Po nezvestnej tínedžerke ide už aj aktérka kauzy Vatileaks

Po nezvestnej tínedžerke ide už aj aktérka kauzy Vatileaks

Najznámejšia fotografia Emanuely Orlandiovej, ktorá sa nachádzala na plagátoch s prosbou o pomoc pri pátraní po nezvestnej. Foto – TASR/AP

Tragický príbeh nezvestnej Emanuely Orlandiovej sa mení na bizarnú detektívku.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Najprv záhadný anonym, potom hľadanie mŕtvych tiel, ktoré sa nenašli, a do toho ďalšie tajomné vyjadrenia čudnej osoby.

Nielen samotné zmiznutie, ale aj tridsaťšesť rokov trvajúce pátranie po rímskom dievčati Emanuele Orlandiovej je plné záhad. Niekedy až priplné.

Vzdialený pozorovateľ sa chvíľami nedokáže ubrániť dojmu, že poniektorým už ide viac o samotné záhady a priživovanie sa na nich ako o odhalenie pravdy.

Teórie, scenáre, konšpirácie

O tragickom príbehu nezvestnej tíneďžerky sme už v minulosti písali. Zopakujme preto len najdôležitejšie fakty. Začiatkom leta 1983 v Ríme zmizlo dievča, ktorej otec bol zamestnancom Prefektúry pápežského domu. Napriek rozsiahlemu pátraniu jej telo dodnes neobjavili.

Čo sa však objavilo, bolo množstvo teórií, kto za únosom stál a prečo to urobil. Podľa niektorých mali byť do únosu zapojení aj vplyvní ľudia z Vatikánu, veľa sa hovorilo o bývalom riaditeľovi Inštitútu pre náboženské diela (tzv. vatikánskej banky), americkom arcibiskupovi Paulovi Marcinkusovi.

Podstatne pravdepodobnejšou sa ale javí verzia, na ktorú začiatkom milénia poukázala vyšetrovacia komisia talianskeho parlamentu. Za únosom mala byť východonemecká tajná služba Stasi v súčinnosti s tureckou ultranacionalistickou skupinou Siví vlci, ktorú najala bulharská tajná služba, aby spáchala atentát na pápeža Jána Pavla II. Unesená Emanuela (a možno aj Mirella Gregoriová, ďalšia rímska tínedžerka, ktorá zmizla niekoľko týždňov predtým) mala byť akousi poistkou.

Zadržaný atentátnik Ali Ağca, ktorý v roku 1981 na pápeža neúspešne strieľal, sa totiž v istej fáze vyšetrovania príliš rozhovoril a hrozilo vyzradenie tajomstva, že tureckí radikáli sú len predĺženou rukou komunistických tajných služieb.

V najkrajnejšom prípade tak boli Siví vlci riadení komunistickými dôstojníkmi pripravení vymeniť Ağcu za dievča(tá) a urobiť s ním poriadok vo vlastnej réžii.

Ağca o tomto scenári dobre vedel, preto to začal hrať na pomäteného šialenca a všetko zahmlievať. Radšej si chcel odsedieť trest v pokoji talianskych väzníc, ako sa stať obeťou trestu za spackanú robotu.

Ani tento realisticky znejúci scenár sa však nepodarilo dokázať so stopercentnou istotou.

Anjelské znamenie

S rôznymi dohadmi a špekuláciami sa objavovali aj rôzne tajomné indície, kde by sa telo unesenej malo nachádzať. No nenašli ho ani v betonárke v obci Pomezia neďaleko Ríma, ani v pivničných priestoroch veľvyslanectva Svätej stolice pri Talianskej republike v rímskej štvrti Salario.

Robotníci tam síce minulú jeseň vykopali kosti ženy, no následná expertíza ukázala, že nepatrili zmiznutému dievčaťu.

Novú nádej u pozostalých – o nájdenie Emanuely sa desaťročia usiluje najmä jej brat Pietro – vzbudil anonymný list, ktorý prišiel ešte v lete minulého roka. Obsahoval len pár slov: „Hľadajte tam, kde ukazuje anjel.“

K odkazu bola priložená fotografia hrobu, ktorý sa nachádza na Germánskom cintoríne vo Vatikáne. V prvej polovici 19. storočia v ňom boli pochované princezné Sophie von Hohenlohe a Charlotte Frederica von Mecklenburg-Schwerin.


Germánsky cintorín leží v tieni Baziliky svätého Petra. Foto – TASR/AP

Rodina Emanuely Orlandiovej ihneď požiadala, aby bol hrob odkrytý, no Vatikán sa takmer rok vzpieral. Mal na to svoje dôvody – podobné anonymné odkazy sa viackrát objavili aj v minulosti, no nikam neviedli.

Biskup Gianfranco Girotti, niekdajší regent Apoštolskej penitenciárie, ktorý je v kauze dlhodobo zainteresovaný, vyhlásil, že Vatikán napokon udelil súhlas len preto, aby zabránil živeniu ďalších nepodložených dohadov a špekulácií.

Posledný odpočinok na vatikánskom cintoríne našiel aj bezdomovec

Campo Santo Teutonico (Germánsky cintorín) sa nachádza medzi Bazilikou sv. Petra a Aulou Pavla VI. Jeho pôvod siaha až do 8. storočia k cisárovi Karolovi Veľkému. Práve naňho, ako aj na nemeckých pútnikov, ktorí v 15. storočí cintorín opravili, odkazuje názov teutonico (germánsky). Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel aj v 19. a 20. storočí.

Zaujímavosťou je, že aj keď sa cintorín nachádza vo Vatikáne, pochovávaní na ňom nie sú vatikánski obyvatelia. Túto výsadu majú len kňazi, zasvätené osoby a urodzené osoby z germánskych krajín, ktoré žili v Ríme. Jednou z mála výnimiek je bezdomovec Willy, ktorý dlhé roky navštevoval vatikánsky kostol sv. Anny a po smrti v roku 2015 našiel spočinutie práve na tomto cintoríne.

V cintorínskom komplexe sa nachádza aj Pápežské germánske kolégium (Pontificio Collegio Teutonico) s viac ako 30-tisíc vzácnymi knihami a rovnomenný kostol.


Hrob bol prázdny

K otvoreniu hrobu princezien došlo pred týždňom za účasti približne 15 osôb. Medzi nimi boli zástupcovia Vatikánu, rodiny Orlandiovej a členovia forenzného tímu profesora Giovanniho Arcudiho z rímskej univerzity Tor Vergata.

Prekvapivé zistenie, že v hrobe sa nenachádzajú vôbec žiadne ostatky, spôsobilo veľký rozruch a spustilo spŕšku nových konšpirácií. Vatikán reagoval vyhlásením, že na cintoríne boli na konci 19. a v druhej polovici 20. storočia realizované veľké stavebné úpravy, ktorých dôsledkom mohol byť aj posun ostatkov, respektíve ich prenesenie na iné miesto.

Po preskúmaní dokumentácie zachytávajúcej dobové úpravy boli cez víkend skutočne objavené ostatky dvoch osôb. Ležali pod dlažbou Pápežského germánskeho kolégia, ktorého budova bola v 60. a 70. rokoch minulého storočia rozšírená až na úroveň cintorína. Či ide o telá princezien, bude známe v sobotu, keď má byť vyhotovený znalecký posudok.


Obvinení Gianluigim Nuzzi, Emiliano Fittipaldi, Francesca Chaouquiová a Ángel Lucio Vallejo Balda (zľava) počas súdneho pojednávania v kauze Vatileaks II v roku 2016. Foto – TASR/AP   

Na rozdiel od minulosti bol Pietro Orlandi s postupom Vatikánu tentokrát spokojný. Rovnako ako matka nezvestnej Maria, ktorá býva vo vzdialenosti len 200 metrov vzdušnou čiarou od vatikánskeho cintorína.

„Dokiaľ nenájdem Emanuelu, je mojou povinnosťou hľadať pravdu,“ vyhlásil Orlandi, ktorý po odkrytí hrobu vyrukoval s ďalšou požiadavkou – chce nechať vypočuť bývalú členku Pápežskej referenčnej komisie na preskúmanie a usmernenie usporiadania ekonomicko-administratívnej štruktúry Svätej stolice (COSEA) Francescu Immacolatu Chaouquiovú, známu z kauzy Vatileaks II.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Opäť na scéne

Taliansku PR odborníčku Chaouquiovú v roku 2015 obvinili a neskôr aj odsúdili na 10-mesačný podmienečný trest (poľahčujúcou okolnosťou bolo jej tehotenstvo) za spoluúčasť na ilegálnom úniku dôverných dokumentov z Vatikánu, ktoré následne zverejnili talianski novinári Gianluigi Nuzzi a Emiliano Fittipaldi.

Čo má kontroverzná Talianka spoločné s prípadom nezvestnej Emanuely? Pietro Orlandi vyhlásil, že deň pred otvorením hrobu mu Chaouquiová zatelefonovala a povedala, že jeho úsilie je márne, lebo sa nenájdu žiadne telá. Orlandi chce teraz zistiť, odkiaľ to vedela.

„Vidím, že Orlandiovci v sebe živia veľké nádeje, a preto cítim povinnosť povedať pravdu,“ napísala Chaouquiová na facebooku. Má to však v sebe jedno „ale“.

„Dosiaľ som nebola zbavená mlčanlivosti vo veci pápežského tajomstva, od ktorej ma neoslobodili ani počas kauzy Vatileaks, aby som sa bránila,“ uviedla Chaouquiová, ktorá si rovnako užívala mediálnu pozornosť aj počas súdneho procesu pred štyrmi rokmi.

Bez povšimnutia pritom neostáva, že Chaouquiovú v kauze Vatileaks aj rodinu Orlandiovú zastupovala a zastupuje jedna a tá istá osoba – advokátka Laura Sgrò.

Naozaj tu ešte ide o odhalenie skutočnej pravdy o nešťastnej Emanuele?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo