Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
11. január 2020

Spása je zo Židov

Antisemitizmus je v našom svete opäť na vzostupe. Čo hovoril o postoji k Židom kardinál Jean-Marie Lustiger?
Spása je zo Židov

Ján Pavol II. a kardinál Jean-Marie Lustiger počas pápežovej návštevy Francúzska v roku 1997. Foto: paris.catholique.fr

V stĺpčeku vo Wall Street Journali z konca novembra William Galston poznamenal, že od roku 2015 veľmi vzrástol antisemitizmus v strednej a východnej Európe, ktorá kedysi bývala domovom väčšiny európskych Židov. Veľké množstvo ľudí, ktorí sa zúčastnili na prieskumoch v Poľsku, na Ukrajine, v Rusku a Maďarsku, je presvedčených, že Židia majú priveľkú moc vo svete biznisu a na finančných trhoch, priveľa rozprávajú o šoa a majú príliš veľkú kontrolu nad celosvetovým dianím.

Holokaust je tou najväčšou morálnou katastrofou moderného Západu. Zdá sa však, že sa na poučenie z neho príliš ľahko zabúda. „Vznik štátu Izrael [v roku 1948],“ napísal Galston, bol zámienkou pre nové kolo „starodávneho obviňovania Židov z nelojálnosti“. Obžaloby z nelojálnosti sú dnes opäť „všadeprítomnou skutočnosťou v živote Židov“ – a to nielen v Európe. Celkovo 38 percent účastníkov prieskumu, ktorý usporiadala Liga proti hanobeniu (Anti-Defamation League), je presvedčených, že Židia sú lojálnejší voči Izraelu než voči štátu, v ktorom žijú.

Od roku 2015 veľmi vzrástol antisemitizmus v západnej, strednej aj východnej Európe, podobne je to aj v Amerike. Veľké množstvo ľudí je presvedčených, že Židia majú priveľkú kontrolu nad celosvetovým dianím. Zdieľať

V západnej Európe tento problém zhoršili imigrácia a politický vplyv moslimov. Vo Francúzsku vzrástlo násilie voči Židom v posledných rokoch o vyše 20 percent a hlavný rabín v Británii len pár dní pred nedávnymi voľbami v tejto krajine verejne kritizoval lídra Labouristickej strany Jeremyho Corbyna za rastúci antisemitizmus v radoch jeho strany. Na nenávisť voči Židom nemá monopol európska populistická pravica. Progresívna ľavica má svoju vlastnú toxickú značku tohto istého jedu.

Pokiaľ ide o Spojené štáty, Američania sa pri antisemitizme obvykle zaraďujú na nízke priečky. Dokonca aj tu je však 33 percent účastníkov prieskumu presvedčených, že Židia sú lojálnejší voči Izraelu než voči svojej vlastnej krajine. A zločiny z nenávisti, ako bol napríklad decembrový útok, keď boli v Monsey v štáte New York pobodaní Židia, ktorí slávili Chanuku, sú stále častejšie.

Antijudaizmus má v kresťanskej kultúre dlhú históriu. Pochádza z raných trpkých bojov v rámci židovskej komunity o Ježišovu mesiášsku identitu a zo supersesionistickej kresťanskej teológie (podľa ktorej je Cirkev novým vyvoleným národom namiesto Izraela, pozn. prekl.), ktorá prišla neskôr v nasledujúcich storočiach. Bol to však samotný Ježiš – ktorý bol zjavne Žid –, kto povedal, že „spása je zo Židov“ (Jn 4,19-22) a kresťanstvo nedáva zmysel, keď sa odtne od svojich židovských koreňov.

Druhý vatikánsky koncil sa snažil zreformovať a napraviť vzťahy katolíkov so židovskou komunitou svojím dokumentom Nostra aetate („V našej dobe“). A aspoň pokiaľ ide o cirkevné dokumenty, Nostra aetate predstavoval prelom v kresťansko-židovskom dialógu a je dnes rovnako zásadne dôležitý, ako bol v čase svojho vydania v roku 1965. Krásnym slovám a dobrým myšlienkam však chýba sila, ak sa neuplatnia v živote, ktorý dokáže ich pravdivosť v praxi. A v tomto smere nič tak silne nestelesňovalo znovuobjavenie židovských koreňov kresťanstva ako život a dielo Aarona Jean-Marie Lustigera.

Lustiger sa narodil v roku 1926 v rodine poľsko-židovských imigrantov. Jeho starý otec bol rabín a jeho rodičia mali klobučníctvo a súkenníctvo v Paríži. V domácom živote boli zväčša sekulárni, no i tak Aarona starostlivo izolovali od francúzskych katolíckych slávení a obradov. Chlapec si však v desiatich rokoch sám našiel výtlačok Nového zákona, tajne si ho čítaval a ako štrnásťročný proti vôli svojich šokovaných rodičov konvertoval.

Svojho židovského mena sa nikdy nevzdal. Pri krste si pridal kresťanské meno Jean-Marie, no nikdy neprestal byť úprimne hrdý na svoju židovskú identitu. Druhú svetovú vojnu prežil ukrytý v jednej francúzskej katolíckej rodine. Matka mu v roku 1942 zomrela v Osvienčime a iní členovia širšej rodiny sa stratili v šoa. Potom sa stal kňazom, slúžil ako kaplán na parížskych univerzitách, časom bol menovaný za orleánskeho biskupa a nakoniec za kardinála-arcibiskupa Paríža.

Lustiger mal prenikavý intelekt – v roku 1995 ho zvolili do Académie française, nesmiernu energiu, excentrický vkus v umení, obdivuhodnú produkciu kníh a príhovorov a pozoruhodnú osobnosť. Stretnúť sa s ním a rozprávať, ako sa to pri niekoľkých príležitostiach podarilo aj mne, bol nezabudnuteľný zážitok, čosi ako robiť rozhovor s lokomotívou idúcou na voľnobeh.

Obzvlášť si cenil príležitosti, ktorých mal časom stále viac, stretávať sa so židovskými vedúcimi osobnosťami, poslucháčmi a študentmi. Nebolo to však vždy ľahké. Židia často vnímajú židovských konvertitov na kresťanstvo ako odpadlíkov, ktorí sa zriekli svojej komunity. Lustiger tento pocit rešpektoval, no nedovolil mu, aby mu zabránil hľadať priateľstvá a partnerov do dialógu v židovskej komunite. Keď si ku koncu života koncipoval svoj epitaf, zhrnul svoje sebapochopenie takto: „Narodil som sa ako Žid. Dostal som meno Aaron po svojom starom otcovi. A keď som sa vierou a krstom stal kresťanom, zostal som Židom. Ako apoštoli.”

Inzercia

Kardinál Lustiger chápal, že antisemitizmus či antijudaizmus je pre kresťanov nielen zlom, ale aj obzvlášť odpornou formou rúhania a sebanenávisti; nenávisti voči svojim vlastným počiatkom a zakorenenosti v Bohu Izraela. Zdieľať

Dôvod, prečo si pripomínať Lustigera, ktorý zomrel v roku 2007 vo veku 80 rokov, je jednoducho tento: chápal, že antisemitizmus či antijudaizmus je pre kresťanov nielen zlom, ale aj obzvlášť odpornou formou rúhania a sebanenávisti; nenávisti voči svojim vlastným počiatkom a zakorenenosti v Bohu Izraela. Každý katolík, ktorý sa snaží prehĺbiť si svoju vieru a spoznať význam židovstva pre kresťanstvo prostredníctvom slov tohto hlboko židovského kresťana a kresťanského Žida, si musí len prečítať jeho knihy Choosing God, Chosen by God (Zvolil som si Boha) a The Promise (Prisľúbenie).

Lustiger nikdy neprestal zdôrazňovať:

Jednou z tragédií kresťanskej civilizácie je, že sa stala ateistickou, zatiaľ čo tvrdí, že zostala kresťanskou... Osudom vyhradeným pre Židov je byť skúškou toho, či [sme my] pokresťančení pohania skutočne prijali Krista. Vlastne je to absolútny test. Nie je to jednoducho otázka vzťahu medzi láskou k blížnemu a láskou k Bohu. Žid zostáva vo veľmi presnom zmysle znamením vyvolenia, a teda Krista. Nedokázať uznať vyvolenie Židov znamená nedokázať uznať vyvolenie Krista. A to znamená nedokázať prijať svoje vlastné vyvolenie. Táto logika je neúprosná.

Jedinou primeranou odpoveďou je: Amen.

Francis X. Maier
Autor slúžil 23 rokov ako poradca a špeciálny asistent arcibiskupa Charlesa Chaputa. Predtým slúžil v rokoch 1978 – 93 ako šéfredaktor dvojtýždenníka National Catholic Register a v rokoch 1993 – 96 ako sekretár pre komunikáciu v Denverskej arcidiecéze.

Pôvodný text: Salvation is from the Jews.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame