Keď „súhlas“ a „kontrola“ nahradia morálku a cnosť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Keď „súhlas“ a „kontrola“ nahradia morálku a cnosť

Ilustračné foto: media.defense.gov

Zákony štátu nedokážu to, čo kedysi robili zdôvodnený morálny poriadok a cnostné formovanie charakteru.

Náš národ už dávno vzdal výučbu morálky. Dnes sa slovo „morálka“ vyslovuje len zriedkavo, lebo ho nahradili „hodnoty“, slovo, ktoré je subjektívnejšie a počúva sa príjemnejšie než jeho predchodca, ktorý evokuje objektívne normy a predpisuje, ako sa správať. Sklz k normám prebehol takmer bez námahy po tom, čo sekulárne sily vysťahovali Boha z našich školských systémov a z verejného priestoru.

Morálka sa najlepšie chápe vtedy, keď jej ustanovený poriadok poskytuje cieľ, a tento cieľ kedysi udávala viera v Boha, ktorý stvoril usporiadaný vesmír. Keď poprední sekularisti teraz tento cieľ svetu a ľudskému životu upierajú, niet divu, že sa ľudské správanie vyvíja trochu hrozivým smerom.

Sekulárna spoločnosť sa dnes ocitla v pasci, ktorú si sama nastražila. Na jednej strane zúrivo obhajuje právo jednotlivca, ktoré vyjadruje smutne známy výrok sudcu Anthonyho Kennedyho: „Definovať svoje vlastné chápanie existencie, zmyslu, sveta a tajomstva ľudského života.“ Či už niekto chce zabiť dieťa in utero, predefinovať manželstvo alebo si pretvoriť svoju sexualitu, nesmie mu v tomu brániť žiaden zákon ani žiadna inštitúcia.

Namiesto morálky, ktorá kedysi spolu so svojou tiež zabudnutou dvojičkou – cnosťou – utvárala zvnútra správne ľudské správanie, sekularisti nanucujú vonkajšie zákony, ktoré majú regulovať naše správanie zvonka. Zdieľať

Na druhej strane musí byť kódex, ktorý do určitej miery reguluje správanie, aby nenastala anarchia. Preto namiesto morálky, ktorá kedysi spolu so svojou tiež zabudnutou dvojičkou – cnosťou – utvárala zvnútra správne ľudské správanie, sekularisti nanucujú vonkajšie zákony, ktoré majú regulovať naše správanie zvonka.

Sú dva typy týchto zákonov: zákony súhlasu a zákony kontroly.

Zákony súhlasu dnes regulujú sexuálne vzťahy a sú potrebné stále viac, keď sa manželstvo už v súčasnosti nechápe ako vlastný domov pre sexualitu. Ak je jedinou normou sexuálnych úkonov súhlas, tieto úkony nemôžu byť správne alebo nesprávne; dôležité je len to, aby s príslušným úkonom obe zainteresované strany súhlasili. Ľudskú sexualitu dnes regulujú subjektívne rozhodnutia jednotlivcov, a nie objektívne normy, ktoré stoja na stvorenom poriadku. To vysvetľuje, prečo sú dnes dovolené všemožné druhy sexuálnej aktivity. Zločin môže byť v našom sekulárnom svete len vtedy, ak jeden človek s takouto činnosťou nesúhlasí.

Zákony kontroly neobmedzujú človeka, ale situáciu, ako napríklad schopnosť vlastniť strelnú zbraň či zvýšiť nájom. Samozrejme, takéto zákony jestvovali vždy a samy osebe nie sú zlé. No pre sekularistov, ktorí na základe svojich vlastných princípov nedokážu človeku povedať, ako morálne žiť, sa ich dnešná verzia stala nevyhnutnou.

Preto sa môžu utiekať jedine k tomu, že budú kontrolovať potenciálne situácie a obmedzovať príležitosti, keď jeden človek môže ublížiť druhému. Podľa sekularistickej logiky nemôžeme človeka učiť: „Nezabiješ.“ Namiesto toho musíme povedať: „Nebudeš vlastniť zbraň.“ V tichosti sa pritom prehliada, že zákony kontroly predstavujú nanútenie vôle jedného človeka druhému.

V našom sekulárnom svete je medzi ľudskými bytosťami a odpornými činmi len jediná ochranná línia: vonkajší zákon, ktorý človeku prikazuje poslúchať alebo znášať následky. Ak si ľudia osvoja normy súhlasu a kontroly, všetkým nám bude spolu dobre. Aspoň v to sa dúfa.

Naopak, v katolíckej tradícii predstavujú právo a jeho trestné dôsledky až posledné útočisko pri obmedzovaní nemorálneho správania. V rámci tejto tradície je veľa skutkov, ktoré sú samy osebe nemorálne, aj keď sa nejde proti ničiemu súhlasu. Zaiste, kresťanský morálny kódex obsahuje podobne ako zákony štátu množstvo negatívnych noriem: „nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš…“.  Tieto normy sú však súčasťou širšej vízie zmyslu ľudského života, a teda i toho, ako sa ľudia majú a nemajú správať.

Kresťanská morálka teda nielen jednoducho núti vôľu tak, ako to robia zákony štátu, ale odvoláva sa aj na rozum a presviedča nás, aby sme prijali ako pravdivú víziu toho, ako chceme žiť. Poslušnosť tomuto kódexu so sebou nesie aj pozitívnu odmenu: večný život s Bohom v nebi. Zákon štátu zostáva len pri tom, že obmedzuje tých, ktorí tento kódex odmietajú.

Vyučovanie morálky a cnosti nie je zárukou, že sa každý človek stane svätým a nikdy neurobí nič zlé. To sa nikdy nedialo. No ich vyučovanie reálne zvyšuje pravdepodobnosť, že sa jednotlivci rozhodnú žiť spravodlivý život. Zdieľať

Kresťanskú morálku ďalej posilňuje to, keď sa veriaci snažia získavať cnosti, čiže návyky konať dobré skutky. Cnostnými sa stávame tak, že opakovane vykonávame cnostné skutky a začleňujeme ich do samotného svojho bytia. Skutočne cnostní ľudia už nepotrebujú negatívne zákazy, lebo sú vždy motivovaní spraviť v každej situácii tú správnu vec. Cnostní ľudia stúpajú na ešte vyššiu úroveň, keď milujú Ježiša Krista. Potom, píše sv. Pavol, „ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom... Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ (Gal 5, 18, 22-23)

Náš sekulárny svet odmietol spolu s morálkou aj cnosť, lebo tá takisto predpokladá správny spôsob života. Namiesto nej máme dnes kampane, ktoré vyzývajú k sebaúcte a k hrdosti, a nemastné-neslané výzvy, aby sme boli k sebe milí. Tieto iniciatívy sú dobre mienené, no nie sú účinné, lebo im chýba rozumný dôvod, prečo by tak mal niekto konať. Neoslovujú rozum, ba dokonca ani len vôľu, ale len city, čo sa podobá na stavanie si domu na piesku.

Vyučovanie morálky a cnosti nie je zárukou, že sa každý človek stane svätým a nikdy neurobí nič zlé. To sa nikdy nedialo. No ich vyučovanie reálne zvyšuje pravdepodobnosť, že sa jednotlivci rozhodnú žiť spravodlivý život, lebo k tomu získavajú motiváciu nielen z jedného, ale z troch zdrojov – cnosti, morálky a zákona. Ak svoju obranu zredukujeme, budeme oveľa zraniteľnejší voči útoku.

Nemôžeme očakávať, že zákony štátu dokážu to, čo kedysi robili zdôvodnený morálny poriadok a cnostné formovanie charakteru. Americký experiment bol úspešný, lebo tu tieto dve boli prítomné pri zakladaní a potom rozširovaní tohto štátu, ešte prv, než do predtým neosídlených miest prišla vláda zákona. Keď sekulárna Amerika odmieta morálku a cnosť, možno tým spravila krok, ktorý náš veľký experiment zničí.

David G. Bonagura, Jr.
Autor vyučuje v Seminári sv. Jozefa v New Yorku. Je autorom knihy Steadfast in Faith: Catholicism and the Challenges of Secularism (Pevní vo viere: Katolicizmus a výzvy sekularizmu; Cluny Media).

Pôvodný text: When “Consent” and “Control” Replace Morals and Virtue.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo