Plat bežného Iránca dnes postačuje jeho rodine na týždeň

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Plat bežného Iránca dnes postačuje jeho rodine na týždeň

Ilustračná fotografia. Zdroj: AsiaNews

Ďalší z príbehov o devastačných účinkoch ekonomických sankcií na tých, ktorí nemajú moc v rukách.

Ekonomické sankcie USA proti Iránu „spôsobili vážne problémy“ na „všetkých úrovniach“ spoločnosti. V porovnaní s nedávnou minulosťou sa „život pre bežných ľudí stal veľmi ťažkým“. Toto konštatoval pre AsiaNews otec Ryan Issa, 43-ročný kňaz Teheránskej archieparchie Chaldejskej cirkvi. V každodennom živote občanov islamskej republiky vládne atmosféra „napätia a obáv“.

„Ekonomika zohráva podstatnú rolu v našom živote a v našej spoločnosti, na každej úrovni,“ vysvetľuje otec Issa. Ceny spotrebného tovaru a potravín sa „líšia od obchodu k obchodu“, no problém nie je len ekonomický, týka sa aj kultúrnej sféry. „Štúdium stratilo hodnotu. Mnohé továrne sú zavreté alebo práve prerušujú svoju výrobu. A plat bežného zamestnanca dnes postačuje na pokrytie len týždenných výdavkov rodiny.“

Príčinou eskalácie napätia medzi Iránom a USA bolo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa z máji 2018 odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom, ktorú dosiahol ešte Barack Obama.

„Spolu s EÚ považuje Slovenská republika tento krok za poľutovaniahodný, musím to takto povedať, pretože samotná dohoda bola výsledkom 12-ročného úsilia,“ reagoval vtedy štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok: „Chceme povedať, že to bola doteraz dohoda z nášho pohľadu efektívna, lebo opakované inšpekcie priamo na mieste zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu potvrdili, že ju Irán dodržuje.“

Biely dom následne uvalil na Irán najťažšie sankcie v histórii, posilnil vojenskú prítomnosť v oblasti a eliminoval iránsky export ropy, čo neblaho zasiahlo na prvom mieste iránske obyvateľstvo. V týchto dňoch Washington uvalil nové finančné sankcie na iránskeho najvyššieho lídra ajatolláha Alího Chameneího a jeho spoločníkov v reakcii na zostrelenie amerického dronu v zálive, podľa Washingtonu v medzinárodných vodách, podľa Iránu na jeho území.

V reakcii na nové sankcie iránsky prezident Hassan Rúháni hovoril o rozhodnutí „mentálne retardovaných“. V okamžitej reakcii Donald Trump označil slová iránskeho prezidenta za „ignorantské a urážlivé“. Rúháni medzitým telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ubezpečoval ho, že Teherán „nemá záujem stupňovať napätie a nevyhľadáva vojnu s nikým, ani s USA“.

Terajšia situácia kresťanov v Iráne

Otec Issa zdôraznil, že „kresťanská menšina určite nie je na tom lepšie ako moslimská väčšina. Hlavné obavy katolíkov sa týkajú neustáleho exodu kresťanov z Iránu. „Najväčšou túžbou mladých ľudí, kresťanov i nekresťanov, je emigrovať alebo si nájsť zamestnanie a viesť normálny, dôstojný život v krajine alebo za jej hranicami.“ Táto situácia vedie k postupnému odcudzovaniu sa mladých vlastnej komunite: „Vo veľkých mestách, napríklad v hlavnom meste, vidíme a stretávame mladých kresťanov len na oslavách Vianoc a Veľkej noci.“

V Iráne žije asi 22-tisíc katolíkov (asi 500-tisíc kresťanov). Drvivú väčšinu z 82 miliónov obyvateľov Iránu tvoria šiitski moslimovia (90 %; sunnitov je v Iráne len niečo vyše 5 %). Medzi rôznymi cirkvami sú tu Chaldejci, Arméni a katolíci latinského obradu, pri ktorých ide o robotníkov z Európy a Južnej Ameriky. Podľa iránskej ústavy (čl. 13) môžu kresťania, zoroastriáni a židia slobodne praktizovať svoj kult „v súlade“ s islamskými zákonmi. Kresťania majú aj zastúpenie v iránskom parlamente.

Mierový apel

V reakcii na eskaláciu napätia medzi Teheránom a Washingtonom, ktoré postihuje v prvom rade obyvateľstvo, vydalo vyše sto aktivistov a intelektuálov z Iránskej islamskej republiky nový mierový apel. Varujú pred „ničivými“ dôsledkami nového vojenského konfliktu v regióne.

Dokument iniciovaný organizáciami United for IranCenter for Human Rights in Iran tvrdí, že vojenská akcia by „urýchlila humanitárnu krízu a krízu v oblasti ľudských práv“ a skončila by sa „ešte väčšou destabilizáciou“ Blízkeho východu.

Medzi 116 signatármi dokumentu, ktorý nadväzuje na podobné iniciatívy z nedávnej minulosti, sú aktivisti, právnici, novinári a intelektuáli, ktorí sa dlhodobo angažujú v obrane ľudských práv a občianskych slobôd iránskych občanov.

Vojenská akcia proti Iránu by podľa signatárov mala „katastrofálne“ následky pre milióny bežných ľudí a viedla by k „sektárskemu násiliu a konfliktom medzi civilistami“ aj v okolitých krajinách. Mnohí aktivisti za ľudské práva sa obávajú, že vojna by poslúžila ako zámienka pre radikálne a fundamentalistické vnútorné krídlo, podporované bezpečnostnými silami, na posilnenie represií a umlčanie bojovníkov za ľudské práva.

Znepokojený Irak

Mierový apel iránskych aktivistov podporuje aj iracký prezident Barham Sálih. V prejave v rámci oficiálnej návštevy Londýna vyzval medzinárodné spoločenstvo k zodpovednému konaniu, aby sa vyhlo vojenskému konfliktu medzi Teheránom a Washingtonom.

Podľa irackého prezidenta treba dobojovať vojnu proti tzv. Islamskému štátu. Irak si praje dobré susedské vzťahy s Iránom, zatiaľ čo USA zostávajú „dôležitým partnerom“ pre Bagdad. Irak, ktorý už zažil „štyri desaťročia výziev a neporiadku“, nechce byť zatiahnutý do ďalšieho vojenského konfliktu na Blízkom východe. Irak sa chce pretransformovať z bojiska na „oblasť obchodu, rozvoja infraštruktúry, práce a budúcnosti pre mladých ľudí“.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo