Hovorí, že odporcovia očkovania nenesú zodpovednosť za zdravie detí. Pediatri sú podľa nej skutoční, no neviditeľní hrdinovia, ktorí napriek masívnej antivakcinačnej kampani stále na Slovensku udržiavajú vysokú zaočkovanosť. O význame očkovania, o jeho reálnych rizikách aj mýtoch, ktoré sa šíria po internete, hovorí v rozhovore pre Postoj Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

V parlamente je aktuálne návrh, aby do škôlky mohli vstupovať len očkované trojročné deti. Zároveň je posledný ročník škôlky povinný. Päťročné deti tak budú môcť byť v škôlke aj s neočkovanými. Je rozdiel medzi imunitou trojročného a päťročného dieťaťa? V tomto veku už zmiešaný detský kolektív nie je problém?

Imunitný systém dieťaťa sa vyvíja a čím je dieťa staršie, tým je imunitný systém vyvinutejší. U päťročných detí je predpoklad vyvinutejšieho imunitného systému. To je jeden dôvod. Druhý dôvod je samozrejme aj povinná školská dochádzka.

Prečo dostalo prednosť právo na vzdelanie pred právom na ochranu verejného zdravia?

Sú štáty, v ktorých nezaočkované deti nemôžu ísť do škôlky. Sú to najmä tie krajiny, ktoré očkovanie nemajú povinné a takto si zabezpečujú imunitu detí v kolektívoch, kde má nákaza tie najlepšie podmienky pre šírenie. Je len na politickom rozhodnutí, ako k tomu pristúpime.

Vzhľadom na to, že máme očkovanie povinné a veľká väčšina verejnosti je za očkovanie a chráni zdravie svojich detí očkovaním, stanovili sme podmienku očkovania na vekovú hranicu, pokiaľ to šlo. Je to vec dohody a kompromisu, akú verziu prijmeme.

Tvrdíte, že na Slovensku veľká väčšina rodičov deti dáva očkovať. Tieto očkované deti zároveň chránia aj tie nezaočkované – tak aspoň z laického pohľadu funguje takzvaná kolektívna imunita. Odporcovia očkovania ju však považujú za mýtus. Aká je odborná definícia kolektívnej imunity?

Kolektívna imunita funguje u každého ochorenia inak, závisí od jeho nákazlivosti. Najčastejšie sa vysvetľuje pri osýpkach, ktoré majú takmer stopercentnú nákazlivosť. To znamená, že každý, kto nie je imúnny, teda kto nie je očkovaný alebo neprekonal ochorenie a stretne sa s vírusom, môže ochorieť.

Keď máme kolektív, v ktorom je väčšina detí očkovaných, tak kolektívna imunita chráni aj zopár neočkovaných – pokiaľ sú takí medzi nimi - pretože vírus sa k nim nemá ako dostať.

Funguje to ako dvere, ktoré zatvárame pred cestou vírusu k neimúnnym. Len čo sa zvýši počet neočkovaných, tak sa dvere otvárajú a vírus sa môže šíriť, pretože vírus potrebuje na svoj život živý organizmus. Prenáša sa z človeka na človeka, čiže z jedného neimúnneho na ďalšieho neimúnneho.

Prečo očkovanie nechráni úplne?

Pretože žiadna očkovacia látka nie je stopercentne účinná. Napríklad očkovacia látka proti osýpkam je účinná na 98 percent, to znamená, že zo sto zaočkovaných detí sú dve nechránené aj napriek očkovaniu.

Len čo sa zvýši počet neočkovaných, tak sa dvere otvárajú a vírus sa môže šíriť, pretože vírus potrebuje na svoj život živý organizmus. Prenáša sa z človeka na človeka, čiže z jedného neimúnneho na ďalšieho neimúnneho. Zdieľať

Potom máme v kolektívoch aj deti, ktoré z vážnych dôvodov nemôžu byť očkované, tie sú tiež nechránené, pričom chceme chrániť aj tieto deti. A kolektívna imunita ich doteraz chráni.

Jedným z hlavných argumentov protiočkovacieho hnutia je, že epidémie v Európe nepotlačilo očkovanie, ale zvýšené hygienické štandardy či umývanie rúk. Súhlasíte s takouto tézou?

To vôbec nie je pravda, pretože väčšina nákaz, proti ktorým sa očkuje, sa prenáša vzdušnou cestou. Konkrétne v prípade osýpok žiadne umývanie rúk nepomôže, pretože sa šíria vzduchom, z človeka na človeka. Umývať ruky je dôležité, aj hygiena je dôležitá, chráni pred niektorými ochoreniami, ale určite nie pred vysoko nákazlivými vzdušnými nákazami.

Takže hygiena, hoci je sama osebe dôležitá, nesúvisí s ochoreniami, proti ktorým povinne očkujeme?

Nie, nemá a to len dokazuje, že odporcovia očkovania nemajú medicínske vzdelanie a zavádzajú ľudí nepravdivými informáciami.

Na Slovensku sa očkuje proti desiatim chorobám. Neuvažuje sa nad zmenou, že by sa niektoré ochorenia z toho zoznamu vyradili?

Nie. Povinne sa u  nás očkuje len proti chorobám, ktoré sú závažné, ohrozujú život, alebo môžu zanechať trvalé poškodenie. A pokiaľ sa stále niekde vyskytujú, existuje riziko ich zavlečenia. Dnes totiž nie je problém prejsť z jednej strany zemegule na druhú. My by sme boli radi, keby sa podarilo vykoreniť aj ďalšie choroby, ako v prípade pravých kiahní. Takáto šanca je pri detskej obrne.

Žiaľ, vo svete sa toto ochorenie stále vyskytuje a preto trvá riziko zavlečenia. Takže skončiť s očkovaním proti detskej obrne by bolo v tejto chvíli veľmi nebezpečné, a to aj napriek tomu, že ju na Slovensku nepoznáme od roku 1960. Zavlečenie by však malo za následok zbytočné úmrtia alebo ťažké doživotné poškodenia vo forme ochrnutia. Skôr naopak, boli by sme radi, keby sa povinné očkovanie rozšírilo.

O čo konkrétne?

Uvítali by sme, keby medzi povinné očkovania patrilo aj očkovanie proti ľudskému papiloma vírusu (HPV), ktorý spôsobuje najmä rakovinu krčka maternice. Ale nejde len o toto ochorenie. Na Slovensku zaznamenávame každých deväť hodín jeden nový prípad onkologického ochorenia a každý deň jedno úmrtie na onkologické ochorenie, ktorému sa dá predísť očkovaním proti HPV.

Skončiť s očkovaním proti detskej obrne by bolo v tejto chvíli veľmi nebezpečné, a to aj napriek tomu, že ju na Slovensku nepoznáme od roku 1960. Zdieľať

Ak by sme teraz dosiahli vysokú zaočkovanosť, viac ako 90 percent, dosah očkovania by sa prejavil približne o desať rokov. V krajinách, ktoré začali s masívnym očkovaním proti tomuto vírusu hneď po vývoji očkovacej látky, majú dnes výsledky. Znížil sa počet prekanceróz, to znamená predrakovinových štádií choroby.

V ktorých krajinách?

Napríklad v Austrálii. Tam začali s očkovaním 12-13 ročných dievčat už v roku 2007 a  následne do roku 2009 doočkovali 14 až 26 ročné. Do roku 2015 zaznamenali zníženie výskytu predrakovinových štádií a pokles typov HPV, ktoré sú vo vakcíne, o 92 percent u žien vo veku 18 až 35 rokov.

Potvrdilo sa, že už pri 50-percentnej zaočkovanosti sa prejaví kolektívna ochrana, vďaka ktorej sa znižuje cirkulácia rizikových typov HPV a tým sa znižuje počet infikovaných nielen očkovaných, ale aj neočkovaných žien.

Dnes už vieme, že je dôležité očkovať aj mužov, pretože očkovaní muži infekciu ďalej neprenášajú. Na Slovensku však dosahujeme vysokú, viac ako 90-percentnú zaočkovanosť len proti chorobám, ktoré sú zahrnuté do povinného očkovania. Ak je očkovanie odporúčané, je zaočkovanosť veľmi nízka. Tak je to aj v prípade zaočkovanosti proti HPV, hoci je hradené. No o kolektívnej ochrane môžeme len snívať.

Pred vynájdením očkovacích látok sa osýpky považovali za takmer bezproblémové ochorenie, ktoré jednoducho patrí k detstvu, tvrdia odporcovia očkovania. Rovnako je tak podľa nich aj s ružienkou či mumpsom. Je to skutočne tak?

Keby to boli úplne bežné detské ochorenia, ktoré treba prekonať, nikto by proti nim očkovaciu látku ani nevyvíjal. Takých ochorení, ktoré deti prekonávajú a prekonajú ich bez vážnejšej ujmy, máme predsa dosť. No spomínané ochorenia môžu mať veľmi závažný priebeh s vysokým počtom komplikácií, aj doživotných.

Všetky tri ochorenia sú vírusové, takže proti nim neúčinkujú antibiotiká a imunitný systém dieťaťa si s nimi musí poradiť sám. A práve osýpky môžu mať vážny priebeh so zápalom pľúc, zápalom mozgu, s trvalými následkami. Najvážnejšia je neskorá komplikácia – tzv. subakútna sklerotizujúca panencefalitída, čo je degeneratívne ochorenie mozgu.

Ak dieťa v detstve prekoná osýpky, môže potom o desať rokov ochorieť tak, že postupne mu ochrnujú všetky časti tela. Najprv končatiny, potom aj pľúca a vlastne celý organizmus degeneruje. Rodičia sa musia pozerať na to, ako im dieťa umiera pred očami. Keby bolo dieťa očkované, tak by k tomu nedošlo.

Ak dostane osýpky dieťa, ktoré bolo proti nim očkované, ako by ochorenie vyzeralo u neho?

Očkovanie má veľmi dobrú účinnosť. Ak by bolo dieťa očkované, nemalo by ochorieť. Môže sa stať, že s odstupom pár desaťročí od očkovania poklesne hladina protilátok. Týchto ľudí však v  súčasnosti na Slovensku chráni kolektívna imunita. Ak by aj ochoreli, priebeh je oveľa ľahší.

A čo mumps a ružienka?

Parotitída, teda mumps, proti ktorému sa tiež očkuje, je rovnako závažné ochorenie, ktoré môže postihovať rôzne orgány.

V súvislosti s mumpsom sa hovorí o neplodnosti.

To platí, no môže vyvolať aj iné postihnutia, napríklad poškodiť pankreas či pečeň. Rubeola, čiže ružienka, proti ktorej očkujeme, je rovnako vírusové ochorenie, ktoré môže postihnúť ktorýkoľvek orgán.

Hlavným dôvodom pre zavedenie očkovania bolo, že ak ochorela tehotná žena, vírus poškodzoval plod a tieto deti sa rodili s ťažkými poškodeniami akéhokoľvek vnútorného orgánu. Často to bolo spojené so slepotou, hluchotou, mali poškodené srdce alebo akýkoľvek iný orgán. Tieto ochorenia vďaka očkovaniu už dnes nepoznáme. Medzi bežné detské ochorenie sa medzi laickou verejnosťou udávajú aj ovčie kiahne (varicella), aj proti nim už máme vyvinutú očkovaciu látku. Nie je však v povinnom očkovaní, len v odporúčanom.

Poznám veľmi smutný príbeh, ktorý mi rozprával kolega z Poľska o rodičoch, ktorí boli veľmi zarytí odporcovia očkovania. Narodilo sa im dieťa a chceli proklamovať, že naozaj ochorenie treba prekonať, tak ho zobrali na „varicellový večierok“.

Tieto večierky rodičia usporadúvajú, aby sa deti nakazili ovčími kiahňami a mali ich za sebou. Dieťa spomínaných rodičov skutočne ochorelo a nákaze podľahlo. Proste ani ovčie kiahne nie sú bežné ochorenie, je to vírusové ochorenie, ktorého priebeh závisí od imunitného stavu dieťaťa.

Odporúčate teda rodičom, aby dali dieťa zaočkovať aj proti kiahňam?

Určite áno. Keď boli moje deti malé, očkovacia látka ešte nebola a mali naozaj komplikovaný priebeh. Dcéra ho mala spojený so šarlachom, čo je veľmi ťažké ochorenie. Vtedy som dúfala, že ak raz vyvinú očkovaciu látku, už ďalšie deti nebudú musieť prekonávať takú tortúru, akú sme prekonali my.

Na stránkach odporcov očkovania sa možno stretnúť aj s tvrdením rodičov, že ich neočkované deti mali čierny kašeľ, no takmer si to nevšimli, bolo to ako bežné nachladnutie.

To vôbec nie je pravda. Čierny kašeľ nie je bežné ochorenie, ide o vážnu chorobu, keď má dieťa prudké záchvaty kašľa, ktoré ho vyčerpávajú, často spojené so zvracaním, trvajúce 6 týždňov s dlhodobou rekonvalescenciou, s komplikáciami ako krvácanie do viečok, zápal pľúc, zápal stredného ucha, ale aj zápal mozgu.

Čierny kašeľ nie je bežné ochorenie, ide o vážnu chorobu. Zdieľať

Žiaľ, teraz sa nám stáva, že môžu ochorieť aj veľmi malé deti v prvom roku života, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, alebo vzhľadom na nízky vek ešte neboli očkované. U nich je priebeh ochorenia vždy veľmi vážny, končia na jednotkách intenzívnej starostlivosti, s ohrozením života.

Pôvodca ochorenia je baktéria, ktorá cirkuluje v našej populácii, ale pokiaľ je populácia očkovaná, nespôsobuje ochorenia. Problém je, že u dospelých a najmä u starších ľudí rokmi klesá hladina protilátok po očkovaní.

Čo sa deje, ak ochorejú?

Oni môžu ochorieť, ale preto, že boli v minulosti očkovaní, ochorenie prebehne ľahko.

Dá sa teda odhadnúť prínos očkovania do našej spoločnosti? ako očkovanie zmenilo zdravotný stav obyvateľstva?

Sú o tom seriózne práce, jednak vyhodnotenie zdravotného benefitu, prínosu očkovania, aj finančného, koľko sa ušetrilo peňazí tým, že sa u nás vždy dobre očkovalo a náš imunizačný program sa plnil veľmi dobre. Bol to a aj stále je jeden z najlepších v Európe, ak nie vo svete.

Viete, ľudia si často nevážia to, čo majú a začnú si to vážiť, až keď to stratia. Odporcovia očkovania zavádzajú verejnosť tvrdením, že netreba sa očkovať, pretože choroby, proti ktorým sa očkuje, tu už nie sú. Úplne typickým príkladom sú osýpky. Len čo sa dostali do komunity, ktorá nebola zaočkovaná, vznikla explozívna epidémia. Je to jasný dôkaz, že ak klesne zaočkovanosť, tak sa choroby vrátia.

Pri každom ochorení je hranica počtu zaočkovaných, ktorá udržiava kolektívnu imunitu. V prípade teraz tak často spomínaných osýpok je to 95 percent. Ak by zaočkovanosť klesne pod túto hranicu, je to už naozaj riziko?

V prípade osýpok je to tak, že celková zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni nemusí poklesnúť, môže byť 98-percentná. Ak sa však na jednom mieste nahromadí väčšie množstvo neočkovaných, tam sa otvoria dvere vírusu a môže vzniknúť epidémia. Tak to napríklad bolo aj na východnom Slovensku, kde sme zistili, že deti neboli očkované. Vírus sa tam dostal cez osoby, ktoré sa vrátili z Veľkej Británie. V epidémii ochorelo 428 osôb.

Prečo na Slovensku začala zaočkovanosť klesať?

Zaočkovanosť klesla na Slovensku z dvoch dôvodov. Jednak ide o problém v rámci rómskej populácie, ktorá vzhľadom na spôsob života, časté sťahovanie, je ťažko dostupná a môže uniknúť očkovaniu. Druhý dôvod je odmietanie očkovania. Niektorí rodičia podľahnú názorom odporcov očkovania, ktoré sa podávajú veľmi emotívne.

Niektoré z argumentov odporcov však môžu mať aj istú relevantnosť, napríklad ak poukazujú na možné negatívne reakcie organizmu.

Nikto netvrdí, že po očkovaní nemôže nastať reakcia. Závažné reakcie sú však mimoriadne vzácne. Očkovaniu často pripisujú vznik ochorení, ktorých príčina nie ja známa. Na internete kolujú rôzne hoaxy, ktoré sú také presvedčivé, že sa ani nečudujem, že im rodičia uveria. Každý sa bojí o zdravie svojho dieťaťa. A zároveň je tu určitý pokles dôvery v autority.

Na internete kolujú rôzne hoaxy, ktoré sú také presvedčivé, že sa ani nečudujem, že im rodičia uveria. Zdieľať

Ľudia si myslia, že alternatívne je vždy niečo lepšie ako to, čo povie oficiálny predstaviteľ zdravotníctva. Často je to však len otázka lepšej propagácie, pretože sú za tým peniaze. Výživové doplnky sú niekoľko násobne drahšie ako očkovacia látka. Mnohí z rodičov však už prehodnotili svoje rozhodnutie, najmä keď sa dieťa dostalo do priameho rizika ochorenia. Dokiaľ sa u  nás osýpky nevyskytovali, nepociťovali ich hrozbu. Teraz už vidia, že riziko ochorenia je reálne.

Neočkujúci rodičia zvažujú aj možnosť, že si navzájom budú vypomáhať so starostlivosťou o deti. Znamená to, že sa vytvoria malé kolektívy čisto neočkovaných detí, o ktorých štát nebude mať prehľad. Čo sa môže stať v takomto prípade?

Ja som pôvodne navrhovala, nech si odporcovia očkovania vytvoria vlastné súkromné škôlky, kde budú mať len neočkované deti a tam budú mať úplnú istotu, že keď sa im do kolektívu zavlečie nákaza, tak všetky deti ochorejú.

Samozrejme, nechcem, aby deti ochoreli, myslela som si, že by to mohlo primäť rodičov k väčšej zodpovednosti za zdravie svojich detí. V súčasnosti totiž rodičia neočkovaných detí zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkovaní.

Kolegovia ma však presvedčili o tom, že každé dieťa má právo na ochranu svojho zdravia a keď im ho rodičia odopierajú, my odborníci by sme im mali túto ochranu zabezpečiť. Dnes teda súhlasím s tým, že by naozaj mali byť všetky deti, ktoré idú do kolektívu, očkované.

Obráťme tému, aké sú reálne riziká očkovania? Rodičia vedia, alebo ich pediater poučí, že treba ošetrovať miesto vpichu, očakávať horúčky, ale čo už nie je v poriadku?

Každý zdravotnícky výkon nesie so sebou svoje riziká, rovnako aj očkovanie. Dôležité je, aby lekári otvorene hovorili s rodičmi o tom, čo môžu očakávať po očkovaní a nesnažili sa im povedať, že deťom nič nebude. Musia ich informovať aj o tom, kedy treba už vyhľadať zdravotnú pomoc.

Zhruba kedy je na to dôvod?

Určite v prípadoch, keď sú teploty veľmi vysoké, prípadne spojené s kŕčmi, všetko to, čo už rodič nevie zvládnuť doma. Niektorí pediatri to majú zaužívané tak, že rodičia s nimi telefonicky konzultujú stav dieťaťa a lekár potom určí, kedy sa to dá ešte zvládnuť doma a kedy už treba vyhľadať pomoc.

Máme o týchto prípadoch bližšie informácie?

Áno, pediatri hlásia všetky závažné a neočakávané reakcie. Všetci chceme vedieť o nežiaducich účinkoch, lebo keby ich bolo veľa, alebo by boli závažné, tak by sa prehodnocovalo, či sa má očkovacia látka ďalej používať. Nikto z nás, ktorí podporujeme očkovanie, nechce predsa ublížiť žiadnemu dieťaťu.

Najobávanejšiou vakcínou je MMR (očkovanie proti osýpkam, rubeole a mumpsu), máte informácie, že by bolo po podaní tejto vakcíny hlásených viac nežiaducich účinkov ako v prípade iných vakcín?

Nie, takéto reakcie nemáme. Najviac reakcií bolo po očkovaní proti tuberkulóze. Išlo o prvé očkovanie, ktoré sa očkovalo ešte v pôrodnici, jeho problémom bolo, že vakcína sa aplikovala intradermálne.

Do milimetrovej vrstvy kože dieťaťa sa musela podať očkovacia látka, čo sa nie vždy podarilo. Kedysi sme mali kalmetizačné sestry, ktoré to vedeli správne aplikovať. Potom sa prešlo na systém, že očkovala sestra, ktorá mala akurát službu. No a práve nesprávna aplikácia viedla k častým reakciám. Rodičia tak oprávnene získavali už v pôrodnici negatívny vzťah k očkovaniu. Vďaka dobrej epidemiologickej situácii, keď chorobnosť na tuberkulózu klesla, sa dnes deti rutinne neočkujú proti tuberkulóze.

Očkujú sa len deti v riziku nákazy, čiže tie, ktoré žijú na nízkom hygienickom štandarde. Ide najmä o deti v rómskych osadách, kde riziko vzniku tuberkulózy stále pretrváva, ale ostatná populácia sa tejto nákazy už nemusí obávať.

Jedným z najrozšírenejších chýrov o škodlivosti očkovania je, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Naozaj môže viesť vakcína v extrémnych prípadoch k spusteniu autizmu?

Poruchy autistického spektra sú poruchami vývoja, ktoré spôsobujú ťažkosti v sociálnych, komunikačných a emocionálnych schopnostiach dieťaťa. Niektorí rodičia sa obávajú, že autizmus môže mať spojitosť s očkovaním v detstve. Štúdie však preukázali, že súvislosť medzi očkovaním a vývojom autizmu neexistuje.

Prečo vznikli obavy, že nejaký súvis predsa len existuje?

Obavy z autizmu sa objavili po malej štúdii, uskutočnenej na 12 deťoch, u ktorých po fáze normálneho vývoja nasledovala fáza spomaleného vývoja, ktorá sa pripisovala ťažkostiam v zažívacom trakte.

Štúdie však preukázali, že súvislosť medzi očkovaním a vývojom autizmu neexistuje. Zdieľať

Autori uvádzali špekulácie, že očkovacia látka spôsobila v zažívacom trakte zmeny, ktoré následne viedli k poškodeniu centrálneho nervového systému. Túto prácu od autora Wakefield a kol. publikoval renomovaný časopis Lancet v roku 1998. Štúdia však mala množstvo obmedzení a v roku 2010 bola stiahnutá z tohto časopisu z dôvodu závažných etických pochybení a manipulácie s údajmi.

Dnes viaceré štúdie potvrdzujú, že u autistických detí sa skutočne vyskytuje špecifický zápal čreva. Tento zápal však nespôsobuje vakcína MMR. Viaceré štúdie overovali Wakefieldove závery, ale výsledky potvrdzovali opak, dokonca sa neskôr ukázalo, že v prípade Wakefieldovho výskumu išlo o podvod.

Prečo?

Výskum mal totiž pripraviť pôdu pre začatie súdnych procesov voči výrobcom vakcín. Výskum finančne podporovali právnici, ktorí mali z týchto procesov profitovať. Pochybenia boli také veľké, že doktora Wakefielda vylúčili zo zoznamu lekárov vo Veľkej Británii a zakázali mu vykonávať lekársku prax.

Veľmi dobrým príkladom, ako odporcovia očkovania dokážu zavádzať, bola Kalifornia, kde ešte na začiatku milénia kandidoval za guvernéra Arnold Schwarzenegger. Odporcovia vtedy tvrdili, že thiomersal, ktorý bol v tom čase vo vakcínach, spôsobuje autizmus.

Schwarzenegger pred voľbami sľuboval, že v prípade zvolenia zakáže používanie thiomersalu a tak zníži počet autistických detí. Keď bol zvolený, predvolebný sľub splnil a zakázal očkovať deti očkovacími látkami, ktoré obsahujú thiomersal. Dnes už thiomersal nie je v žiadnej očkovacej látke, ktorá sa podáva deťom, ani u  nás na Slovensku.

Neznamená to, že na argumentoch odporcov thiomersalu bolo niečo relevantné?

Nie, pretože po rokoch používania týchto nových vakcín sa počet detí s autizmom nezmenil, práve naopak, stúpa. Aj to potvrdilo, že tvrdenia odporcov očkovania nie sú založené na vedeckých podkladoch.

Vysloviť nejaké podozrenie je veľmi ľahké, ale potvrdiť, alebo vyvrátiť ho si vyžaduje seriózne štúdie, ktoré trvajú niekoľko rokov. A kým sa ľahkovážne vyslovené podozrenia touto cestou vyvrátia, odporcovia očkovania prídu s iným tvrdením. Rovnako bol vyvrátený aj vznik cukrovky u detí, ktorú tiež malo spôsobovať očkovanie.

Nedávno v médiách rezonoval prípad z Česka, keď sa trojročný neočkovaný chlapec nakazil tetanom a v brnianskej nemocnici bojoval o život. Boli podobne vážne prípady aj na Slovensku?

Na Slovensku sme pred pár rokmi mali tiež prípad tetanu u nezaočkovaného štvorročného chlapca na východnom Slovensku. Našťastie sa skončil uzdravením.

Tu by som sa ešte pristavila. Každý z nás mal určite niekedy kŕč v nohe. A vie, aká je to prudká bolesť. Takúto bolesť a kŕče má chorý v celom tele vo všetkých svaloch. Je to veľmi bolestivé a vážne ochorenie, pretože dochádza k ochrnutiu svalov vrátane dýchacích. Napriek intenzívnej liečbe asi 50 percent ľudí, ktorí dnes ochorejú na tetanus, zomiera.

Na tetanus ochorejú väčšinou starší, ktorí neboli očkovaní vôbec alebo neboli preočkovaní. Prípadov tetanu je veľmi málo, naša populácia je naozaj veľmi dobre chránená. Staršie osoby by však nemali zanedbávať preočkovanie každých 10-15 rokov.

Spomínali sme epidémiu osýpok a tetanu, objavujú sa aj prípady iných chorôb, proti ktorým sa očkuje?

Máme hlásené prípady hemofilových infekcií, najmä hemofilové zápaly mozgových blán. Ja viem konkrétne o dvoch prípadoch, ktoré na Slovensku boli, možno ich bolo aj viac. Zápal mozgových blán je vždy veľmi vážnym ochorením. Preto proti hemofilovým infekciám povinne očkujeme, je to súčasť hexavakcíny.

Sú rodičia, ktorí neodmietajú všetky, ale len niektoré očkovania, pretože to považujú za priveľkú záťaž pre imunitný systém dieťaťa. Rozumiete takémuto argumentu?

Práve malé dieťa je v najväčšom riziku ochorenia, pretože ešte nemá vyvinutý imunitný systém. Oveľa ľahšie prekoná očkovanie ako ochorenie. Keď sa neočkované dieťa stretne s touto invazívnou baktériou (hemofilom), ochorenie má vždy veľmi vážny priebeh, ohrozuje život dieťaťa a často zanecháva trvalé následky. Rovnako sme zaznamenali ochorenie na pneumokokový zápal mozgových blán, spôsobený takým sérotypom pneumokoka, ktorý bol vo vakcíne.

To znamená, že keby bolo dieťa očkované, nemuselo ochorieť. Napriek ročnému pobytu v nemocnici, siedmim operáciám, skončilo s hydrocefalom, ide o takzvané zhromažďovanie vody v mozgu na úkor rozvoja samotnej mozgovej hmoty, bez aktívneho života. A to bolo vyslovene len následkom toho, že matka odkladala očkovanie.

Na Postoji sme sa venovali aj očkovaniu z hľadiska náboženského presvedčenia. Katolícka cirkev, evanjelická cirkev i židovská obec sa zhodli, že očkovanie je našou morálnou povinnosťou a pri pochybnostiach sa máme obrátiť na lekára. Prečo profesia lekára stráca u ľudí autoritu?

Podľa mňa je to najmä internetom, kde ľudia hľadajú informácie všetkého druhu. My lekári si medzi sebou hovoríme, že dnes už ordinuje doktor Google. Na základe našich reprezentatívnych prieskumov však môžem povedať, že pre väčšinu rodičov je pediater najdôveryhodnejším zdrojom informácií o očkovaní. Tých, ktorí odmietajú očkovanie, neuznávajú lekárov, je veľmi málo, ale o čo ich je menej, o to ich je viac počuť.

Na stránkach odporcov očkovania možno nájsť vyhlásenia, že je to len ich súkromný názor a neberú žiadnu zodpovednosť za škodu, ktorá môže vzniknúť tým, že preberú ich názory. To hovorí za veľa. Zdieľať

Keď niekto príde k lekárovi sa s ním poradiť, dá dieťa zaočkovať a dieťaťu nič nie je, je spokojný a nejde s tým na bubon. Ale stane sa, že dieťa ochorie na nejaké ochorenie a rodičia to už hneď dajú do súvisu s očkovaním a je toho plný internet.

Tu chcem zdôrazniť, aby si rodičia uvedomili, že odporcovia očkovania nenesú žiadnu zodpovednosť za zdravie dieťaťa. Aj na ich stránkach možno nájsť vyhlásenia, že je to len ich súkromný názor a neberú žiadnu zodpovednosť za škodu, ktorá môže vzniknúť tým, že preberú ich názory. A už to hovorí za veľa.

Naproti tomu pediater túto zodpovednosť má, a nesie ju pri každom očkovaní. Chcem sa im poďakovať a pokloniť. Napriek masívnej antivakcinačnej kampani, ktorej posledné roky čelíme, sa stále udržiava vysoká zaočkovanosť. To je aj zásluha pediatrov a epidemiológov, ktorých práca na tomto poli nie je ohodnotená finančne ani morálne. Robia to preto, lebo vedia, že je to potrebné.

Foto: Andrej Lojan