánka nerobí oveľa viac, než že predáva dnešným čerstvým dospelým drahšie saká, sukne, iPhony a ostatné veci, ktoré nepotrebujú, pričom sex používajú ako návnadu.

Súdiac podľa škody, ktorú som videl, je práve toto prehnané.

Randall B. Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Príručka pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti zohnať na Amazone a v Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: In the Field Hospital.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo