Prvý švédsky kardinál: Cirkev rastie vďaka mučeníctvu

Prvý švédsky kardinál: Cirkev rastie vďaka mučeníctvu

Prvý švédsky kardinál a štokholmský biskup Lars Anders Arborelius. Foto: KNA

Biskup, ktorý pôsobí v jednej z najsekularizovanejších krajín radí, ako by kresťania mali čeliť sekularizácii.

Tvárou v tvár rastúcej sekularizácii v celej Európe môže byť užitočný pohľad na krajinu, v ktorej je takýto vývoj pokročilejší a katolíci sú tam mizivou menšinou.

Vo Švédskom kráľovstve s niečo vyše 10 miliónmi poddaných nemajú katolíci ani dvojpercentný podiel na celkovom obyvateľstve.

Jubilujúci prvý švédsky kardinál Lars Anders Arborelius vedie od roku 1998 jedinú švédsku katolícku diecézu, svoju biskupskú katedru má v hlavnom meste Štokholm.

Mučeníctvo a svedectvo

V Katolíckej akadémii v Berlíne sa v polovici septembra 2019 kardinál Arborelius podelil o svoju skúsenosť, že cirkev rastie skrze martýrium: „Navštívil som väznicu Brandenburg pri rieke Havel, kde bol popravený Franz Jägerstätter. Keď sme svedkami, musíme byť ochotní aj k mučeníctvu. Cirkev je stále cirkvou mučeníkov – predtým to bolo azda v Nemecku počas národného socializmu, dnes je to v iných krajinách, napríklad v Pakistane.“

„Väčšina z tých, ktorí vo Švédsku prijali katolícku vieru, stretla predtým niekoho, kto ako bol svedok presvedčivý. Občas je to presvedčivejšie, keď niekto dokáže svojím konaním ukazovať Krista.“ Zdieľať

Mučeníctvo a svedectvo sú etymologicky jedným a tým istým slovom. „Práve v situácii menšiny, v diaspóre – ako sa to nazýva v Nemecku – musí byť katolík svedkom.“ Lebo katolík bol Bohom „poslaný do diaspóry, aby bol svedkom Krista“.

Podľa slov kardinála Arborelia každý katolík môže vydávať svedectvo v prostredí, v ktorom žije: „Väčšina z tých, ktorí vo Švédsku prijali katolícku vieru, stretla predtým niekoho, kto bol ako svedok presvedčivý.“

Zvlášť v situácii menšiny je dôležité, aby sme ako veriaci kresťania boli ochotní hovoriť o viere a konať ako kresťania. „Občas je to presvedčivejšie, keď niekto dokáže svojím konaním ukazovať Krista. Keď žijeme v Božej prítomnosti, je pre nás prirodzené hovoriť o Božej láske a pravde.“

Kardinál Arborelius radí: „Musíme sa usilovať udržať si živý vzťah s Bohom. Lebo ľudia si všimnú, keď rozprávame o Bohu, či sa s Bohom rozprávame.“ Je presvedčený, že „katolíci nemôžu považovať neveriacich za nepriateľov, ale za ľudí stvorených Bohom... Keď skutočne veríme tomu, že Boh je všade, potom vidíme jeho stopy v blížnych, ktorí sú všetci stvorení na jeho obraz“.

Prečo je tak málo katolíkov vo Švédsku?

Popri zákaze katolíckej viery v priebehu reformácie bol v roku 1617 vo Švédsku zavedený aj trest smrti pre katolíkov, len cudzinci mali výnimku. Až v roku 1781 bolo katolíkom povolené verejné praktizovanie svojej viery. Prvým apoštolským vikárom pre Švédsko sa stal v roku 1783 opát Nikolaus Oster.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

O situácii katolíkov v Štokholme v roku 1833 apoštolský vikár Jakob Studach konštatoval: „Žiaden kostol, žiadna škola, žiaden učiteľ, žiaden modlitebník, žiadna katechéza – len čoraz menšia komunita a 26 chudobných detí, o ktoré sa treba starať.“

Až v roku 1953 mohol pápež Pius XII. zriadiť vo Švédsku prvé a dosiaľ jediné katolícke biskupstvo Štokholm.

Po nadviazaní diplomatických vzťahov medzi Švédskym kráľovstvom a Svätou stolicou bola 2. októbra 1982 zriadená v Štokholme apoštolská nunciatúra. Od 6. apríla 2017 arcibiskup James Patrick Green ako apoštolský nuncius zastupuje Svätú stolicu vo Švédsku.  

Dioecesis Holmiensis

V štokholmskej diecéze žije okolo 123-tisíc katolíkov. Približne 80 percent z nich predstavujú prisťahovalci, napríklad z Poľska, Filipín či Vietnamu, ale aj z východnej Európy a Blízkeho východu. „Pre nás sú to Švédi, ktorí sa musia integrovať,“ konštatoval kardinál počas prednášky v Berlíne a jedným dychom priznal, že nie vždy sa to deje bez konfliktov.

Vo Švédsku sa katolícke bohoslužby slávia nielen v západnom, ale aj vo východných obradoch a vo vyše 25 jazykoch. Preto pápež František v auguste 2019 vymenoval kardinála Arborelia za člena Kongregácie pre východné cirkvi.

Do roku 2000 bola v tejto severskej krajine Švédska luteránska cirkev štátnou cirkvou. Dovtedy sa automaticky každý Švéd svojím narodením stával jej členom. Medzičasom sa ešte približne 60 percent Švédov hlási k luteranizmu. A teda nie náhodou je kardinál Arborelius členom aj Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov.    

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Ján Krupa

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo