Máriino božské materstvo

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Máriino božské materstvo

Ilustračná fotografia.

V latinskom obrade sa od roku 1969 s prvým dňom nového občianskeho roka spája slávnosť Panny Márie Bohorodičky.

Božské materstvo sa vzťahuje na Máriin príspevok pri Kristovej inkarnácii. Mária je Božia Matka, pretože človek, ktorého porodila, je úplne človek a úplne Boh a zjednotil tieto dve prirodzenosti vo svojej osobe. Pojem božské materstvo predstavuje najzákladnejší a najkomplexnejší titul, ktorý sa prisudzuje Márii. V ňom sa ukazuje, že každá mariánska úcta spočíva na kristologickom základe.

Biblické základy

Spisy Nového zákona hovoria o Márii ako Ježišovej matke (Lk 1,43; Mk 6,3), ale neoznačujú ju ako Božiu Matku. No vecný obsah tohto titulu je daný všade tam, kde je reč o tom, že v Ježišovi Kristovi sa Boh stal človekom a Mária sa objavuje ako Ježišova matka. Evanjelisti Matúš a Lukáš bližšie rozvádzajú tieto fakty vo svojich evanjeliách detstva (Mt 1,1-2,23; Lk 1,5-2,52). Reflexia o chápaní Ježiša Krista a jeho spásneho diela vedie k tomu, že sa už v novozákonnej dobe so Synom posúva do zorného poľa aj jeho Matka a čoraz viac sa premýšľa o jej úlohe v procese spásy.

Dejiny dogmy

Keďže Mária sa inkarnáciou Božieho Syna stane matkou Spasiteľa, objasnenie kristologických otázok v starovekej Cirkvi volalo nutne po objasneniach v chápaní Márie.

Nicejský koncil (325), ktorý zdôrazňuje predovšetkým Synovo božstvo, vyznáva len, že Logos „sa vtelil a stal sa človekom“; tento koncil nespomína Ježišovu matku (DH 125). Naproti tomu neskoršie symboly viery sú jasnejšie. Obsahujú dodatky, ktoré výslovne hovoria o pôsobení Svätého Ducha a Márie (Konštantínopolský koncil v roku 381: DH 150).

Na Efezskom koncile v roku 431 sa Máriino materstvo vyjadruje titulom „Bohorodička“ (gr. theotokos), ktorý bol už zaiste od konca 3. storočia bežným pojmom v Egypte. Teologické umožnenie dodá teória idiomatickej komunikácie: z dôvodu jednoty v hypostáze Loga možno vlastnosti (gr. idiomata) prináležiace jednej z dvoch prirodzeností tvrdiť aj o druhej prirodzenosti.

Je tu úsilie neposúvať Máriu do blízkosti pohanských bohýň. Takéto obavy boli celkom realistické, keďže v oblasti Stredozemného mora boli uctievané početné bohyne, ktorým sa pripisovali materské kvality (Artemis, Diana, Demeter, Kybela, Isis a ďalšie). Ako ukazuje sekta kollyridianok, ktorá skutočne chápala Máriu ako bohyňu, zmiešanie pohanského a kresťanského myšlienkového bohatstva predstavovalo skutočné nebezpečenstvo.

Pojem theotokos zjednocuje duchovno-transcendentnú skutočnosť božského pôsobenia milosti s hmotnou stvorenou skutočnosťou rodenia. Nie je jasné, kto zaviedol tento pojem do teológie. Origenes († 253/254) ho používa rovnako ako Pseudo-Hippolyt (?) (3. stor.), Atanáz Alexandrijský († 373) rovnako ako Gregor z Nazianzu († 390). Najlepšie podporovaný je pojem theotokos alexandrijskou teológiou, ktorá ho využíva, aby vyjadrila ňou zdôrazňovanú jednotu subjektu Spasiteľa.

Nestórius († cca. 451) ako zástupca antiochijskej teológie odmieta označenie Márie ako theotokos, pretože naň natrafil len v heretických spisoch a navyše sa obával, že Mária sa skutočne bude javiť ako bohyňa. A preto Nestórius uprednostňuje pojem christotokos (Kristorodička). Keďže antiochijská teológia dokázala len neprimerane vyjadriť spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti v Kristovi, na Efezskom koncile v roku 431 bol potvrdený teologicky premyslený koncept Alexandrijčanov a s ním titul theotokos.

Pozícia cirkevného magistéria

Titul „Bohorodička“ sa Márii prvý raz oficiálne pridružuje v rámci Efezského koncilu v roku 431 (DH 252). V roku 433 medzi zástupcami alexandrijskej a antiochijskej teológie podpísaná Formula únie (DH 272) používa theotokos rovnako ako Chalcedónsky koncil v roku 451 (DH 300). Keďže jeho závery sú vyhlásené za ríšsky zákon a pre prevažnú väčšinu kresťanských cirkví sa stanú normatívnym základom kristológie, od tej chvíle titul „Bohorodička“ zostáva nesporný.

S ubúdajúcim nebezpečenstvom mytologického nedorozumenia titul „Bohorodička“ ustupuje do úzadia v prospech klasického titulu „Božia Matka“, resp. „Matka Božia“. V roku 433 potvrdené označenie Márie ako Bohorodičky platí aj ako bod obratu v mariánskej zbožnosti: liturgické i neliturgické uctievanie Márie zaznamená enormný rozmach.

Ekumenické perspektívy

V pravoslávnych cirkvách predstavuje Máriino božské materstvo nesporné vieroučné tvrdenie. Keďže protestantská teológia uznáva starovekú cirkevnú mariológiu, Máriino božské materstvo nie je spornou otázkou ani v dialógu s ňou. V rámci konfesijných spisov evanjelicko-luteránskej cirkvi v roku 1577 podpísaná Formula svornosti (čl. 8 ods. 7) prihliada výslovne na Máriino božské materstvo a zdôrazňuje význam tohto článku viery pre centrálne kristologické tvrdenie o pravej božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi.

Teologické vysvetlenie

Označením Božia Matka alebo Bohorodička sa nerobí v prvom rade tvrdenie o Márii, ale hlavne tvrdenie o Ježišovi Kristovi. Tento pojem slúži na to, aby sa vychádzajúc z toho, že Ježiš sa stal človekom z Márie, vyjadrilo tajomstvo jeho boho-ľudskej existencie. Ježiš, ktorý sa narodil z ľudskej matky, je v prvom rade nepochybne pravý človek. Keďže však jeho počatie bolo spôsobené Duchom a Mária nepriviedla na svet len človeka, ale Božieho Syna, Cirkev vyznáva Ježiša takisto ako pravého Boha. Mária ako Ježišova matka je podstatne spätá s centrálnym tajomstvom spásy. Kto chce pochopiť toto tajomstvo, musí nutne hovoriť nielen o Ježišovi ako Božom Synovi, ale aj o Márii ako jeho matke.

V dôsledku toho sa tvrdenie o božskom materstve stáva v druhom rade predsa len aj tvrdením, ktoré hádže svetlo aj na samotnú Máriu. Na jej osobe sa stáva zjavným, že Božia spása sa nedeje bez človeka alebo proti človeku, ale stavia na jeho spolupráci. Mária sa s plnou dôverou otvorila tomuto plánu a prevzala rolu, ktorú jej prisúdil Boh. Z tohto dôvodu je označovaná a celé stáročia uctievaná ako Bohorodička.

Z dnešného pohľadu sa javí zmysluplný aj Nestóriom († 451) navrhnutý pojem „Kristorodička“. Avšak ďalekosiahlejšie označenie Márie ako Bohorodičky silnejšie než tento alternatívny pojem upozorňuje na spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi.

Zdroj: Neues Lexikon der katholischen Dogmatik, Herder 2012. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa. K Slávnosti Panny Márie Bohorodičky pozri aj článok Smieme nazývať Pannu Máriu Bohorodička?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo