Polhodinu pred začiatkom šiesteho konzistória počas Františkovho pontifikátu sa veriaci modlia Zdravas Mária v latinčine. Napokon, celý obrad sa okrem príhovorov odohráva v tejto starobylej cirkevnej reči.
Rímsky biskup trinástim novým členom svojho poradného zboru pripomína, že „rola, ktorú zastávame, nás sama osebe nerobí súcitnými“. Naopak „ochota kardinála preliať svoju krv – vyjadrená červenou farbou jeho odevu – je spoľahlivá, keď je zakorenená vo vedomí, že sa mu dostalo zľutovania a v schopnosti mať zľutovanie. Inak sa nedá byť lojálnymi.“
Následne pontifex novým kardinálom odovzdáva červený biret, prsteň a bulu o pridelení titulárneho kostola alebo tzv. diakonie v Ríme na znak spoluúčasti na pastoračnej službe rímskeho biskupa.
Aj keď niektorí účastníci slávnosti zaspávajú alebo sa hrajú na mobile, mnoho ľudí sleduje liturgiu v sprievodnej brožúre. „Nikdy sme to ešte nezažili, je to významná udalosť, chceli by sme prísť opäť,“ zhoduje sa po slávnosti skupina talianskych žien.
Po konzistóriu sa tradične konajú zdvorilostné návštevy (tzv. visite di cortesia), počas ktorých verejnosť môže pozdraviť nových kardinálov a povedať im niekoľko slov. Nádherné priestory Apoštolského paláca zvýrazňujú význam tejto udalosti, mnoho návštevníkov si fotí umeleckú výzdobu.
Až desiatim cirkevných hodnostárov boli pridelené priestory modernej, menej prepychovej Auly Pavla VI.
Aj keď pozdravy trvali vyše dve hodiny, kvôli množstvu návštevníkov sa pred každým kardinálom tvorili dlhé rady, a tak nebolo možné adresne sa porozprávať s každým gratulantom. Jeden z kardinálov ku koncu opakoval už len strohé ďakujem.
Kardinál Michael Czerny má silný stisk a stále si pamätá niektoré slová rodnej reči. Narodil sa v Brne v roku 1946, no spolu s rodičmi emigroval do Kanady o dva roky neskôr, keď v krajine nastúpil komunizmus. „Ja stále verím v Československo,“ reaguje na naše slová, že máme československého kardinála.
Nanešťastie, ako diakoniu nedostal kostol San Girolamo della Carità, kde sa stretáva Slovenská katolícka misia v Ríma. Ten pripadol Španielovi Miguelovi Ayuso Guixotovi.
Novinárka Olimpia oceňuje, že František v homílii prízvukoval, že „preláti nesmú byť funkcionári, ale Boží služobníci“. Jezuitu Czerneho pozná ako „veľmi pokorného“ človeka, ktorý bol u nich doma viac ráz na vianočnom obede.
Pri kardináloch sa tvorili dlhé rady gratulantov. Foto - Postoj/Bohumil Petrík
Michael Czerny doteraz pracoval v sekcii pre migrantov Rímskej kúrie a podľa jeho priateľa Andreu sa podieľal aj na príprave niektorých príhovorov Svätého Otca.
Skúsenosť s červenou totalitou má okrem „československého kardinála“ aj Juan de la Caridad Garcia Rodriguez z Kuby. Rovnako aj 80-ročný Litovec Sigitas Tamkevičius, ktorý v Sovietskom zväze čelil krutým perzekúciám, vrátane vyhnanstva na Sibíri. Keď pápež František pred rokom navštívil pobaltské krajiny, spoločne vstúpili do cely, kde bol kardinál väznený.
Rímsky biskup za kardinálov menoval súčasného aj bývalého predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. Prvý z nich, Miguel Ayuso Guixot, sa mohol pýšiť farebne, národnostne a nábožensky najpestrejším zástupom ľudí, ktorí mu prišli blahoželať.
Svamini Ghiriová z Talianskej hinduistickej únie neskrýva nadšenie z Ayusovho menovania: „Poznáme ho dlhé roky, veľa sme s ním pracovali, a tak sme veľmi šťastní. Boli sme aj na jeho biskupskej vysviacke a teraz nás pozvali na konzistórium, cítime sa tak byť súčasťou tejto rodiny medináboženského dialógu. Zdieľame jeho radosť a sme si istí, že ho čaká úžasná cesta, poznáme jeho srdce, jeho prácu. Ukazuje skutočné bratstvo voči ľudstvu. Budeme ho podporovať najmä v našich modlitbách.“
Blanca Ayuso priznáva, že kardinálsky titul pre jej strýka „je niečo neuveriteľné. Všetci sme veľmi nadšení a spokojní. Moja stará mama mu odovzdala vieru, modlila sa s ním ruženec napriek mnohým problémom. Venoval život ohlasovaniu evanjelia a Ježiša. Jeho rodinný a osobný život je veľmí radostný“.
Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.
Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk
Taliansky imám Nader Akkad oceňuje, že pontifex poukázal na dôležitosť dialógu medzi vierovyznaniami. Kardinál Ayuso má podľa Akkada „medzináboženský dialóg v srdci, uvedomuje si dôležitosť kultúry stretnutia a dialógu medzi náboženstvami. Realizujeme s pápežskou radou viaceré projekty, a keďže má okolo seba výborných ľudí, projektov bude ešte určite viac“.
Sunnitský imám inšpirovaný medzikonfesijným pokrokom hovorí, že na prekonanie rozdielov by mali aj moslimovia usporiadať koncil podobný Druhému vatikánskemu koncilu.
Komentár Imricha Gazdu
Ako František mení kardinálsky zborZdieľať
Novým držiteľom purpurového biretu je aj Ignatius Hardjoatmodjo z Jakarty. Indonézia je najpočetnejšou moslimskou krajinou na svete, no žijú tam aj katolíci, protestanti i budhisti. Otázka náboženskej slobody v krajine je podľa niektorých pozorovateľov veľmi citlivá. Františkov dôraz na medzináboženské vzťahy je kreovaním týchto kardinálov evidentný.
V tomto duchu možno vnímať aj menovanie kardinála Cristóbala Romera, ktorý je arcibiskupom v Rabate vo väčšinovo moslimskom Maroku.
To, čo si mnohí účastníci slávnosti so sebou odnášajú, je osobné precítenie univerzálnosti cirkvi. Filipínsky kňaz konštatuje, že „byť medzi zástupom ľudí pri kreovaní kardinálov je veľká skúsenosť“. Takto to vnímajú aj oslovení nemeckí bohoslovci, manželia zo Španielska, z Konžskej demokratickej republiky a iní.
Portugalský kardinál-básnik José Calaca De Mendonca s gratulantmi. Foto - Postoj/Bohumil Petrík
Biskup Domingo Bueza je „veľmi šťastný a nesmierne spokojný“, že vo Vatikáne podporil svojho krajana z Guatemaly, Alvara Ramazzini Imeriho. Prečo sa podľa neho stal kardinálom? „To my nevieme, vie to len Boh a pápež," smeje sa. „Odkedy je biskupom a iste aj predtým, vždy pracoval pre migrantov, chudobných, prihováral sa ľuďom, aby sa podelili o bohatstvo. Jeho práca v prospech ľudských práv a chudobných sa tak doniesla až k pápežovým ušiam.“
Podobne sa o jedinom novom talianskom kardinálovi Matteovi Zuppim vyjadruje Pierlorenzo z Bologne: „Poznám ho ešte z čias, keď bol farárom v Ríme. Je neustále nablízku chudobným, pomáha ľuďom, ktorí stratili prácu a podobne.“
Camille zasa osobne pozná kardinála Fridolina Besunga z Konžskej demokratickej republiky, je strýkom jej manžela. „Hodnosť kardinála nedostal, on si ju zaslúžil,“ hovorí sebavedome. Podľa nej sa veľmi angažuje v charite a práci so sirotami.
Členom kardinálskeho zboru sa stal aj Portugalčan José Calaca De Mendonca. Jeho dlhoročný priateľ José Figueiredo hovorí, že „De Mendonca bol súčasťou viacerých mládežníckych hnutí v krajine, na univerzite a vie dobre komunikovať. Je to vzdelaný človek a je tiež básnikom“.
Teda zaslúžil si stať sa kardinálom? „Neprislúcha mi, aby som to hodnotil, ale keby to bolo na mne, kardinálom je už dávno,“ priznáva s úsmevom mladý Portugalčan.