Kniga o Cerkvi: Stretnutie Pána

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kniga o Cerkvi: Stretnutie Pána

Uvedenie do života viery a modlitby Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Tento sviatok (2. február) pripomína stretnutie Božieho dieťaťa a Božej Matky so spravodlivým Simeonom a prorokyňou Annou v Jeruzalemskom chráme.

To sa udialo takto:

Uplynulo 40 dní od narodenia Spasiteľa. Najsvätejšia Panna prišla spolu so svätým Jozefom, s ktorým bola zasnúbená, podľa zvyku z Betlehema do Jeruzalema. Priniesli dieťa Ježiša do chrámu, aby splnili prikázanie, ktoré dal Pán skrze svojho proroka Mojžiša.

Podľa tohto prikázania bolo povinnosťou, po prvé, po narodení dieťaťa priniesť Bohu obetu a prijať modlitbu kňaza, po druhé, priniesť dieťa do chrámu a takto ho zasvätiť Bohu.

Obetou bol obvykle jednoročný baránok a mladý holub alebo hrdlička. Chudobným bolo dovolené obetovať namiesto baránka aj holuba.

Podľa Mojžišovho zákona bolo povinnosťou zasvätiť Bohu prvého chlapca v rodine. Robilo sa to v spomienke na hrozný deň, keď Pánov anjel uchránil prvorodených Židov po tom, čo zabil všetkých prvorodených v Egypte, kde vyvolený ľud trpel. Od tej doby prinášali Židia všetkých prvorodených chlapcov do chrámu a zasväcovali ich Bohu. Potom ich takpovediac kupovali späť, keď za nich dávali symbolickú kúpnu cenu. Táto cena sa nazývala „výkupné“ a odovzdávala sa služobníkom v chráme, levitom. 

Božia Matka splnila tento zákon a prišla do chrámu s dieťaťom, ktoré vskutku samo bolo prameňom všetkých zákonov. Táto matka a toto dieťa vlastne nemuseli dodržať tento zákon. Netýkal sa ich, pretože platil pre hriešnych ľudí, a nie pre Najčistejšiu Pannu a Pána, ale aby neporušili zákon, urobili všetko tak, ako to bolo predpísané v Biblii.

V tom čase skrze vnuknutie Svätého Ducha prišiel staručký Simeon do chrámu. Bol to spravodlivý a bohabojný muž, ktorý celý svoj dlhý život čakal na príchod Spasiteľa Krista. Simeon vedel, že už nastal čas jeho narodenia, pretože všetky proroctvá Svätého písma o ňom už boli splnené. Svätý Duch prisľúbil Simeonovi, že nezomrie, kým neuvidí Mesiáša na vlastné oči.

Keď sa zbožný starec pozrel na Najčistejšiu Pannu s dieťaťom v rukách, videl Božiu milosť, ktorá ich obklopovala ako oblak. Svätý Duch mu zjavil, že toto dieťa je Spasiteľom, ktorého očakával. Simeon k nim rýchlo pristúpil a s veľkou radosťou a bázňou vzal dieťa do rúk a povedal prorocké slová, vo vedomí, že pre neho nadišiel čas vstúpiť do večnosti: „Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova“ (Lk 2,29).   

„Nemal som pokoj vo svojich myšlienkach,“ tak uvažoval Simeon, „keď som každý deň čakal na teba a bol som smutný, pokým si neprišiel. Teraz, pretože som ťa videl, sa konečne vracia do mňa pokoj. Môj zármutok teraz zmizol a ja idem k svojim predkom s radostnou správou; oznámim ju Adamovi a Abrahámovi, Mojžišovi a Dávidovi, Izaiášovi a ďalším svätým otcom a prorokom. Prinesiem veľkú radosť tým, ktorí sú teraz ešte smutní. Dovoľ mi teraz odísť k nim, aby sa radovali z toho, že Spasiteľ prišiel na svet, aby zanechali smútok. Prepusti ma, svojho služobníka, aby som po mnohých rokoch úsilia našiel odpočinok s praotcom Abrahámom. Na vlastné oči som videl spásu, ktorú si pripravil ľuďom. Moje oči videli svetlo, ktorým si vyhnal pohanskú temnotu vo všetkých národoch, pretože im zjavuješ veľké božské tajomstvá.“

Jozef a Prečistá Panna sa čudovali slovám staručkého Simeona, pretože videli, že sa neobrátil na dieťa ako na človeka, ale ako na vševediaceho Boha, v ktorého rukách spočíval jeho osud a ktoré ho mohlo prepustiť zo života alebo ponechať vo svete. Staručký Simeon ich požehnal a velebil veľkosť Najsvätejšej Panny, ktorá porodila bohočloveka Ježiša, a aj zdanlivého otca, svätého Jozefa, služobníka tohto veľkého tajomstva.

Potom sa Simeon obrátil k Panne Márii a povedal:

„Toto dieťa je určené na to, aby v Izraeli mnohí skrze neho prišli k pádu a mnohí sa vzpriamili. Padnú tí, ktorí nechcú veriť jeho slovám, a vzpriamení budú tí, ktorí s láskou prijmú jeho slová. Zákonníci a farizeji, ktorí sú zaslepení zlom, padnú, ale nevzdelaní ľudia, jednoduchí rybári, ho budú nasledovať. Boh zahanbí mudrcov a vyvolí si jednoduchých ľudí. 

Kvôli nemu sa budú mnohí hádať, v národoch bude vládnuť rozštiepenie: jedni ho budú chváliť, iní budú hovoriť, že je podvodník. Ukrižujú ho, jeho ruky a nohy prepichnú klincami ako šípmi a jeho hruď kopijou.

Tebe však, Najčistejšia Matka, – pokračoval ďalej starec, – prenikne dušu meč: bude to smútok a hrozná bolesť duše, keď budeš vidieť svojho Syna priklincovaného na kríži a následne budeš, plačúc a s bolesťou v srdci, odprevádzať z tohto sveta toho, ktorého si teraz bezbolestne porodila.“

V chráme stála aj prorokyňa Anna

Bola vdova a veľmi v stará – 84 rokov. Bola len sedem rokov vydatá a po smrti svojho manžela trávila svoj život v pôste a modlitbe v chráme a vo dne, v noci slúžila Bohu. V tú hodinu stála v chráme a hovorila všetkým ľuďom, ktorí v Jeruzaleme čakali na spásu, o obetovanom dieťati. Zhromaždilo sa tu veľmi veľa ľudí, čakali na prorokmi predpovedaného Spasiteľa a veľmi sa tešili, keď sa dozvedeli, že Spasiteľ prišiel.

O tomto sviatku existujú príslovia a ľudové zvyky

Hovorí sa, že v tento sviatok sa stretá jar so zimou, t. j. v prírode dochádza k prechodu od zimného počasia k jarnému. Mnohé ľudové zvyky hovoria v tento deň o žatve.

Sviatok Stretnutia Pána sa slávi v zlatých alebo modrých liturgických rúchach.

Tropár, 1. hlas

Raduj sa, milostiplná, panenská Bohorodička! Lebo z teba zažiarilo slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh, a osvietilo obklopených temnotou. Raduj sa aj ty, spravodlivý starec, lebo si vzal na ruky osloboditeľa našich duši, ktorý nám daruje zmŕtvychvstanie!

Kondák, 1. hlas

Ty, ktorý si svojím narodením posvätil panenské lono a požehnal si, ako sa patrilo, ruky Simeona, si teraz aj nás zachránil, Kriste, Bože. Ale daruj pokoj v bojoch štátu a posilni tých, ktorých miluješ, ó, jediný milujúci človeka!

Ikona sviatku

V pozadí ikony je rozprávanie evanjelia, ktoré informuje, ako Božia Matka s Kristom a svojím snúbencom Jozefom prišla na štyridsiaty deň po Ježišovom narodení do Jeruzalemského chrámu, aby zasvätila dieťa Bohu. V chráme ich stretol starec Simeon a prorokyňa Anna, ktorá už dlhý čas bývala v chráme. Svojho času bolo Simeonovi predpovedané, že nezomrie, pokým neuvidí Mesiáša. A teraz sa splnila táto predpoveď.

Na ikone je stvárnený chrám, na jeho stupňoch stoja starec Simeon a prorokyňa Anna. Božia Matka podáva Simeonovi dieťa (na niektorých ikonách Simeon už drží dieťa v rukách), za Máriou nesie Jozef dva holuby, očistnú obetu, pričom ruky mu pokrývajú rukávy jeho odevu, pretože sa nesmelo dotýkať obetného daru rukami.

Rubľovova ikona na túto tému na ikonostase Katedrály zvestovania Pána v moskovskom Kremli sa považuje za najvydarenejšiu z radu sviatkov. Podobná ikona existuje aj v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Trojicko-Sergijevskej lavre.

Andrej Lorgus, Michail Dudko, Orthodoxes Glaubensbuch, Eine Einführung in das Glaubens- und Gebetsleben der Russichen Orthodoxen Kirche, Verlag "Der christliche Osten", Würzburg 2001. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo