Plat bežného Iránca dnes postačuje jeho rodine na týždeň

Plat bežného Iránca dnes postačuje jeho rodine na týždeň

Ilustračná fotografia. Zdroj: AsiaNews

Ďalší z príbehov o devastačných účinkoch ekonomických sankcií na tých, ktorí nemajú moc v rukách.

Ekonomické sankcie USA proti Iránu „spôsobili vážne problémy“ na „všetkých úrovniach“ spoločnosti. V porovnaní s nedávnou minulosťou sa „život pre bežných ľudí stal veľmi ťažkým“. Toto konštatoval pre AsiaNews otec Ryan Issa, 43-ročný kňaz Teheránskej archieparchie Chaldejskej cirkvi. V každodennom živote občanov islamskej republiky vládne atmosféra „napätia a obáv“.

„Ekonomika zohráva podstatnú rolu v našom živote a v našej spoločnosti, na každej úrovni,“ vysvetľuje otec Issa. Ceny spotrebného tovaru a potravín sa „líšia od obchodu k obchodu“, no problém nie je len ekonomický, týka sa aj kultúrnej sféry. „Štúdium stratilo hodnotu. Mnohé továrne sú zavreté alebo práve prerušujú svoju výrobu. A plat bežného zamestnanca dnes postačuje na pokrytie len týždenných výdavkov rodiny.“

Príčinou eskalácie napätia medzi Iránom a USA bolo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa z máji 2018 odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom, ktorú dosiahol ešte Barack Obama.

„Spolu s EÚ považuje Slovenská republika tento krok za poľutovaniahodný, musím to takto povedať, pretože samotná dohoda bola výsledkom 12-ročného úsilia,“ reagoval vtedy štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok: „Chceme povedať, že to bola doteraz dohoda z nášho pohľadu efektívna, lebo opakované inšpekcie priamo na mieste zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu potvrdili, že ju Irán dodržuje.“

Biely dom následne uvalil na Irán najťažšie sankcie v histórii, posilnil vojenskú prítomnosť v oblasti a eliminoval iránsky export ropy, čo neblaho zasiahlo na prvom mieste iránske obyvateľstvo. V týchto dňoch Washington uvalil nové finančné sankcie na iránskeho najvyššieho lídra ajatolláha Alího Chameneího a jeho spoločníkov v reakcii na zostrelenie amerického dronu v zálive, podľa Washingtonu v medzinárodných vodách, podľa Iránu na jeho území.

V reakcii na nové sankcie iránsky prezident Hassan Rúháni hovoril o rozhodnutí „mentálne retardovaných“. V okamžitej reakcii Donald Trump označil slová iránskeho prezidenta za „ignorantské a urážlivé“. Rúháni medzitým telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ubezpečoval ho, že Teherán „nemá záujem stupňovať napätie a nevyhľadáva vojnu s nikým, ani s USA“.

Terajšia situácia kresťanov v Iráne

Otec Issa zdôraznil, že „kresťanská menšina určite nie je na tom lepšie ako moslimská väčšina. Hlavné obavy katolíkov sa týkajú neustáleho exodu kresťanov z Iránu. „Najväčšou túžbou mladých ľudí, kresťanov i nekresťanov, je emigrovať alebo si nájsť zamestnanie a viesť normálny, dôstojný život v krajine alebo za jej hranicami.“ Táto situácia vedie k postupnému odcudzovaniu sa mladých vlastnej komunite: „Vo veľkých mestách, napríklad v hlavnom meste, vidíme a stretávame mladých kresťanov len na oslavách Vianoc a Veľkej noci.“

V Iráne žije asi 22-tisíc katolíkov (asi 500-tisíc kresťanov). Drvivú väčšinu z 82 miliónov obyvateľov Iránu tvoria šiitski moslimovia (90 %; sunnitov je v Iráne len niečo vyše 5 %). Medzi rôznymi cirkvami sú tu Chaldejci, Arméni a katolíci latinského obradu, pri ktorých ide o robotníkov z Európy a Južnej Ameriky. Podľa iránskej ústavy (čl. 13) môžu kresťania, zoroastriáni a židia slobodne praktizovať svoj kult „v súlade“ s islamskými zákonmi. Kresťania majú aj zastúpenie v iránskom parlamente.

Mierový apel

V reakcii na eskaláciu napätia medzi Teheránom a Washingtonom, ktoré postihuje v prvom rade obyvateľstvo, vydalo vyše sto aktivistov a intelektuálov z Iránskej islamskej republiky nový mierový apel. Varujú pred „ničivými“ dôsledkami nového vojenského konfliktu v regióne.

Dokument iniciovaný organizáciami United for IranCenter for Human Rights in Iran tvrdí, že vojenská akcia by „urýchlila humanitárnu krízu a krízu v oblasti ľudských práv“ a skončila by sa „ešte väčšou destabilizáciou“ Blízkeho východu.

Medzi 116 signatármi dokumentu, ktorý nadväzuje na podobné iniciatívy z nedávnej minulosti, sú aktivisti, právnici, novinári a intelektuáli, ktorí sa dlhodobo angažujú v obrane ľudských práv a občianskych slobôd iránskych občanov.

Vojenská akcia proti Iránu by podľa signatárov mala „katastrofálne“ následky pre milióny bežných ľudí a viedla by k „sektárskemu násiliu a konfliktom medzi civilistami“ aj v okolitých krajinách. Mnohí aktivisti za ľudské práva sa obávajú, že vojna by poslúžila ako zámienka pre radikálne a fundamentalistické vnútorné krídlo, podporované bezpečnostnými silami, na posilnenie represií a umlčanie bojovníkov za ľudské práva.

Znepokojený Irak

Mierový apel iránskych aktivistov podporuje aj iracký prezident Barham Sálih. V prejave v rámci oficiálnej návštevy Londýna vyzval medzinárodné spoločenstvo k zodpovednému konaniu, aby sa vyhlo vojenskému konfliktu medzi Teheránom a Washingtonom.

Podľa irackého prezidenta treba dobojovať vojnu proti tzv. Islamskému štátu. Irak si praje dobré susedské vzťahy s Iránom, zatiaľ čo USA zostávajú „dôležitým partnerom“ pre Bagdad. Irak, ktorý už zažil „štyri desaťročia výziev a neporiadku“, nechce byť zatiahnutý do ďalšieho vojenského konfliktu na Blízkom východe. Irak sa chce pretransformovať z bojiska na „oblasť obchodu, rozvoja infraštruktúry, práce a budúcnosti pre mladých ľudí“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo