Postkresťanská Amerika?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Postkresťanská Amerika?

Ilustračné foto: flickr.com (Madison)

V USA sa podľa posledného prieskumu Pew Research Center neustále zmenšuje počet kresťanov. Ako sa tým mení krajina?

Nedávny prieskum Pew Research Center, ktorý uvádza podrobnosti o erózii kresťanskej viery v Spojených štátoch, rozpútal smršť komentárov, ktoré diskutovali o „postkresťanskej“ Amerike.

Už aj pred týmto posledným kolečkom hrozivých predpovedí používali rozliční komentátori výraz „postkresťanský“. Predovšetkým ho používa Rod Dreher v podtitule svojej knihy Benediktova voľba. Môže sa však kresťanský národ niekedy stať naozaj postkresťanským?

Tam, kde kríž nahradia cudzie symboly a nové ideológie, nie je možné tolerovať tých, čo žijú podľa kríža. Táto dráma sa znova a znova opakuje od francúzskej revolúcie až po revolúciu ruskú. Zdieľať

O náboženskom stave Ameriky máme sklon hovoriť rovnako ako o módnych trendoch. Podobne ako pri napudrovaných parochniach či VHS-kách sa jednoducho iba akosi posunieme ďalej – spoločnosť jednoducho zabudne. Amerika zažije únavu z kresťanstva.

Kresťanstvo však nie je teória – je to stretnutie s Osobou – Alfou a Omegou. Kristus je cieľom všetkého. Nie je možné najprv ho prijať a potom sa jednoducho posunúť ďalej.

Ako zdôrazňuje pápež Benedikt XVI. v encyklike Spe salvi, spoločnosť, ktorá odmieta Krista, sa jednoducho neposunie ďalej. Naopak, vychádzajúc z Kanta tvrdí, že takáto spoločnosť musí byť proti Kristovi. Preto spoločnosť, ktorá odmietla kresťanstvo, nie je postkresťanská, ale nevyhnutne sa musí stať antikresťanskou: „Niet totiž pochýb, že ,Božie kráľovstvo‘ uskutočňované bez Boha – teda kráľovstvo samotného človeka – končí nevyhnutne v ,perverznom konci‘ všetkých vecí, ako to opisuje Kant [vo vláde antikrista]. Videli sme to a vidíme stále znova.“ [23]

Tam, kde kríž nahradia cudzie symboly a nové ideológie, nie je možné tolerovať tých, čo žijú podľa kríža. Táto dráma sa znova a znova opakuje od francúzskej revolúcie až po revolúciu ruskú. Náš pohyb týmto smerom síce môže sčasti zakryť tradičná anglo-americká zdvorilosť a slušnosť, no nezmení sa tým základný cieľ, ku ktorému smerujeme.

Podľa Benedikta XVI. spoločnosť, ktorá odmietla Krista, sa neposunie ďalej. Naopak, vychádzajúc z Kanta tvrdí, že musí byť proti Kristovi. Preto nie je postkresťanská, ale nevyhnutne sa musí stať antikresťanskou. Zdieľať

Pôvabný obraz vidieckych a mozoľnatých kresťanov, ktorí sa rozhodli prečkať postkresťanskú Ameriku formou „Benediktovej voľby“, možno znie romanticky. Je to však fantázia. Nebudeme sa mať kam skryť, keď sa naši blížni rozhodnú, že kresťanstvo je čosi nehodné lásky.

Ľavicoví akademici a aktivisti sa už neslávne predstavili tým, že označili krst detí a kresťanskú výchovu za formy zneužívania detí či porušovania ľudských práv. Ak bude trend odkresťančovania pokračovať, tento názor sa už pravdepodobne nebude dlho považovať za okrajový, ak je vôbec okrajový dnes. Jedným z jeho najvýznamnejších zástancov je bývalá írska prezidentka Mary McAleesová, ktorá svoju teóriu rozvinula v rámci dizertácie na Gregorovej univerzite v Ríme. A tá je sotva kýmsi na periférii.

Graf znázorňujúci klesajúci podiel protestantov a katolíkov na celkovom obyvateľstve USA podľa prieskumu agentúry Pew Research Center zverejneného 17. novembra 2019. Foto: pewforum.org

Myšlienka, že sa na obzore črtá akýsi veľký kompromis medzi kresťanmi a architektmi postkresťanskej Ameriky, sa nemôže myslieť vážne. Potrebné je svedectvo a ochota otvorene hovoriť o potrebe kresťanstva pre správne fungovanie demokracie na Západe. Ako vysvetlil kardinál Joseph Ratzinger:

Medzitým zostáva skutočnosťou, že táto [moderná] demokracia je produktom splynutia gréckeho a kresťanského dedičstva, a preto môže prežiť len v spojení so svojím základom. Ak si to opätovne neuvedomíme a nenaučíme sa žiť demokraciu s ohľadom na kresťanstvo a kresťanstvo s ohľadom na slobodný demokratický štát, rozhodne si demokraciu prehráme.

John Adams: „Naša ústava bola vytvorená len pre morálnych a nábožných ľudí. Je úplne nevhodná pre spravovanie akýchkoľvek iných.“ Zdieľať

John Adams povedal to isté takto: „Naša ústava bola vytvorená len pre morálnych a nábožných ľudí. Je úplne nevhodná pre spravovanie akýchkoľvek iných.“ Aj Abraham Lincoln pri Gettysburgu uznal, že táto republika je „pod Bohom“. Toto chápanie preniklo i do našej prísahy vernosti, národného motta a do štátnych sviatkov.

Kresťania musia trvať na tom, že spoločnosť nemôže byť slobodná a zároveň protikresťanská. Prvé kolónie boli založené s cieľom podporiť kresťanské náboženstvo prostredníctvom vlády vychádzajúcej zo súhlasu občanov. Jasne to vidieť na slovách Mayflowerskej zmluvy:

My, ktorí sme sa pre Božiu slávu, šírenie kresťanskej viery a česť nášho kráľa a našej krajiny podujali na cestu, aby sme založili prvú kolóniu v severnej časti Virgínie, týmto slávnostne, v prítomnosti Boha a jeden druhého, uzatvárame medzi sebou navzájom zmluvu a spájame sa do politického spoločenstva pre svoje lepšie spravovanie a zachovanie a pre podporu spomínaných cieľov.

Toto americké splynutie demokratických ideálov a kresťanskej povinnosti Ratzinger rozpoznal ako zrod modernej demokracie: „[D]emokracia, ako sa chápe dnes, nemusela a ani automaticky nevyrástla z tohto koreňa, ale v skutočnosti sa utvorila za osobitných okolností amerického kongregacionalistického typu, odlišného od klasických európskych tradícií vzťahu Cirkvi a štátu, ktorý sa tu historicky vyvinul.“ Keď potom globálny vplyv Ameriky rástol, toto splynutie sa šírilo po celom svete.

Americká demokracia nemôže prežiť bez slušného rešpektu voči židovsko-kresťanskej morálke a náboženstvu a bez ich podpory. Ide o koreň, z ktorého sa vyživuje demokratický systém a ktorému, ako mnohí pripúšťajú, hrozí nebezpečenstvo. Zdieľať

Naši spoluobčania potrebujú počuť správu, že americká demokracia nemôže prežiť bez slušného rešpektu voči židovsko-kresťanskej morálke a náboženstvu a bez ich podpory. Týmto sa neobhajuje žiadne teokratické chápanie vlády. Len sa tým uznáva koreň, z ktorého sa vyživuje demokratický systém a ktorému, ako mnohí pripúšťajú, hrozí nebezpečenstvo.

John F. Kennedy, Ronald Reagan i Barack Obama sa hlásili k túžbe Pútnikov založiť Ameriku ako mesto na návrší. Odvolávali sa pritom na kázeň Johna Winthropa, ktorú predniesol osadníkom: „Vtedy zistíme, že je medzi nami Boh Izraela, keď desiati z nás dokážu odolať tisícke našich nepriateľov, keď z nás urobí chválu a slávu, takže o ďalších kolóniách ľudia povedia: ,Pane, daj nech sú ako Nové Anglicko!‘ Lebo musíme uvážiť, že budeme ako mesto postavené na návrší.“

Winthrop dodal i varovanie, ktoré naši politici obvykle nespomínajú, no ozýva sa vo varovaniach pápeža Benedikta XVI.: „Oči všetkých ľudí sa upierajú na nás. Ak sa teda pri tomto diele, na ktoré sme sa podujali, zachováme voči nášmu Bohu vierolomne a spôsobíme tak, že nám odníme svoju terajšiu pomoc, stane sa z nás varovný príbeh a príslovie po celom svete.“

Táto pripomienka by nám mala pomôcť vytriezvieť a pochopiť, že túto republiku – pod Bohom – budeme mať len dovtedy, kým si ju takú uchováme.

Gunnar Gundersen
Autor je odborným spolupracovníkom Inštitútu Jamesa Wilsona pre prirodzené práva a amerických zakladateľov. Medzi oblasti jeho výskumu patrí náboženská sloboda, vlastnícke práva a právna teória.

Pôvodný text: Post-Christian America?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo