Pápežov týždeň v Afrike: Napriek chudobe možno žiť v nádeji

Pápežov týždeň v Afrike: Napriek chudobe možno žiť v nádeji

Pápež František v papamobile zdraví veriacich počas príchodu na celebrovanie svätej omše v Antananarive. Foto – TASR/AP

Cirkev nedáva len vyhlásenia, ale zachraňuje životy, zhodnotil vatikanista Františkovu cestu.

Rozsievač pokoja a nádeje. Pútnik pokoja. Nádej, pokoj, zmierenie. Takéto prívlastky mala 31. apoštolská cesta pápeža Františka v Mozambiku, na Madagaskare a na Mauríciu, ktorá sa skončila v utorok.

Podľa vatikanistu Francesca Granu pontifex ukázal, že cirkev nedáva vyhlásenia, ale zachraňuje životy. Konkrétne ovocie sa môže objaviť krátko po tom, ako sa skončia konflikty. Pápež v Afrike vedel tieto pozitívne príklady ukázať svetu.

Mozambik – mier nie je len absenciou vojny

Ešte v stredu na palube lietadla do Afriky pápež vyzdvihol knihu mexickej vatikanistky Valentiny Alazrakiovej o zlom zaobchádzaní so ženami s názvom Gréta a ostatné: ženy nádeje proti násiliu: „Je to skutočne vzácna kniha, umožňuje nám pochopiť bôľ a vykorisťovanie žien v súčasnosti. O tejto téme musíme premýšľať.“

Téma násilia je v bývalej portugalskej kolónii, kam priletel v stredu večer, stále živá. Mozambik s 30 miliónmi obyvateľov má v národnej vlajke kalašnikov prekrížený s čakanom na pozadí päťcípej hviezdy. Stále sa spamätáva z občianskej vojny, ktorá sa začala v 70. rokoch a trvala ešte v roku 1988, keď ju navštívil pápež Ján Pavol II.

Napokon sa skončila podpisom mierovej dohody medzi vládou a povstalcami v roku 1992 v Ríme. Na jej ukončení mala zásluhy aj Komunita sv. Egídia a súčasný arcibiskup Bologne Matteo Zuppi, ktorého niekoľko dní pred začiatkom apoštolskej cesty Petrov nástupca menoval kardinálom.

„Mier nie je len absenciou vojny, ale je neúnavným záväzkom – hlavne tých s väčšou zodpovednosťou - uznať, zabezpečiť a konkrétne obnoviť dôstojnosť našich bratov a sestier, ktorá je často prehliadaná a ignorovaná. Musia sami seba vidieť ako hlavných protagonistov osudu svojho národa,“ zdôraznil rímsky biskup vrcholným predstaviteľom krajiny v prezidentskom paláci Ponta Vermelha v hlavnom meste Maputo.

Zdieľať

Na apoštolskej nunciatúre prijal členov komunity z diecézy Xai Xai, ktorú v roku 2000 postihli záplavy. Diecéza tiež spolupracuje s arcidiecézou v Buenos Aires. Rovnako sa stretol aj s členmi Scholas Occurentes, vzdelávacej organizácie, ktorú podporoval ako arcibiskup v Buenos Aires.

Po stretnutí s biskupmi a ďalšími veriacimi v maputskej katedrále sa odobral do centra pomoci s názvom Casa Matteo 25. Centrum sa venuje deťom a mladým na ulici.

Rovnako dojímavá bola aj návšteva postihnutých HIV/AIDS v zdravotnom centre Dream, ktorú v nemocnici Zimpeto založila Komunita sv. Egídia. Novinár Grana napísal, že často sa o mieri hovorí abstraktne, no pápež chcel a aj vedel ukázať, čo konkrétne na tomto poli cirkev robí: je to práve centrum Dream, ktoré navyše vzniklo ako ovocie mierovej dohody, ku ktorej pomohla aj cirkev.

Madagaskar – chudoba nie je nevyhnutná

Do bývalej francúzskej kolónie na východ od Mozambiku, ktorá má okolo 24 miliónov obyvateľov, odletel pápež František v piatok. V prezidentskom paláci v Antananarive, kde symbolicky zasadil baobab, pontifex podčiarkol prírodné bohatstvo ostrova. Varoval pred stratou biodiverzity, odlesňovaním, ako aj pred „univerzálnou kultúrou“ a ekonomickou globalizáciou, ktorá ohrozuje miestnu kultúru a zvyky.

Obyvateľom krajiny dal za príklad ich krajanku, blahoslavenú Viktóriu Rasoamanarivo, pričom vyzdvihol jej svedectvo lásky ku krajine, k tradíciám a službu chudobným.

Miestnym karmelitánkam naopak porozprával osobnú skúsenosť namiesto pripraveného príhovoru a vzápätí sa osobitne stretol s rodinou, ktorá prežila epidémiu osýpok. Tá si na Madagaskare od apríla 2018 do apríla 2019 vyžiadala približne 1 200 mŕtvych.

Na stretnutí s biskupmi pripomenul oficiálny názov svojej cesty na ostrove: „Rozsievač pokoja a nádeje“. Biskupov taktiež vyzval, aby venovali pozornosť chudobným bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, keďže na ostrove žijú nielen kresťania, ale aj moslimovia a mnohí ľudia vyznávajú tradičné kulty, prípadne ich kombinujú s kresťanstvom.

Biskupom takisto poradil, aby boli nápomocní svojim kňazom a aby sa stránili uniformity a rigidnosti: „Rozsievač pozná svoju krajinu, dotýka sa jej, cíti ju a pripravuje ju, aby vydala zo seba to najlepšie. My biskupi sme ako rozsievač povolaní šíriť semienka viery a nádeje na tejto zemi. Na to si musíme vypestovať ‚zmysel pre pach‘, ktorý nám umožní jasnejšie rozpoznať, čo kompromituje, brzdí či poškodzuje rozsievanie. To je pastierova intuícia.“


Pápež František sadí baobab po boku prezidenta Madagaskaru Andryho Rajoelinu v záhrade paláca v Antananarive​. Foto – TASR/AP

V Kolégiu sv. Michala v hlavnom meste sa prihovoril kňazom, seminaristom a zasväteným osobám, povzbudil ich, aby v modlitbe a chvále pokračovali vo svojom povolaní: „Viem, že mnohí z vás žijú v ťažkých podmienkach a chýbajú im také základné veci ako voda, elektrina, cesty a dopravné či finančné prostriedky, ktoré potrebujete pre váš život a pastoráciu. Viacerí pociťujete bremeno vašej apoštolskej práce na vašom zdraví. A predsa ste sa rozhodli stáť po boku svojich ľudí, byť im nablízku a ostať medzi nimi... Ďakujem vám za vaše svedectvo blízkosti vášho ľudu, za zotrvanie a za to, že z vášho povolania ste si nespravili odrazový mostík k lepšiemu životu… Toto je kľúč: Zostať v Pánovom srdci a v srdci nášho ľudu!“

Na návšteve mestečka priateľstva Akamasoa sa rímsky biskup zvítal so svojím bývalým študentom teológie Pedrom Opekom. Ten pôsobí v humanitárnej asociácii Akamasoa, ktorá vybudovala 3 000 domov a v jej dedinách býva vyše 25-tisíc ľudí, kde dospelí pracujú a vyše 12 tisíc detí chodí do škôl. Predniesol aj modlitbu za pracovníkov neďalekého kameňolomu Mahatazana.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Napriek prírodnému bohatstvu je krajina podľa Svetovej banky jedna z najchudobnejších na svete, kde 75 % populácie žije z menej než 1,90 dolára na deň.

„Vidím vaše šťastné tváre a ďakujem Pánovi, ktorý vypočul volanie chudobných a zahrnul ich svojou podobou  lásky v konkrétnych znakoch, ako je zrod tejto dediny. Vaša žiadosť o pomoc, ktorá vyrástla z toho, že ste boli bez domova, vaše deti boli podvyživené, nemali ste prácu a často na vás pozerali s ľahostajnosťou a pohŕdaním, sa zmenila na pieseň nádeje pre všetkých, ktorí vás vidia. Každý roh tohto sídliska... je pieseň nádeje, ktorá zavrhne a umlčí každý náznak, že niektoré veci sú nevyhnutné. Povedzme to s odvahou: Chudoba nie je nevyhnutná!“ vyhlásil pápež.

Odhaduje sa, že na záverečnej pápežskej omši na diecéznom priestranstve s názvom Soa Mandrakizay prišiel v nedeľu milión ľudí. Opäť pripomenul, že ak ľudia trpia a sú v núdzi, nejde o Boží plán, ale o volanie, aby „sme nechali odumrieť náš egoizmus, individualizmus a pýchu“.

Maurícius – otvorte sa migrantom vy, ktorí máte v DNA migračné vlny

Posledná zastávka na pápežovej ceste bol ostrovček východne od Madagaskaru s vyše miliónovou populáciou. Vo svojom prejave v prezidentskom paláci v Port Louise ocenil rôznorodosť Maurícia, za ktorú podľa pontifexa vďačí migrácii: „DNA vášho ľudu uchováva pamäť migračných vĺn, ktoré priniesli vašich predkov na tento ostrov a ktoré ich tiež primäli k tomu, aby sa otvorili odlišnostiam, a tak sa mohli integrovať a prezentovať s ohľadom na dobro všetkých. Práve preto vás povzbudzujem v dôvere k vašim koreňom, aby ste prijali výzvu a prijali a chránili migrantov, ktorí k vám prichádzajú za prácou a mnohí z nich aj za lepšími podmienkami pre život a pre svoje rodiny. Majte na srdci ich prijímanie tak ako ho mali vaši predkovia navzájom, ako protagonisti a obrancovia skutočnej kultúry stretnutia, ktorá umožňuje migrantom a všetkým, aby ich uznali v ich dôstojnosti.“


Omše na Mauríciu sa zúčastnilo 10 percent miestnej populácie. Foto - TASR/AP 

Na svätej omši v mariánskom monumente v Port Louis bolo okolo 100-tisíc ľudí, čo je takmer 10 percent populácie. Petrov nástupca sa v homílii zameral na blahoslavenstvá a osobitne na mladých ľudí. Vyzval veriacich, aby sa „nenechali pripraviť o mladú tvár Cirkvi a spoločnosti“.

Na ceremóniách i slávnostných omšiach atmosféru dotvárala miestna tradičná hudba, spev, tanec či farebné kostýmy. Kňaz Don Bosco Onyalla, ktorý sa omše zúčastnil, uviedol, že „rôznorodosť zúčastnených ľudí, ich kultúry, veku, národnosti, ale aj ich nadšenie a energia v speve a hudbe boli jednoducho radostné“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo