Františkova ázijská cesta sa začína. Po 11-hodinovom lete pristál v Bangkoku

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Františkova ázijská cesta sa začína. Po 11-hodinovom lete pristál v Bangkoku

Pápež František sa rozpráva so sesternicou Anou Rosou Sivoriovou po prílete na medzinárodné letisko Don Muang v Bangkoku. Foto – TASR/AP

V sobotu odcestuje Pápež František do Japonska, kde zostane do utorka 26. novembra.

Pápež František priletel v stredu do Bangkoku. V rámci cesty, počas ktorej navštívi Thajsko a Japonsko, chce vysloviť podporu medzináboženskému dialógu a jadrovému odzbrojeniu.

Informovala o tom agentúra AFP.

Pontifik pristál na letisku Don Muang v Bangkoku krátko po obede (06:00 h. SEČ), uviedol korešpondent AFP, ktorý sa nachádzal na palube lietadla.

Ide o tretiu pápežovu cestu do Ázie a jeho 32. zahraničnú cestu. Zavedie ho do dvoch krajín s katolíckou menšinou, ktoré pápež nenavštívil od 80. rokov 20. storočia, pripomína agentúra.

V sobotu odcestuje Pápež František do Japonska, kde zostane do utorka 26. novembra.

Návštevu Hirošimy i Nagasaki má 82-ročný pápež argentínskeho pôvodu na programe v nedeľu. Zhodenie amerických atómových bômb na tieto mestá v auguste 1945 si vyžiadalo najmenej 214 000 mŕtvych a prispelo k ukončeniu druhej svetovej vojny v Tichomorí – niekoľko mesiacov po tom, ako v Európe kapitulovalo nacistické Nemecko.

„Pápež prikročí k čo najráznejšiemu apelu v prospech spoločných opatrení na úplné odstránenie jadrových zbraní,“ uviedol štátny tajomník Vatikánu kardinál Pietro Parolin.

„Zneužívanie jadrovej energie na vedenie vojny je nemorálne,“ povedala v septembri pre japonské médiá hlava katolíckej cirkvi.

Cesta do Thajska a Japonska je siedmou apoštolskou cestou pápeža Františka v tomto kalendárnom roku, čo robí rok 2019 z tohto hľadiska najrušnejším v doterajšom šesťapolročnom pontifikáte.

Obe ázijské krajiny už v minulosti privítali na svojej pôde pápeža, pred vyše 30 rokmi to bol Ján Pavol II. Japonsko navštívil vo februári 1981 a Thajsko v máji 1984. 

Pápežovi počas návštevy v Thajsku tlmočí jeho sesternica – miestna misionárka

Pápež František sa počas svojej návštevy v Thajsku stretáva aj so svojou príbuznou, s ktorou majú spoločného prastarého otca.

Rehoľná sestra Ana Rosa Sivoriová bude pápežovi po boku ako tlmočníčka a na jeho žiadosť bude dbať na to, aby sa pápež v krajine, kde sa 95 percent obyvateľov hlási k budhizmu, nedopustil žiadneho faux-pas, informovala agentúra AFP.

Sestra Ana Rosa uviedla, že svojho druhostupňového bratranca ešte stále oslovuje Jorge, lebo tak si to on želá. Často si píšu listy, ktoré pápež podpisuje „Francisco“.

Dodala, že v Argentíne spolu prežili detstvo a časť mladosti. Pamätá si ho ako hravé dieťa milujúce futbal. Ako tínedžer bol skôr „plachý, niekedy ale aj trochu otravný“, uviedla 77-ročná žena.

Podľa jej názoru sa z jej bratranca stal „veľký rečník“, ktorý „sa veľa usmieva“ a „na rozdiel od svojich predchodcov miluje priamy kontakt s ľuďmi“.

Dodala, že považuje za svoju povinnosť denne sa za pápeža niekoľkokrát modliť. „On nemá strach z ničoho, ale narobil si nepriateľov, a to aj v samotnej cirkvi,“ uviedla.

Sestra Ana Rosa, ktorá v Thajsku žije ako misionárka od roku 1966, sa zúčastní na omši na národnom štadióne a v katedrále v Bangkoku a bude pravdepodobne aj na pápežovom stretnutí s thajským kráľom Mahom Vatčirálongkónom a premiérom Prajutom Čan-o-Čaom.

V budhistickom Thajsku žije len jedno percento kresťanov

Kristovi učeníci, misionárski učeníci. Tak znie motto návštevy Svätého Otca Františka v Thajsku, ktoré tento rok slávi 350. výročie zriadenia apoštolského vikariátu Siam. Pápež v tejto krajine pobudne v dňoch 20. – 23. novembra.

Thajsko so 69 miliónmi obyvateľov leží v juhovýchodnej Ázii a susedí s krajinami Mjanmarsko, Laos, Kambodža a Malajzia. Viac než 97 % obyvateľstva patrí k etniku Thai. 

Z hľadiska náboženstva tu dominuje budhizmus, hlási sa k nemu 95 % obyvateľstva. Prítomný je aj islam so 4 %, kresťania tvoria približne 1 % obyvateľstva. Katolíkov je tu 0,59 %.

Aj keď budhizmus nie je oficiálnym náboženstvom krajiny, vždy malo chránený status. Obavy iných náboženských menšín vyvolala konštitučná reforma z roku 2017, ktorá nariaďuje prijatie opatrení „na predídenie profanácie budhizmu v akejkoľvek forme“, čo znamená trestanie akéhokoľvek činu, ktorý by si autority vysvetlili ako hrozbu pre budhizmus.

Tienisté stránky: sexuálny turizmus a detská prostitúcia

Thajsko je konštitučnou monarchiou. Až do roku 1939 bolo známe pod menom Siam. Táto krajina je jedinou v juhovýchodnej Ázii, ktorá sa vyhla priamej koloniálnej nadvláde, aj keď rozvíjala obchodné vzťahy s Holandskom a Anglickom.

Konštitučnou monarchiou sa Thajsko stalo v roku 1932. Vojenskí predstavitelia historicky spätí s kráľovskou dynastiou však mali aj naďalej veľký vplyv na politický život krajiny, v časoch krízy doň výrazne zasahovali a podieľali sa na štátnych prevratoch.

Naposledy došlo k  vojenskému štátnemu prevratu v roku 2014, po ktorom sa dostal k moci generál armády. Posledné voľby sa uskutočnili v marci tohto roku, premiérom aj naďalej zostal generál Prayuth Chan-ocha.

K nestabilite krajiny prispieva aj činnosť islamskej separatistickej skupiny v južných regiónoch obývaných prevažne moslimami a Malajzanmi. Veľký konflikt tu pretrvával najmä v období rokov 2001 – 2005.


Zdravotná sestra pred sochou pápeža Františka v životnej veľkosti v nemocnici St. Louisa v Bangkoku, ktorú navštívi počas svojej návštevy Thajska. Foto – TASR/AP

Thajsko sa rýchlo rozvíja vďaka investíciám zo zahraničia a svojej lacnej pracovnej sile, ktorú tvoria i početní imigranti. Silnou zložkou ekonomiky je turizmus, s ktorým je však, žiaľ, spätá i neslávne známa detská prostitúcia.

Krajina sa v čase krízy ázijských trhov v rokoch 1997 – 1998 dostala až na pokraj bankrotu. V roku 2004 Thajsko zasiahlo ničivé cunami. Aj napriek rozvoju krajiny tu pretrvávajú obrovské rozdiely, spoločenské i teritoriálne.

Okrem vzrastajúceho rozdielu medzi bohatými a chudobnými vrstvami tu vidieť priepastné rozdiely medzi bohatými časťami hlavného mesta či turistickými oblasťami a zónami biedy spolu s vidiekom.

V poslednom období v Thajsku vzrastá i počet cudzincov a migrantov, zväčša z Mjanmarska, Kambodže, Laosu a Vietnamu. Dnes je ich tu takmer päť miliónov a predstavujú 10 % pracovnej sily krajiny. Mnohí z nich sú utečenci.

Vzrastajúcim problémom Thajska je aj obchodovanie s ľuďmi a zotročovanie, osobitne v oblasti rybárstva a v obchode so sexom. V roku 2019 tu bol rekordný počet zaznamenaných obetí obchodovania s ľuďmi.

Dejiny miestnej cirkvi

Kresťanstvo sa do Siamského kráľovstva dostalo v období 16. a 17. storočia. Prvými misionármi tu boli dvaja dominikáni (Jeronimo da Cruz a Sebastiâo da Canto), obaja boli zabití v roku 1569.

Po nich sem postupne prichádzali františkáni, jezuiti a Parížske zahraničné misie, ktorým bola nakoniec zverená Siamská misia. Tá bola v roku 1673 povýšená na apoštolský vikariát s jurisdikciou aj pre Malajziu, Sumatru a Južnú Barmu.

Po období slobodnej činnosti misionárov v druhej polovici 17. storočia sa situácia zmenila a nasledovalo takmer sto rokov trvajúce prenasledovanie (1688 – 1782). Na konci 19. storočia už bola katolícka viera rozšírená takmer do každej časti Siamu.


Krajčírky a rehoľníčky z Kongregácie Najsvätejšieho srdca Ježišových sestier v Bangkoku pripravujú liturgické rúcha pre pápeža Františka. Foto – TASR/AP

Nové obdobie prenasledovania spojené so zatýkaním kňazov a ničením misií nastalo počas japonskej okupácie v čase druhej svetovej vojny (1941 – 1945). Po nej sem dorazili i protestantskí misionári.

V roku 1968 Thajsko oficiálne nadviazalo diplomatické vzťahy so Svätou stolicou a vznikla tu apoštolská nunciatúra.

Ako vôbec prvý pápež vkročil na pôdu Thajska v roku 1984 Ján Pavol II. Práve on v roku 1989 blahorečil sedem thajských mučeníkov. Katechétu Filipa Siphonga Onphitaka spolu s dvoma rehoľníčkami a štyrmi laičkami zavraždili z nenávisti k viere v roku 1940 v dedine Songkhon, na hranici s Laosom.

Cirkev vzdeláva, pomáha utečencom i obetiam obchodovania

V Thajsku má cirkev dve arcidiecézy a deväť sufragánnych diecéz. Pôsobí tu celkovo 16 biskupov, 835 kňazov, vyše 1 400 rehoľníčok, 1 900 katechétov a 221 laických misionárov. Na kňazstvo sa pripravuje 306 seminaristov. Cirkev v Thajsku pomáha aj prostredníctvom 190 charitatívnych a sociálnych centier.

Katolícka cirkev je v krajine činná najmä v zdravotnej, vzdelávacej a sociálnej oblasti. Funguje tu 426 katolíckych škôl s viac než 450-tisíc študentmi, medzi ktorými je mnoho nekresťanov. Katolícke školy sú známe vysokou kvalitou vzdelávania.

Cirkev sa stará aj o chudobných a migrantov a utečencov. Krajina sa stala jedným z hlavných migračných cieľov juhovýchodnej Ázie. Osobitne treba spomenúť humanitárnu pomoc moslimským utečencom z Mjanmarska  z etnika Rohinga či pomoc pakistanským kresťanom, ktorí kvôli prenasledovaniu islamskými radikálmi vo vlasti žiadajú o azyl v Thajsku. Cirkev pomáha aj ženám a deťom – obetiam obchodovania s ľuďmi.

V 80. rokoch minulého storočia sa vyskytli napätia s budhistickými mníchmi, ktorých znepokojovala misionárska činnosť. Napätia však boli prekonané a v súčasnosti cirkev dokázala vytvoriť oblasti vzájomnej spolupráce, ako napríklad v boji proti umelým potratom i proti komercializácii materstva praktikami prenájmu maternice, čiže tzv. surogátneho materstva.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo