Komunistická strana Číny je najväčšou a najmocnejšou stranou na svete a už 70 rokov predstiera, že zjednocuje krajinu. Pri pohľade zvonku je Čína relatívne homogénna. No v skutočnosti je čínska spoločnosť rozštiepená: Jedni, medzi nimi mnohí intelektuáli, dúfajú, že táto diktátorská strana čoskoro odstúpi a dá priestor demokratickému procesu, ako sa tento už raz začal v neskorých osemdesiatych rokoch.

Druhí si myslia, že len taká silná strana dokáže udržať pohromade túto obrovskú krajinu. Poukazujú na hospodársky rozmach za posledných 40 rokov a obávajú sa, že vypukne chaos, keď strana stratí kontrolu.

Tento názor schvaľuje dokonca aj časť ľudí, ktorí sú vlastne nespokojní s terajším vedením a je ich dosť veľa aj vo vnútri strany. Dokonca aj oni podporujú stranícku stratégiu usmerňovania a nemajú napríklad pochopenie pre aktuálne protestné akcie v Hongkongu. Myslia si, že Čína by sa mohla rozpadnúť.  

Trhlina medzi vernými a kritikmi režimu prechádza celou spoločnosťou – aj Cirkvou. Časť kresťanov spolupracuje s novým režimom, predovšetkým s Patriotickým združením, založeným v roku 1957. Ide o inštitúciu Štátneho úradu pre náboženské záležitosti.

Trhlina medzi vernými a kritikmi režimu prechádza celou spoločnosťou – aj Cirkvou.  Zdieľať

Združenie vykonáva kontrolu nad Katolíckou cirkvou. Oproti tomu iná časť kresťanov sa usiluje chrániť cirkevné komunity pred štátnym vplyvom a podľa možností mať málo kontaktu s oficiálnymi inštitúciami: Na protestantskej strane sú to „domáce cirkvi“, na katolíckej strane „podzemná Cirkev“ alebo „neoficiálna Cirkev“.

Čo sa týka katolíckych kresťanov, doteraz ustavične táto podzemná Cirkev požívala podporu Vatikánu: Rím celé desaťročia zakazoval čínskym katolíkom vstupovať do režimu blízkeho Patriotického združenia. Mottom tohto združenia bola a je „nezávislosť Katolíckej cirkvi Číny“. Cieľom združenia je teda nepripustiť žiadny vplyv zvonku, čím sa myslí predovšetkým: žiadny vplyv z Ríma.

Mnohí katolíci poslúchali v minulosti pápežov zákaz, odmietali spoluprácu s úradmi – a niektorých za to čínski komunisti odsúdili na dlhoročné pobyty v pracovných táboroch.

Súhlasiaci s princípom „nezávislosti a autonómie“

No Vatikán už niekoľko mesiacov uplatňuje novú politiku voči Číne: v septembri 2018 Rím uzavrel s čínskym vedením predbežnú dohodu o menovaní biskupov. Táto dohoda reguluje ustanovovanie nových biskupov po dohode s Pekingom a zahŕňa aj dodatočné uznanie čínskych biskupov, ktorí boli vysvätení bez pápežského súhlasu.

A len pred niekoľkými týždňami, v júni 2019, Vatikán v rámci nových „pastoračných smerníc“ odporučil všetkým katolíckym biskupom a kňazom v Číne, aby sa nechali úradne zaregistrovať. Pri takejto registrácii musí dotyčný žiadateľ okrem iného vyhlásiť, že súhlasí s princípom „nezávislosti, autonómie a samosprávy Cirkvi v Číne“. Je to zmena kurzu, ktorej dosah je pochopiteľný len na historickom pozadí Číny.

Oficiálna čínska verzia dejín je taká, že Katolícka cirkev v Číne bola vždy ovládaná zvonku (Obradový spor v 17. a 18. storočí) a po roku 1842 (koniec Prvej ópiovej vojny) bola „imperialistickým agresorom“. Neoficiálna verzia dejín je taká, že Cirkev bola oddávna systematicky utláčaná čínskymi vládcami, a preto sa nemohla rozvíjať. Neoficiálnu verziu uchováva podzemná Cirkev, ktorá je kritická voči režimu.

Mnohí katolíci poslúchali v minulosti pápežov zákaz, odmietali spoluprácu s úradmi – a niektorých za to čínski komunisti odsúdili na dlhoročné pobyty v pracovných táboroch. Zdieľať

V podzemnej Cirkvi je dodnes veľmi vplyvná spomienka na „generáciu mučeníkov“: kresťania, ktorých rodičia alebo príbuzní veľmi trpeli počas ťažkých rokov (50. až 60. roky), sú skôr kritickí voči režimu. Dvomi regiónmi, v ktorých katolíci boli od 40. rokov zvlášť pod tlakom, sú Baoding a Xuanhua (obidva v provincii Hebei). V týchto regiónoch sa preto mnohí kresťania cítia nepochopení súčasnou politikou pápeža Františka. 

V Číne bolo (a je) veľa mučeníkov. V roku 1949, keď bola vyhlásená Čínska ľudová republika, žili približne tri milióny katolíkov v tejto krajine. Koľkí z nich utrpeli odvtedy veľkú neprávosť, stovky, tisíce, to asi nikdy nevyjde na svetlo, lebo oficiálna ideológia režimu vykresľuje Cirkev neustále v úlohe agresora (pod heslami ako imperializmus alebo kolonializmus).

O obetiach režim nechce nič vedieť. Dodnes v Číne neslobodno publikovať knihy, ktoré hovoria o nevinných obetiach boxerských nepokojov (1900). Samozrejme, že ešte menej slobodno uvažovať a písať o prenasledovaní kresťanov počnúc 40. rokmi minulého storočia.

Jeden príklad, ako prekvitá cenzúra: jednu paniu, ktorá písala knihu o francúzskom jezuitskom misionárovi v neskorom 18. storočí, vydavateľstvo usmernilo, aby nepísala o „kňazoch“ v Číne, pretože Štátny úrad pre cenzúru by mohol zakázať vydanie tejto knihy. Aj slovu „kostol“ sa bolo treba vyhnúť. A tak autorka premenovala „Severný kostol“ (Beitang) na „Severnú halu“ (Beiguan) a „Južný kostol“ (Nantang) na „Južnú halu“ (Nanguan). Keď ide o náboženstvo, čínska cenzúra je v súčasnosti veľmi prísna, hoci niektorí pozorovatelia majú nádej, že v najbližších dvoch-troch rokoch by sa mohlo na tom niečo zmeniť.

V podzemnej Cirkvi je dodnes veľmi vplyvná spomienka na „generáciu mučeníkov“: kresťania, ktorých rodičia alebo príbuzní veľmi trpeli počas ťažkých rokov, sú skôr kritickí voči režimu.  Zdieľať

V období po roku 1980 bol cirkvám daný určitý priestor. Režim sa, samozrejme, neustále usiloval zapojiť všetky cirkevné osoby a aktivity, ak to bolo možné, do oficiálneho Patriotického združenia a tým ich kontrolovať. Tieto úsilia boli v posledných rokoch zintenzívnené aj pomocou nových médií. Dohoda s Rímom o menovaní biskupov znamená tiež, že režim uznáva pápeža nepriamo ako partnera, čo predtým tak nebolo. Na druhej strane niektorí (mnohí?) z neoficiálnej Cirkvi to pociťujú tak, že Rím zašiel azda priďaleko a prakticky sa vzdal podzemnej Cirkvi. 

Detaily dohody neboli zverejnené, preto mnohí nie sú si istí, čo v nej vlastne bolo stanovené. Základnou smernicou pápeža sa však zdá byť: viac spolupráce s oficiálnymi orgánmi aj s Patriotickým združením, aby sa Cirkev zjednotila.

V niektorých oblastiach bola táto myšlienka aj celkom konštruktívne uskutočnená: Jestvuje jedna alebo dve dediny v Baodingu (provincia Hebei), kde sa zmierili veriaci a kňazi z obidvoch strán (oficiálna a neoficiálna Cirkev). Aj diecéza Funing/Mindong s biskupom Vincentom Zhan Silu, ktorého medzičasom Rím oficiálne zlegalizoval, sa javí byť na ceste k zmiereniu, hoci nátlak miestnych úradov a nediplomaticky sebaistý tón biskupa Zhana tomuto procesu skôr škodia.

Len prázdne slogany? Všetko len čistá formalita?

Dnes je ťažké povedať, nakoľko chcú kresťania v Číne skutočne podporovať ateistický režim. Prípadnú kritiku na režim slobodno vyjadrovať len ohraničene a väčšina Číňanov je veľmi opatrná. Neodvažujú sa rozprávať otvorene. Jeden príklad: Jedna stará katolícka sestra v Pekingu, ktorá po roku 1980 zastávala aj politické úrady, napísala autobiografiu. V nej síce odsudzuje jasnými slovami kultúrnu revolúciu, no nie jej pôvodcu, predsedu Maa (1893 – 1976), ktorý je dodnes vo svojej domovine Hunan uctievaný ako boh.

Na tomto pozadí sa možno len zo súkromných rozhovorov dozvedieť niečo viac o tom, čo si dnes čínski katolíci skutočne myslia a pociťujú. V takýchto rozhovoroch počuť napríklad, že biskup Jozef Šen Bin, vicepredseda Čínskej biskupskej konferencie a Patriotického združenia, sa mal raz vyjadriť, že „jednoducho bude kričať všetky slogany, ktoré budú od neho požadovať“, tým môže získať pre Cirkev určitú voľnosť.

„Ochotná hlásna trúba“ pre ich slogany: To je ideálna rola čínskej Cirkvi v očiach strany. V skutočnosti je známe, že mnohí Číňania neveria priveľmi sloganom, ktoré musia kričať. Teda len čistá formalita? „Nezávislá Cirkev“, „žiadny vplyv zvonku“ – len prázdne slogany? A čo si myslí biskup Šen Bin skutočne? Podzemní kňazi, ktorí odmietajú dať sa zaregistrovať pri Patriotickom združení, bojujú vlastne za túto vnútornú slobodu, za úprimnosť: jednoducho nechcú kričať slogany.   

Dnes je ťažké povedať, nakoľko chcú kresťania v Číne skutočne podporovať ateistický režim. Prípadnú kritiku na režim slobodno vyjadrovať len ohraničene a väčšina Číňanov je veľmi opatrná. Zdieľať

Ďalším problémom je, samozrejme, efektívna kontrola. Kto už raz vstúpi do Patriotického združenia, musí si aj nechať ním predpisovať, čo smie a nesmie robiť, napríklad ktoré kurzy pre katechumenov sa budú alebo nebudú konať. Krstenie, výstavba chrámov, cesty do zahraničia: všetko sa kontroluje a prípadne obmedzuje. Nedávno bolo počuť o prípade katolíkov z provincie Hebei, ktorí chceli vycestovať do Kórey. Úrady sa dozvedeli, že ich údajná turistická cesta je v skutočnosti plánovaná ako pútnická návšteva niekoľkých kostolov v Kórei. Vycestovanie bolo zamietnuté.   

Je ťažké až nemožné získať spoľahlivé informácie o rozsahu útlaku, ktorý musí znášať podzemná Cirkev v Číne. Stále počuť len o jednotlivých epizódach, ktoré sprostredkúvajú tušenie o celku. Podobne ako mnohé protestantské domáce cirkvi aj katolícke podzemné komunity v určitých regiónoch sú vo väčšine prípadov násilne rušené, takto napríklad niekoľko menších cirkevných komunít v Qiqihare koncom roku 2018.

V iných oblastiach sú úrady tolerantnejšie: Zaiste vedia o menších neoficiálnych komunitách, ale pokým tieto komunity nerastú priveľmi, nechávajú ich na pokoji. Na zamyslenie sú aj prípady, ako ten mladého neoficiálneho kňaza Weia Hepinga, ktorého v novembri 2015 našli mŕtveho. Usiloval sa konať nadprovinčne a organizovať podzemné komunity. Jeho smrť dodnes nie je objasnená. Kolujú domnienky, že bol zavraždený na príkaz zhora. 

Od roku 2010 poznám kňaza podzemnej Cirkvi, ktorého som mohol častejšie stretnúť v Pekingu. Pochádza z provincie Hebei, je veľmi horlivý do štúdia a v Pekingu niekoľko rokov navštevoval jazykové kurzy (biblické jazyky). V roku 2013 založil cirkevnú komunitu v jednom meste v provincii Hebei a odvtedy ma častejšie informoval o svojej úspešnej pastoračnej práci. Nechcel by spolupracovať s oficiálnou Cirkvou, lebo patrí k diecéze Baoding, kde je averzia voči Patriotickému združeniu, ako sme už povedali, veľmi veľká.

Je ťažké až nemožné získať spoľahlivé informácie o rozsahu útlaku, ktorý musí znášať podzemná Cirkev v Číne. Zdieľať

Napriek tomu úrady najskôr tolerovali jeho založenie cirkevnej komunity. No od roku 2017 rástol nátlak vlády na tohto kňaza, aby sa nechal zaregistrovať. Ľudia z jednotného frontu Komunistickej strany ho navštevovali čoraz častejšie a snažili sa ho prehovoriť, aby vstúpil do Patriotického združenia. Potom by mohol ako kňaz ďalej pracovať legálne.

Pri jednom stretnutí koncom roka 2018 mi povedal: „Vyvíjajú na mňa čoraz väčší nátlak. Majú, samozrejme, príkaz zhora a musia to robiť. Ale ja vždy argumentujem, že som slobodný občan a nikto ma nemôže nútiť vstúpiť do nejakej asociácie. Veď som už katolíkom a kňazom. Čo mám čo ešte vstupovať do nejakej asociácie?“

Predtým bol tento kňaz tiež ustavične presviedčaný a nepripúšťal, že pápež by v zmluve uznal nelegálne vysvätených biskupov, pretože by to bolo proti pápežským záujmom. A tak tento kňaz bol teraz sklamaný, že pápež predsa len zašiel tak ďaleko. „Škoda, že pápež nechápe dostatočne dobre situáciu.“ Tento kňaz často hovoril aj o nebezpečenstve, že jedného dňa by úrady mohli zaradiť podzemnú Cirkev ako „zhubnú sektu“ (xiejiao). Bolo by to katastrofálne: Viedlo by to k násilným internáciám a brutálnym opatreniam k prevýchove.

Na našom stretnutí koncom roka 2018 som posledný raz videl tohto kňaza. Odvtedy už nemám o ňom žiadne správy. Domnievam sa, že ho vyhnali z jeho kostola, je zavretý k „štúdiám“ (čo je všeobecné označenie pre vymývanie mozgu) v nejakom hoteli alebo v domácom väzení, ako sa to častejšie stáva. Dúfam, že ešte žije a azda dokáže dobre psychicky znášať nátlak režimu. Má asi 45 rokov. Koľko kňazov ako on existuje v provincii Hebei? A v iných provinciách? Ťažko povedať.

Dilema kňazov

Je jasné, že nový kurz Vatikánu postavil čínskych kňazov pred ťažkú voľbu. Spomenuté nové pastoračné smernice Vatikánu pre Čínu z júna 2019 argumentujú, že tzv. „nezávislosť“ čínskej Cirkvi, ako je proklamovaná Patriotickým združením, nie je absolútnou nezávislosťou, a preto možno pokojne podpísať príslušné požiadavky. Pápež nechce vyrábať „súženia svedomia“.

No v skutočnosti súčasná situácia je presne taká: Ak kňaz odmietne spoluprácu s úradmi, režim kúsok po kúsku zintenzívni nátlak až po vyhrážanie, že zavrie neoficiálnu komunitu. Ak ale kňaz akceptuje štátne nariadenia, hrozí mu ťažká strata prestíže v očiach svojich veriacich, ktorá môže siahať až k stigmatizácii.

Špeciálne situácie v konkrétnych diecézach môžu ešte vyostriť túto dilemu. Napríklad v čele arcidiecézy Fuzhou je arcibiskup, ktorý je pristarý a nevládze vyvíjať toľko úsilia, aby dokázal zjednotiť mnohých kňazov v styku s režimom. Naproti tomu arcibiskup v Lanzhou Jozef Han Zhihai bol v roku 2003 tajne vysvätený za biskupa a čínske vedenie ho odmietlo uznať. Po dlhom otáľaní biskup Han prijal 10. novembra 2017 ponuku režimu a bol oficiálne uvedený ako biskup. Z jeho strany to, samozrejme, znamenalo uznanie Patriotického združenia a vládnej politiky.

No v skutočnosti súčasná situácia je presne taká: Ak kňaz odmietne spoluprácu s úradmi, režim kúsok po kúsku zintenzívni nátlak až po vyhrážanie, že zavrie neoficiálnu komunitu.  Zdieľať

Čoho sa kresťania obávali už dávno, to sa potom aj stalo: jedna skupina kňazov, približne tretina kléru, prešla do opozície voči biskupovi. Rozštiepili sa rodiny a z pohrebov a ostatných príležitostí sa stali smutné demonštrácie za biskupa alebo proti biskupovi. Takéto drámy sa opakujú v rozličných formách aj na iných miestach.   

Kresťania nie sú jediní, ktorí musia znášať čoraz silnejšiu kontrolu a útlak v Číne. Režim zakročuje proti všetkým náboženstvám, mimoriadne silno proti islamu, ale aj proti budhizmu a tradičným náboženstvám. Do tohto obrazu zapadá aj v roku 2015 začaté odstraňovanie tabúľ s názvami ulíc, budov a zvyškov, ktoré pripomínajú stáročnú židovskú komunitu v historicky dôležitom meste Kaifeng. 

V celej krajine sa najnovšie požaduje aj to, že pred náboženskými miestami musia stáť vlajkové stožiare a na nich musí visieť čínska vlajka. Na niektorých miestach sa katolíci tomu viac-menej symbolicky bránia, ale toto nariadenie sa jednoducho presadzuje. Navyše musí byť v predsieni kostola umiestnená propagandistická tabuľa s oficiálnou propagandou.

Miestna vláda vysiela naprieč regiónom kontrolórov, ktorí pozerajú, či sa nariadenia aj skutočne realizujú. Kde sa tak nedeje, tam hrozí zavretie kostola. S nadšením ma čínski kňazi informovali o svojej ceste do Vietnamu: Zažili, ako je tam Katolícka cirkev dobre zorganizovaná, a videli, ako pred kostolnými vežami viala nielen štátna vlajka, ale aj vlajka Vatikánu. Pre Čínu je to dnes nepredstaviteľné. 

Izolácia Číny je čoraz úplnejšia 

Podľa niektorých pozorovateľov obrat k zostrenej náboženskej politike predstavoval rok 2008, keď sa začalo so silnejšou kontrolou mimovládnych organizácií a médií. Cudzinci, ktorí pracovali v mimovládnych organizáciách v Číne, boli v rastúcej miere vystavovaní nátlaku. Režim chce uskutočniť starý komunistický ideál úplne rovnostárskej spoločnosti: médiá rozprávajú rovnakým hlasom, neexistuje kritika, žiadna pestrosť názorov, stále menej zahraničných médií.

Kresťania nie sú jediní, ktorí musia znášať čoraz silnejšiu kontrolu a útlak v Číne. Režim zakročuje proti všetkým náboženstvám, mimoriadne silno proti islamu, ale aj proti budhizmu a tradičným náboženstvám. Zdieľať

Čínsku wikipédiu sa nikdy nepodarilo spustiť a od apríla 2019 nie je priamo prístupná ani anglická wikipédia a ani nemecký „Tagesschau“ už nie je dostupný na internete bez špeciálneho softvéru. Izolácia Číny od vonkajšieho sveta je čoraz úplnejšia – a pozoruhodne nekriticky ju prijímajú akurát mnohí mladí ľudia, ktorí sú presvedčení, že život v Číne je tak či tak lepší než v zahraničí. Mnohí Číňania si myslia, že cenzúra a predelenie sú potrebné, aby chránili Čínu. 

Na tomto pozadí si myslím, že Rím sotva môže ovplyvniť situáciu Cirkvi v Číne, pretože táto situácia závisí takmer úplne od domáceho vedenia. Súhlasom s legalizáciou biskupov nemožno dosiahnuť zlepšenie miestnej situácie, napríklad odstrániť fenomén, že dokonca deťom je teraz z času na čas svojvoľne bránené zúčastňovať sa na náboženských kurzoch, omšiach alebo prijať krst.

Rozhodnutie Vatikánu o akceptácii nelegálne vysvätených biskupov má sotva nejaký vplyv na túto protikresťanskú klímu v Číne. Pôsobí však vo vnútri Cirkvi a privádza podzemnú Cirkev pod sprievodný nátlak. Možno požadovať od katolíkov v podzemí, aby sa vzdali ideálov, za ktoré desaťročia bojovali a trpeli, a podpísali oficiálne slogany? Aj keby sa stratégia podrobenia sa Patriotickému hnutiu mala ukázať krátkodobo alebo aj dlhodobo dokonca ako konštruktívna: Pre mnohých katolíkov to nie je jednoduché rozhodnutie.  

V Číne platí právo silnejšieho

Zásadou rímskeho práva je: Audiatur et alter pars – treba vypočuť aj druhú stranu. Kto si však začne s Čínou, musí vedieť, že tu sa nevytvorila žiadna porovnateľná právna kultúra. Vládne tu lex leonis, právo silnejšieho. „Druhú stranu“ netreba vypočuť, ale umlčať. V rozhovoroch s kňazmi neoficiálnej Cirkvi je zmluva zo septembra 2018 sotva ešte témou. „Dnes bojujeme o prežitie.

Úrady by najradšej videli, keby sme my a kostoly v Pekingu vôbec neboli.“ Vágne motto: „Nezabúdajme na pôvodnú motiváciu“ (bu wang chuxin), ktoré vydal štátny prezident Xi Jinping, možno v súvislosti s Cirkvou interpretovať aj takto: „Nezabúdajme, že komunizmus je vlastne ateizmom.“ Keď chce pápež František naďalej zostať v dialógu s Čínou, má tiež vedieť, s kým má dočinenia. 

Pôvodne publikované v nemeckom časopise Herder Korrespondenz. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa. 

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo