Desaťročie so Ziolkovským: od nenápadného úradníka po najvýraznejšiu tvár KBS

Desaťročie so Ziolkovským: od nenápadného úradníka po najvýraznejšiu tvár KBS

Bývalý výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska Anton Ziolkovský. Foto - TASR/Jakub Kotian

Zhodnotenie pôsobenia Antona Ziolkovského, ktorý z pozície výkonného sekretára biskupskej konferencie odchádza na Arcibiskupský úrad v Trnave.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď v lete 2009 došlo k výmene na poste výkonného sekretára Konferencie biskupov Slovenska (KBS), nevzbudilo to takmer žiadnu pozornosť.

Nenápadného gréckokatolíckeho kňaza Cyrila Jančišina vystriedal v širších kruhoch neznámy kňaz Spišskej diecézy Anton Ziolkovský.

V tom čase len 32-ročný rodák zo Spišskej Novej Vsi po kňazskej vysviacke v roku 2002 pôsobil dva roky ako kaplán v Kežmarku, potom štyri roky študoval na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme fundamentálnu teológiu. K licenciátu z Ríma neskôr pridal doktorát z Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU), kde niekoľko rokov aj vyučoval.

Práve na KU sa prvýkrát dostal do širšieho povedomia. 

Povstanie proti Radičovej

Niekoľko mesiacov pred menovaním za výkonného sekretára KBS, v marci 2009, sa Ziolkovský spolu s ďalšími dvoma pedagógmi-kňazmi, Jánom Dudom a Alojzom Kostelanským, postavili proti prednáške profesorky Ivety Radičovej na KU.

Dôvod? Prednáška sa konala len niekoľko dní pred 2. kolom prezidentských volieb, v ktorom sa Radičová stretla s úradujúcim prezidentom Ivanom Gašparovičom.

„Stále sa hovorilo o tom, že išlo o odbornú prednášku. Ale potom nech vysvetlia, ako je možné, že pani profesorka Radičová túto prednášku uvádzala na oboch svojich stránkach ako súčasť volebnej kampane,“ argumentoval vtedy Ziolkovský pre Postoj.

K profesorovi Jánovi Dudovi, dlhoročnému súdnemu vikárovi Spišskej diecézy, mal Ziolkovský vždy blízko. Pôsobil na Katedre katechetiky a praktickej teológie KU, ktorú Duda dlho viedol, spoločne založili teologický časopis Nové horizonty aj Klub priateľov Ferka Skyčáka, ktorý mal ambíciu združovať a podporovať katolícku inteligenciu.  

Časom sa tento vzťah síce oslabil, ale vytrval aj v čase, keď sa Duda dostal do otvoreného konfliktu so spišským biskupom Štefanom Sečkom, ktorý ho odvolal z pozície súdneho vikára a poslal za farára na Oravu.

S jedlom rastie chuť

Tak, ako napríklad na expremiérovi Mikulášovi Dzurindovi, bolo aj na Ziolkovskom vidieť, ako rastie s funkciou. A s tým aj jeho ambície.

Štatúte KBS sa o výkonnom sekretárovi píše, že pomáha generálnemu sekretárovi. V tomto prípade mal byť teda Ziolkovský pomocníkom banskobystrického biskupa Mariána Chovanca, ktorý je od roku 2000 zároveň generálnym sekretárom KBS.

No kým zástupca sa za desať rokov stal známym v celej krajine, jeho nadriadeného nepoznajú ani mnohí veriaci – pritom vo funkcii na KBS je dvakrát tak dlho.

Lenže vzhľadom na to, čo sa píše v Štatúte biskupskej konferencie, by mal byť generálny sekretár nenápadný a jeho sekundant ešte nenápadnejší. Tak, ako to bolo v prípade Ziolkovského predchodcu Jančišina.

Úlohou generálneho (a výkonného) sekretára totiž je zostavovať správy o rokovaniach a dekrétoch plenárneho zasadania KBS a jej stálej rady, oboznamovať s nimi ostatných biskupov, v prípade potreby aj susedné biskupské konferencie, a starať sa o archív.


Bývalý premiér prichádza v spoločnosti arcibiskupa Stanislava Zvolenského na stretnutie Konferencie biskupov Slovenska 20. júna 2017 v Marianke. Za nimi kráča výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. Foto – TASR/Michal Svítok

Zo Ziolkovského-úradníka sa ale v priebehu niekoľkých rokov stala šedá eminencia, lobista a nepísaný hovorca KBS.

Generálny sekretár Chovanec, ale najmä predseda biskupskej konferencie Stanislav Zvolenský mu v tomto rozlete nebránili, vcelku boli radi, že sa v stojatých vodách sekretariátu KBS objavila šťuka, ktorá vybaví a zariadi, čo treba.

A Ziolkovský nelenil. Organizoval, cestoval, stretal sa, dával rozhovory pre médiá. Aj vďaka nemu sa začali biskupi pravidelne stretať so zástupcami katolíckych hnutí a spoločenstiev, na konferencie organizované KBS začali prichádzať zaujímavé osobnosti zo zahraničia, zlepšil sa vzťah s ostatnými kresťanskými cirkvami a so židovskými náboženskými obcami, pričom v medzináboženskom dialógu sa angažoval aj osobne.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

To, čo ho však priťahovalo najviac, bola politika. Na rozdiel od iných cirkevných predstaviteľov rozumel legislatívnym procesom aj technikám moci, bavilo ho zákulisné dianie.

Pred parlamentnými voľbami v rokoch 2010, 2012 aj 2016 zorganizoval stretnutia vedenia KBS s lídrami relevantných politických strán, ktoré dovtedy neboli zvykom, angažoval sa pri referende o rodine, KBS zastupoval aj vo vypätých sporoch na KU či pri rokovaniach s najvyššími politickými predstaviteľmi.

Postoj ku Kotlebovi: kritika aj vďaka

Nielen politickými hrami presiahol Ziolkovský formálnu náplň svojej funkcie – v posledných rokoch si začal užívať priestor sociálnych sietí. Jeho vyjadrenia preberali viaceré médiá (najmä Hlavné správy), neraz im dávali punc názoru KBS, čo komplikovalo život oficiálnemu hovorcovi biskupov Martinovi Kramarovi. 

Politike sa Ziolkovský nevyhýbal ani na facebooku: raz pochválil vstup Richarda Vašečku do KDH, inokedy vyjadril obavy nad komunikáciou prezidentky Zuzany Čaputovej s konzervatívcami či poďakoval Ficovi, Dankovi a Kotlebovi za podporu Vašečkovho návrhu obmedzujúceho potraty. Práve tento status vyvolal takú prudkú reakciu, že ho radšej vymazal.

Pritom obviňovať Ziolkovského, že nadržiava práve týmto politickým silám, určite nemožno. Jeho vyjadrenia v rozhovore pre Denník N v roku 2016 smerom ku Kotlebovi a jeho podporovateľom, aj v radoch cirkvi, boli úplne jasné.

Zo Ziolkovského-úradníka sa v priebehu niekoľkých rokov stala šedá eminencia, lobista a nepísaný hovorca KBS. Zdieľať

Skôr si len neuvedomoval, že poťahovať nitky v úzadí je čosi iné ako pracovať s verejnou mienkou a že vo svojej oficiálnej pozícii si nemôže dovoľovať to, čo obyčajní ľudia. Nepriamo to potvrdil aj svojou obhajobou zmieneného kontroverzného statusu, keď napísal, že to bol jeho osobný postoj, nie stanovisko KBS.

Jednoducho, Ziolkovský v priebehu desaťročia porástol tak, že sekretariát KBS mu už bol priúzky, čo vnímali aj jeho nadriadení.

Keďže nominácia z Vatikánu neprišla a biskup Sečka ho chcel poslať na miesto, ktoré bolo na míle vzdialené jeho doterajšej pozícii, rozhodol sa prijať ponuku trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, aby sa stal vicekancelárom a hovorcom arcibiskupského úradu.

Prax a skúsenosti na to má, aj keď zároveň platí, že Trnava je pre svoju minulosť výbušnejším miestom ako cirkevné ústredie v Bratislave. Ale možno je práve nová výzva tým, čo Ziolkovský potreboval. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo