Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
30. január 2020

Prieskum o politike v kostoloch: Menej je niekedy viac

Jeden starší prieskum z USA dokonca naznačuje, že ľavičiari v kostoloch politizujú viac než pravičiari.
Prieskum o politike v kostoloch: Menej je niekedy viac

Politika v kostole? Nech radšej vlajka zostane vonku. Ilustračné FOTO - Pixabay

Ide o tému, ktorá sa pravidelne vynára (nielen) v predvolebnom období: Patrí politika na kazateľnice? A ak áno, v akej forme? Je politiky v kostole priveľa alebo by sa cirkev mala k spoločenským otázkam vyjadrovať naopak častejšie?

Na Slovensku zostáva do parlamentných volieb mesiac, v novembri si budú vyberať svojho prezidenta zase Američania. Neziskový inštitút pre výskum verejnej mienky Pew Research Center tento mesiac zverejnil výsledky pozoruhodného prieskumu o tom, ako ľudia v Spojených štátoch vnímajú politiku v kostoloch.

Zber dát sa konal v marci a apríli 2019 a zapojilo sa do neho 6364 respondentov. Jeho výsledok?

Aj keď sa v USA hovorí veľa a kriticky o spojení náboženstva a politiky (najmä Republikánska strana), v skutočnosti je straníckej politiky priamo v kostoloch menej, než by debata v médiách naznačovala.

Skoro polovica opýtaných, ktorí tvrdia, že navštevujú bohoslužby aspoň niekoľkokrát do roka alebo častejšie, si ani nie je istá, koho ich duchovní volia.

O tom, že medzi kňazmi alebo pastormi ich kostola prevažujú republikáni, je presvedčených 16 percent respondentov, kým 11 percent tvrdí, že ich duchovní volia skôr demokratov. Viac ako štvrtina hovorí, že vedenie ich cirkevného zboru alebo farnosti tvoria voliči oboch strán.

Tabuľka 1: Podiel dospelých Američanov navštevujúcich bohoslužby aspoň niekoľkokrát ročne, ktorí tvrdia, že medzi duchovnými v ich kostole prevažujú:

Republikáni

16 %

Demokrati

11 %

Zmiešaní

27 %

Nie sú si istí

45 %

Zdroj: Pew Research Center

Ako prieskum tiež ukázal, skoro tri štvrtiny Američanov, ktorí chodia do kostola, majú dojem, že politiky je v kázňach „tak akurát“. Len desatina je presvedčená, že jej tam je priveľa. O niečo vyšší je podiel tých, ktorí by jej dokonca uvítali viac.

Tabuľka 2: Podiel dospelých Američanov, ktorí navštevujú bohoslužby aspoň niekoľkokrát ročne a hovoria, že kázne na ich bohoslužbách obsahujú politiky:

priveľa

11 %

primálo

14 %

tak akurát

72 %

 Zdroj: Pew Research Center

Tam, kde sa o politike diskutuje, skoro dve tretiny návštevníkov bohoslužieb so svojimi duchovnými súhlasia. Naopak, niečo vyše štvrtina s nimi politicky nesúhlasí.

Výskumníčka Claire Gecewiczová, ktorá zhrnula prieskum Pew Research, dodáva, že politicky so svojimi duchovnými majú najviac tendenciu súhlasiť evanjelikálni protestanti (76 %) a najmenej katolíci (53 %). Veriaci tradičných etablovaných protestantských cirkví (takzvaní „mainline“) a veriaci historicky černošských protestantských kongregácií sa nachádzajú niekde medzi týmito dvomi krajnosťami.

Inzercia

Tabuľka 3: Podiel dospelých Američanov, ktorí navštevujú bohoslužby aspoň niekoľkokrát ročne a hovoria, že vo všeobecnosti s názormi svojich duchovných na politiku:

súhlasia

62 %

nesúhlasia

28 %

bez odpovede

9 %

Zdroj: Pew Research Center

Politika v kostole má pravicovú i ľavicovú tvár

Prirodzene, politika v kostole môže mať veľa podôb. Od vyjadrenia podpory konkrétnej strane alebo kandidátovi pred voľbami, cez komentovanie každodenných politických záležitostí, až po zaujatie hodnotového postoja k širším spoločensko-politickým otázkam.

Navyše, kresťanský argument možno skonštruovať tak na podporu ľavicového, ako aj pravicového stanoviska k nejakej téme. Často sa zabúda, že kresťania sú aj medzi voličmi ľavice či liberálov. 

V každom prípade, tri štvrtiny Američanov zastávajú názor, že duchovní by pred voľbami nemali priamo vyzývať k voľbe konkrétneho kandidáta. Tento názor je väčšinový nielen medzi neveriacimi, ale prevláda tiež v každej z veľkých konfesionálnych skupín.

Podobne 63 percent Američanov sa domnieva, že v kostoloch by sa nemali riešiť ani záležitosti každodennej politiky. Dve skupiny veriacich však sú otvorenejšie voči politike z kazateľnice než iné.

Ide jednak o príslušníkov historicky černošských protestantských kongregácií, ktorí majú voličsky blízko k Demokratickej strane. Tieto cirkevné spoločenstvá úzko prepájajú evanjelium s politikou už od čias zápasu za občianske práva. A potom ide o evanjelikálnych protestantov, ktorí tvoria voličskú základňu Republikánskej strany.

Až 55 percent evanjelikálov a 54 percent čiernych protestantov si myslí, že cirkvi by sa mali slobodne vyjadrovať ku každodenným spoločensko-politickým otázkam. Pre porovnanie, to isté si myslí len 37 percent amerických katolíkov.

Tieto dve skupiny sú tiež relatívne otvorenejšie tomu, aby duchovní mohli priamo odporúčať, koho voliť. Súhlasilo by s tým 45 percent čiernych protestantov a 36 percent evanjelikálov. To isté si ale myslí napríklad len 22 percent katolíkov.

Viac Ježiša a menej cisára

Americké náboženské prostredie je veľmi rôznorodé, dynamické a rýchlo sa mení. Na tomto mieste má zmysel spomenúť knihu American Grace politológov Roberta Putnama a Davida Campbella. Aj keď vyšla už pred desiatimi rokmi, obsahuje obrovské množstvo štatistických údajov o rôznych aspektoch náboženského života Američanov.

Mnohé postrehy jej autorov o dlhodobých trendoch platia doteraz a niektoré spochybňujú zabehnuté stereotypy. Všímajú si napríklad, že najviac kázní s politicko-spoločenským obsahom zaznieva v židovských synagógach, kde väčšina veriacich volí demokratov. Naopak, najmenej politiky je v chrámoch mormónov, ktorí väčšinou volia republikánov.

Obaja politológovia vychádzajú z prieskumu z roku 2006, podľa ktorého ľudí o tom, koho voliť vo voľbách, najčastejšie presviedčajú priatelia, rodinní príslušníci, susedia či kolegovia. Až za nimi sú ľudia, ktorí navštevujú ich kostol.

Podľa rovnakého prieskumu 45 percent návštevníkov bohoslužieb, označujúcich sa za „veľmi liberálnych“ uvádza, že politicky motivované kázne sa v ich kostole vyskytujú aspoň raz do mesiaca. Čosi podobné uvádza však len niečo vyše štvrtiny veriacich, ktorí sa pokladajú za politických konzervatívcov.

Podľa Putnama a Campbella to nie je o väčšej citlivosti cirkevných liberálov na kázne s konzervatívnym politickým posolstvom, lebo niečo podobné uvádzajú aj liberálni veriaci, chodiaci do progresívnych kongregácií.

„Prieskumy mienky náboženských lídrov ukázali, že dokonca aj dnes vnášajú liberálni duchovní do svojich kostolov viac politiky ako konzervatívni pastori,“ píšu americkí politológovia v knihe American Grace. Prečo sa teda tak jednostranne hovorí len o spojení konzervatívnej politiky a náboženstva, a nie o spojení liberálnej politiky a náboženstva?

Podľa Putnama a Campbella je to tým, že v skutočnosti len malá časť amerických liberálov vôbec chodí do kostola. Spojenie náboženstva a konzervatívnej politiky je tak viac na očiach, aj keď v minulosti i súčasnosti existovalo v USA viacero kongregácií či celých cirkví, ktoré sa hlásili k progresívnemu politickému zameraniu.

Treba dodať ešte jednu vec, na ktorú upozorňuje dvojica politológov: Je síce pravda, že tradiční kresťania volia konzervatívnych politikov. Ide však skôr o dôsledok uceleného vplyvu tradične poňatej viery na ich život, z čoho prirodzene vyviera aj ich voličské správanie, než nejakého politizovania v kostoloch či priamočiarych výziev farárov, za koho hlasovať.

Inými slovami, farár alebo pastor tradične vedeného cirkevného spoločenstva si môže byť pomerne istý, že veľká časť jeho veriacich bude voliť konzervatívne, aj bez toho, aby im to výslovne prízvukoval z kazateľnice pred voľbami.

V každom prípade, politiky je v amerických kostoloch menej, než sa zdá. A menej politiky v kostoloch má niekedy paradoxne väčší politický efekt.

Ako napokon o Američanoch zhrňujú obaja politológovia: „Keď idú do kostola, je pravdepodobnejšie, že budú počúvať o Bohu než o cisárovi, a tak sa im to aj páči.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame