Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
22. február 2020

Ikony v dobe Instagramu

Ako sa dá sústrediť na krásu uprostred potopy obrazov?
Ikony v dobe Instagramu

Ikona svätej Trojice od Andreja Rubľova (1420). Foto: wikimedia.org

Náš život dnes nevyčísliteľným spôsobom zahlcujú obrazy. Vyše miliardy ľudí má účet na Instagrame (aby som spomenul len jednu platformu na zdieľanie fotiek), na ktorom si vymieňajú miliardy fotiek čohokoľvek od vrcholkov hôr až po raňajky z daného dňa. Žiaľ, dravosť, s akou sa ľudia, ktorí fotky uverejňujú, snažia o naše „lajky“, prekonáva len ľahkovážne lietanie palcov, ktoré sa nezastavia ani len na sekundu, aby sa oči mohli naozaj pozrieť na akýkoľvek obrázok v rámci vizuálnej záplavy.

Táto potopa obrazov nás môže otupiť, takže už nevnímame autentickú krásu vo svete, či už je to náboženské umenie uverejnené na internete, v našich miestnych farnostiach a vitrážach (ak máme to šťastie, že chodíme do kostola, ktorý bol požehnaný týmto darom) či dokonca v samotnej budove kostola.

Tieto prekrásne diela nás už neinšpirujú na rozjímanie, ale topia sa v oslepujúcej panoráme, v ktorej sa nedá rozlíšiť Caravaggiovo Povolanie sv. Matúša od moriaka tety Sally, ktorého upiekla na Vďakyvzdanie. Posvätno sa redukovalo na profánne, transcendentné sa zlúčilo s imanentným.

Ikony nám môžu pripadať zvláštne, no môžu byť v našej kultúre presýtenej obrazmi aj veľkým požehnaním: sprostredkúvajú nám pôst očí. Nútia nás nepozrieť sa iba letmo, ale hľadieť poza tento svet na ten, ktorý je za ním. Zdieľať

Túto situáciu môžu katolíci riešiť tak, že sa zahľadia na kresťanské ikony – ktoré sú stále prevažujúcou formou náboženského umenia u pravoslávnych kresťanov.

Západniarovi, ktorý má s takýmto umením len malú alebo žiadnu skúsenosť, budú možno ikony, dvojrozmerné postavy s úzkym nosom a abnormálnou tvárou, pripadať zvláštne, dokonca nepríjemné. Ikony sa vôbec nepodobajú na západné náboženské umenie s jeho realistickým zobrazením posvätných udalostí. Tie môžeme obdivovať, aké sú.

Tí z nás, ktorí majú väčšiu predstavivosť, sa dokonca môžu v súlade s tradíciou rozjímavej modlitby stať súčasťou výjavu, v ktorom vystupuje Pán alebo jeho svätí, a stáť pri nich či dokonca sa na výjave nejakým spôsobom podieľať. Väčšinou však na obraz iba hodíme okom, krátko sa ním pokocháme a ideme ďalej.

Ikony sú však o dosť iné. Ich názov pochádza z gréckeho slova eikōn, čo znamená podoba, znázornenie či odraz, a poukazujú ponad seba na božské, od imanentného na transcendentné. Sú akousi vizuálnou sviatosťou, prostredníctvom ktorej nás viditeľné prenáša k neviditeľnému Bohu. Slovami sv. Dionýza Areopagitu, ikony sú „zmyslovými obrazmi tajomných a nebeských videní“.

Ikony si po toľkých stáročiach vyvinuli svoju vlastnú teológiu. Joseph Ratzinger vysvetľuje, že jedinečný štýl ikon odvracia našu pozornosť od tohto sveta a „vďaka nej môžeme rozoznať Kristovu tvár a v nej i tvár Otcovu“:

Ikona má prameniť z otvorenia vnútorných zmyslov a vníma Krista vo svetle vrchu Tábor. Má nás viesť poza to, čo sa dá vnímať len na materiálnej úrovni. Má v nás prebudiť nové zmysly, naučiť nás hľadieť novým spôsobom a vnímať vo viditeľnom Neviditeľného. Posvätnosť tohto obrazu spočíva práve v tom, že vychádza z vnútorného pohľadu, a preto k tomuto vnútornému pohľadu aj vedie.

Ikony nám ponúkajú estetiku askézy: samy osebe sú síce krásne, no nemajú byť pastvou pre oči. Túžbu pozemského zraku presmerúvajú na nebeské nazeranie. Preto môžu byť ikony v našej kultúre presýtenej obrazmi veľkým požehnaním: sprostredkúvajú nám pôst očí. Nútia nás nepozrieť sa iba letmo, ale hľadieť poza tento svet na ten, ktorý je za ním. Preto sa na ne nemôžeme dívať tak, ako sa dívame na iné obrazy: nedovolia nám uspokojiť sa s tým, čo vidíme vlastnými očami, lebo nás pozývajú hľadieť očami viery.

Inzercia

Oceniť ikony sa musíme naučiť. Vyžaduje si to disciplínu, trpezlivosť a čas – tri dary, ktoré sa s „insta“ kultúrou obvykle nespájajú. Zdieľať

Oceniť ikony sa musíme naučiť. Vyžaduje si to disciplínu, trpezlivosť a čas – tri dary, ktoré sa s „insta“ kultúrou obvykle nespájajú. Keď však vieme, o čo pri tejto forme ide, môžeme sa pokúsiť s nimi a prostredníctvom nich modliť. Keď dovolíme, aby nás viditeľné viedlo k neviditeľnému, môžeme začať znovu oceňovať ostatné obrazy, ktoré nás obklopujú. Naučíme sa, že oceňovanie krásy si od nás vyžaduje, aby sme spomalili, zastavili svoje neposedné palce a zamysleli sa nad tým, čo máme pred sebou a čo sa nám to snaží povedať.

Trávenie času s ikonami nám môže pomôcť aj vyvolať náboženský zážitok pri rozjímavom pohľade na naratívne maľby typickejšie pre západné katolícke umenie. Aj tento druhý typ nás môže učiť modliť sa, keď si uvedomíme, že zobrazená scéna je svätou chvíľou v dejinách spásy, v ktorých Boh ukázal svoju zhovievavú lásku. Odtiaľto nás môže Duch Svätý viesť akýmkoľvek smerom, od rozjímania nad Kristovou obetou za nás, cez vzbudzovanie túžby nasledovať svätých až po uvažovanie, ako Boh zasiahol do nášho vlastného života.

Skrátka, západné náboženské umenie nám rozpráva príbeh, ktorý sa nás letmo dotýka ako spoluúdov Kristovho tajomného tela. Toto umenie nám môže pomôcť si túto realitu hlbšie uvedomovať, ale len vtedy, ak si najprv doprajeme čas nielen sa pozrieť, ale i zahľadieť.

V dobe, keď sa náboženská viera stáva čoraz väčšmi kontrakultúrnou, môže byť pohľad naprieč náboženskými kultúrami na starobylú tradíciu, ktorá nás ešte stále môže veľa naučiť práve tým, čo potrebujeme, aby sme si očistili pohľad od kultúry nasýtenej obrazmi.

Ikony môžu byť pre nás prostriedkom transformácie a pomocou nich môžeme uviesť do praxe radu sv. Pavla: „Hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol 3, 1 - 2)

David G. Bonagura, Jr.
Autor vyučuje v Seminári sv. Jozefa v New Yorku. Je autorom knihy Steadfast in Faith: Catholicism and the Challenges of Secularism (Pevní vo viere: Katolicizmus a výzvy sekularizmu, Cluny Media).

Pôvodný text: Instagram and Icons.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame