Mimo Cirkvi niet spásy

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mimo Cirkvi niet spásy

Ilustračný obrázok.

Ako to mysleli cirkevní otcovia, ktorí sú privilegovanými svedkami cirkevnej Tradície.

Extra ecclesiam nulla salus. Ide o axiómu, ktorá v miernej úprave pochádza od Cypriána (salus extra ecclesiam non est: Ep.  73,21,2). Aby sme ju chápali správne, treba pamätať na jej biblické korene: Kristus je jediný a univerzálny prostredník spásy a kresťan je krstom (Marek 16,16; Ján 3,5) včlenený do komunity, ktorú smieme prirovnávať k arche záchrany (porov. 1 Petrov list 3,20-21). Nevyhnutná potreba Cirkvi pre spásu je teda založená na jedinom spásnom prostredníctve Krista.

Anticipácie citovanej axiómy pozorujeme v Ignácovi Antiochijskom (Philad. 3,2-3), Irenejovi Loynskom (Adv. Haer. 3,24,1), Klementovi Alexandrijskom (Paed. 1,6,27,2), Hippolytovi Rímskom (Com. in Dan. 1,17). Pri typologickom výklade, ktorý aplikuje na Rachabin dom, ušetrený od zničenia (porov. Jozue 2,18-19), sa Origenes vyjadruje podobne ako klasická formulácia: extra hanc domum, id est extra ecclesiam, nemo salvatur (po slovensky: mimo tohto domu, to jest Cirkvi, sa nikto nespasí; Hom. Iesu Nave 3,5). Cyprián zdôrazňuje túto ideu aj v Ep. 4,4,3; 55,24,1-2; 74,11,3 a v De unit. 6, pričom vyhlasuje, že nemôže mať Boha za Otca ten, kto nemá Cirkev za matku (porov. aj Ep. 74,7,2; De Laps. 9).

Tieto vyjadrenia treba zasadiť do ich historického kontextu: pretože kresťanská komunita bola ohrozovaná schizmou a herézou, Cyprián bráni jednotu Cirkvi trvajúc na tom, že v Cirkvi sa nachádzajú prostriedky spásy, na prvom mieste krst, ktorý vteľuje do Cirkvi. Cyprián nechce prezentovať princíp, ktorý sa týka večnej spásy všetkých ľudí, ale chce povzbudiť svoju komunitu, aby bola jednotná okolo Krista a jeho nevesty Cirkvi, ktorá sa zúčastňuje na božskom pláne spásy. Popri rigoristickej a reštriktívnej interpretácii chce Cypriánova axióma uistiť jeho veriacich, že prostredníctvom Cirkvi sa dosahuje spása. Aj Laktancius znovu opakuje cypriánovskú axiómu: kto nevstúpi do Cirkvi, nemá podiel na nádeji na život a večnú spásu (porov. Div. Inst. 4,30,11).

Ostatní cirkevní otcovia trvajú skôr na vine tých, ktorí sa dobrovoľne vylučujú zo spásy: Ambróz tvrdí, že títo sa sami pripravujú o dobro ponúknuté pre všetkých (porov. In Ps 118, sermo 8,57 litt. Heth). Podľa Gregora Nysského treba karhať tých, ktorí odmietajú dar viery (Or. Cat. 30). Ján Zlatoústy je presvedčený, že niet spásy pre tých, ktorí nechcú akceptovať Krista (porov. in 1 Tim 2 Hom. 7,2). Aj podľa Cyrila Alexandrijského „zbožnosť nie je dosiahnuteľná mimo svätého mesta“ (In Ps. 30,22).

Augustín prevezme cypriánovskú axiómu, ale vloží ju do presnej ekleziologickej vízie: putom jednoty v Cirkvi je cnosť lásky, ktokoľvek ho pretrhne, je vinný z ťažkého hriechu a vzďaľuje sa od spásy, ako píše v súvislosti s donatistami: „Nemôže mať účasť na božskej láske ten, kto je nepriateľom jednoty. V dôsledku toho tí, ktorí sú mimo Cirkvi, nemajú Ducha Svätého“ (Ep. 185,5; porov. aj Ep. 141,5). Kto je mimo všeobecnej Cirkvi, môže mať všetko s výnimkou spásy (Serm. ad. Caes. Eccl. 6; porov. aj Bapt. 4,17,24: hoci heretici prijímajú krst platne, nemajú z neho úžitok). Mimo všeobecnej Cirkvi neexistuje kult, ktorý by bol schopný očistiť dušu od vášní (ako napr. teurgické obrady): nie je tu spása pre človeka, ktorá by bola paralelná so spásou prinesenou Kristom (porov. Sermo Dolbeau 26). Vylúčenie zo spásy je teda následkom zlého užívania slobody a trestuhodného odmietnutia ponúknutej viery (porov. Spir. et litt. 33,58; porov. aj Adv. Iud. 10,15). Tí, ktorí nie sú oslobodení Kristovou milosťou, sú spravodlivo odsúdení, pretože majú nejaký hriech (Nat. et grat. 4-5).

Medzi Augustínovými stúpencami Prosper Akvitánsky tvrdí, že ani pohanom nie je odopretá pomoc (porov. Vocat. 2,17), takže „tí, ktorí boli bez milosti, sú karhaní pre svoju ničomnosť“ (Vocat. 2,17). Naopak, Fulgencius z Ruspe podáva rigidný a exkluzivistický výklad citovanej axiómy: len vo všeobecnej Cirkvi môže osožiť prijatie krstu (porov. De Fide 43-44 a 79-80 [36-37]) a tí, ktorí „ukončia pozemský život mimo všeobecnej Cirkvi, pôjdu do večného ohňa“ (De Fide 81 [38]).  

V priebehu dejín axióma extra ecclesiam nulla salus bola neraz vytrhávaná z kontextu a nenáležite absolutizovaná, bez uvedenia do súladu s ostatnými textami, ktoré vyjadrujú všeobecnú spásnu vôľu Boha (porov. 1 Timotejovi 2,4). Pôvodným zmyslom citovanej vety je povzbudiť k vernosti členov Cirkvi, pričom sa uznáva, že spása je nám prinesená jedine Kristom (porov. Skutky apoštolov 4,12): Kristus sa sprítomňuje medzi nami v Cirkvi, na ktorú sú všetci ľudia rozličným spôsobom zameraní. 

Zdroj: NDPAC diretto da A. Di Berardino, A – E, Marietti 2006. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo