Sú deti veriacich rodičov naozaj menej štedré? Je to inak!

Sú deti veriacich rodičov naozaj menej štedré? Je to inak!

Ilustračné FOTO – Pixabay

V štúdii, ktorá si vyslúžila širokú publicitu, našli chybu. Iná hovorí o kladoch výchovy v nábožnom prostredí.

Deti veriacich ľudí sú menej štedré ako deti neveriacich. S týmto výsledkom prišla pred štyrmi rokmi štúdia neurovedca Jeana Decetyho z Chicagskej univerzity.

Uverejnil ju prestížny žurnál Current Biology a informovali o nej viaceré svetové médiá. Zdalo sa, že ide o ďalší príspevok do stáročnej debaty, či človek potrebuje náboženskú vieru, aby konal dobro. Prípadne či dokonca náboženstvo nie je prekážkou ľudskému altruizmu.

Asi 1200 detí od 5 do 12 rokov z rozličných krajín dostalo od vedcov nálepky a potom ich povzbudili, aby sa podelili so spolužiakmi. Vedcom vyšlo, že deti z neveriacich rodín sa o nálepky delili viac ako deti nábožných rodičov. Z toho usúdili, že sú altruistickejšie...

V štúdii však došlo k chybe pri vyhodnocovaní výsledkov. Celú záležitosť opísal profesor epidemiológie Tyler VanderWeele z Harvardskej univerzity v článku, ktorý vyšiel minulý týždeň na webe magazínu Psychology Today. Už rok po zverejnení Decetyho štúdie spochybnil jej výsledky psychológ Azim Shariff, ktorého vlastná metaanalýza viedla k záveru, že nábožnosť väčšinou podporovala v ľuďoch štedré správanie.

Deti v Decetyho štúdii boli z rôznych krajín ako USA, Kanada či Turecko. Boli to práve rozdiely medzi krajinami, ktoré po prehodnotení dát boli zodpovedné za výsledky štúdie. Napriek tomu, že štúdia bola spochybnená Shariffom už v roku 2016, niektoré populárne stránky sa na ňu odvolávali aj naďalej, a tak ju žurnál Current Biology v auguste tohto roku oficiálne stiahol.

Viera chráni pri dospievaní

Tyler VanderWeele to považuje za ukážku, ako veda dokáže naprávať aj vlastné omyly. No svoj článok využil tiež na prezentáciu výsledkov svojho pracoviska. Na Harvarde totiž pôsobí na projekte Human Flourishing Program, čo by sa dalo preložiť ako „program ľudskej prosperity“ či doslova „program ľudského prekvitania“.

Jeho cieľom je prepájať tradičné filozofické a teologické témy ako šťastie, cnosť či zmysel života s empirickým spoločenskovedným výskumom. Podľa VanderWeeleho deti s nábožným zázemím sú lepšie chránené voči nástrahám dospievania.

Pred rokom o tom VanderWeele spolu s kolegyňou Ying Chenovou uverejnil prácu v American Journal of Epidemiology. V tlačovej správe na stránke Harvardskej univerzity sa nachádzajú zhrnuté aj percentuálne údaje z tohto výskumu na asi 5-tisíc mladých ľuďoch, ktorých sledovali počas 8 až 14 rokov. Čo zistili?

Tí, ktorí sa v detstve a v čase dospievania pravidelne (aspoň raz týždenne) zúčastňovali na bohoslužbách, sa ako dvadsiatnici vyznačovali:

- o 12 percent nižšou pravdepodobnosťou, že budú trpieť depresiou,

- o 33 percent nižšou pravdepodobnosťou, že budú brať drogy,

- o 18 percent vyššou pravdepodobnosťou, že sami seba označia za šťastných,

- o 87 percent vyššou pravdepodobnosťou, že sa budú vyznačovať vyššou mierou odpúšťania.

Tí, ktorí sa v detstve pravidelne (aspoň raz denne) modlili alebo meditovali, sa ako mladí dospelí vyznačovali:

- o 30 percent nižšou pravdepodobnosťou, že začnú sexuálne žiť priskoro,

- o 40 percent nižšou pravdepodobnosťou, že sa nakazia sexuálne prenosnou chorobou,

- o 38 percent vyššou pravdepodobnosťou, že sa zapoja do dobrovoľníckych aktivít vo svojej komunite,

- o 47 percent vyššou pravdepodobnosťou, že budú v živote pociťovať zmysel pre poslanie či vyšší cieľ.

„Praktizovaná viera a modlitba či meditácia majú potenciál byť dôležitými zdrojmi pre dospievajúcich, aby zvládli výzvy života,“ píše na inom mieste VanderWeele. A polemizuje s autormi ako Richard Dawkins, ktorý je voči vplyvu náboženstva na spoločnosť kritický.

Harvardský profesor však zároveň upozorňuje, že tieto výsledky sú „priemermi“. Inými slovami, na individuálnej úrovni sa môže stať, že náboženská výchova má za určitých okolností (napríklad v prípade skúsenosti s pohlavným zneužívaním v cirkvi) na človeka traumatizujúci účinok.

Výsledky rovnako neznamenajú, že medzi veriacimi nie sú napríklad ľudia, ktorí trpia depresiami alebo sa u nich neobjavia iné z vyššie zmienených problémov. V skutočnosti kresťania v Spojených štátoch práve v posledných týždňoch diskutujú o tragickom prípade 30-ročného pastora Jarrida Wilsona, ktorý trpel depresiou a nedávno spáchal samovraždu. 

V každom prípade, široko medializované problémy spojené s náboženstvom by nás nemali nechať zabudnúť na pozitívne stránky praktizovanej viery. 

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Krivošík
Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo