Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
29. február 2020

V pôste sa ozdobujme skutkami nábožnosti: dávaním almužien, ale aj odpúšťaním

Príhovor k pôstu od pápeža svätého Leva I. Veľkého z 5. storočia.
V pôste sa ozdobujme skutkami nábožnosti: dávaním almužien, ale aj odpúšťaním

Ilustračné foto: flickr.com

Milovaní, vieme, že vaša zbožnosť je taká mocná, že pri pôste, ktorý sa nachádza pred Pánovou Veľkou nocou, mnohí z vás konajú viac, než k čomu vás povzbudzujeme. Pretože je však zdržanlivosť potrebná nielen na umŕtvovanie tela, ale aj na očisťovanie duše, túžime po tom, aby ste ju zachovávali tak dokonale, že ako sa vzdávate rozkoší, po ktorých prahne telo, tak budete aj vylučovať omyly, ktoré pochádzajú z predstáv srdca.

Lebo na veľkonočné sviatky, do ktorých sa zbiehajú všetky tajomstvá nášho náboženstva, sa pravým a rozumným očisťovaním pripravuje ten, kto nemá srdce znečistené neverou. Veď ako vraví apoštol, „všetko, čo nie je z viery, je hriech“ (Rim 14, 23), a preto sa budú márne a zbytočne postiť tí, ktorých otec lži klame svojimi preludmi a oni sa neživia pravým Kristovým telom.

Duša iba vtedy zachováva svätý a duchovný pôst, keď odmieta pokrm omylu a jed nepravdy, ktoré ľstivý a prefíkaný nepriateľ predkladá úkladnejšie teraz, keď ctihodné sviatky povzbudzujú celú Cirkev k pochopeniu tajomstiev svojej spásy. Zdieľať

Ako teda máme s celým srdcom poslúchať Božie prikázania a zdravú náuku, tak sa musíme so všetkou prezieravosťou zdržiavať bezbožných predstáv. Duša totiž iba vtedy zachováva svätý a duchovný pôst, keď odmieta pokrm omylu a jed nepravdy, ktoré ľstivý a prefíkaný nepriateľ predkladá úkladnejšie teraz, keď ctihodné sviatky už len samotným svojím návratom povzbudzujú celú Cirkev k pochopeniu tajomstiev svojej spásy.

Veď pravým vyznávačom a ctiteľom Kristovho zmŕtvychvstania je ten, kto sa nehanbí za jeho umučenie ani sa nemýli pri jeho telesnom zrodení. Niektorí sa totiž tak hanbia za evanjelium Kristovho kríža, že bez akejkoľvek hanby vyprázdňujú utrpenie podstúpené pre vykúpenie sveta a popierajú, že by mal Pán skutočne telesnú prirodzenosť. Nechápu, že Božie Slovo, ktoré nemôže trpieť, a božstvo, ktoré nepripúšťa žiadnu zmenu, sa tak sklonilo kvôli ľudskej spáse, že vďaka svojej moci nestratilo nič z toho, čo mu patrí, a pre svoje milosrdenstvo prijalo to, čo patrí nám.

Preto je v Kristovi dvojaká prirodzenosť, no jedna osoba. Boží Syn, ktorý je zároveň Synom človeka, je jeden Pán, ktorý z lásky, nie z nevyhnutnosti, vzal na seba prirodzenosť sluhu (lebo len zo svojej moci sa stal poníženým, schopným trpieť a zomrieť), aby mohla slabá podstata trpieť a tak bolo zničené panstvo hriechu a smrti, a zároveň mocná prirodzenosť nič nestratila zo svojej slávy.

Prečítajte si viac o veľkých učiteľoch ranej cirkvi v knihe Na pleciach obrov od pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu.

Milovaní, keď teda pri počúvaní alebo čítaní evanjelia nájdete u nášho Pána Ježiša Krista niečo, čo podlieha potupe, a zároveň niečo, čo je oslávené zázrakmi (takže sa u jedného a toho istého raz javí ľudská prirodzenosť, inokedy žiari prirodzenosť božská), nepovažujte nič z toho za nepravdu, akoby bola u Krista iba ľudská alebo len božská prirodzenosť. V obe oddane verte a obom sa pokorne klaňajte, aby nebola jednota Slova a tela nijako rozdelená a aby sa učenie o tele nezdalo nepravdivé, keď sa u Ježiša ukázali božské znamenia.

Obe prirodzenosti uňho potvrdzujú pravdivé a hojné svedectvá – a z hlbín Božieho zámeru sa zbiehajú k tomu, aby sme chápali, že neporušiteľné Slovo je neoddeliteľné od tela podliehajúceho utrpeniu a božstvo má vo všetkom účasť na tele a telo na božstve. Preto musí kresťanská myseľ utekať pred klamstvom a učiť sa pravde, smelo pracovať s evanjeliovými dejinami a akoby spolu s apoštolmi skúmať Pánove viditeľné činy s duchovným rozumom a zároveň so zmyslovým pohľadom.

Vytvoriť blato zo slín a zeme bol telesný čin, no pomazať ním slepcovi oči a vrátiť mu zrak je nepochybne známkou tej moci, ktorá si to, čo nedala prírodným príčinám, vyhradila pre seba ako prejav svojej slávy. Zdieľať

Ľudskej prirodzenosti prisúď to, že sa narodil z panny ako dieťa, božskej to, že pri počatí ani narodení neporušil panenstvo svojej matky. Prirodzenosť sluhu spoznaj vtedy, keď je zavinutá do plienok a leží v jasliach, a o Pánovej prirodzenosti vyznaj, že ju zvestovali anjeli, ohlasovali živly a klaňali sa jej mudrci. Pochop ako ľudské, že neodmietol svadobnú hostinu, a potvrď ako božské, že premenil vodu na víno. Spoznaj naše city, keď plače nad mŕtvym priateľom, a vnímaj božskú moc, keď tento priateľ po štyroch dňoch, keď už v hrobe zapáchal, vychádza von oživený len na vyslovenie rozkazu.

Vytvoriť blato zo slín a zeme bol telesný čin, no pomazať ním slepcovi oči a vrátiť mu zrak je nepochybne známkou tej moci, ktorá si to, čo nedala prírodným príčinám, vyhradila pre seba ako prejav svojej slávy. Je známkou skutočného človeka, že sa z telesnej vyčerpanosti zotavuje odpočinkom a spánkom, no známkou pravého Boha je utíšiť mocnú zúriacu búrku pohrozením a rozkazom.

Inzercia

Dávať pokrm hladným je znakom ľudskej dobroty a družného ducha, no kto by poprel, že nasýtiť päťtisíc mužov, a okrem toho ženy a deti, piatimi chlebmi a dvoma rybami je činom božskej podstaty? Keď tá spolupracovala s úkonmi pravého tela, ukázala, že je v ľudskej prirodzenosti a tá v nej. Veď nebolo možné inak uzdraviť prastaré prvotné rany v ľudskej prirodzenosti, než že si Božie Slovo vzalo telo z panenského lona a v jednej a tej istej osobe sa narodilo telo i Slovo.

Milovaní, túto vieru v Pánovo Vtelenie, vďaka ktorej je celá Cirkev Kristovým telom, zachovávajte s neotrasiteľným srdcom. Postite sa od všetkých klamstiev heretikov a pamätajte, že vaše skutky milosrdenstva vám budú na osoh a zdržanlivá čistota prinesie ovocie len vtedy, ak nebudete mať myseľ poškvrnenú žiadnou nečistotou zvrátených mienok.

Odvrhnite argumenty svetskej múdrosti, ktoré sú Bohu odporné, lebo vďaka tejto múdrosti sa nikomu nepodarilo dospieť k poznaniu pravdy. Zachovávajte si v duchu to, čo hovoríte vo vyznaní viery. Verte v Božieho Syna, ktorý je večný rovnako ako Otec a skrze ktorého všetko povstalo a bez neho nepovstalo nič (porov. Jn 1, 3) a ktorý sa na konci čias zrodil aj podľa tela. Verte, že bol telesne ukrižovaný, umrel, bol oživený a vyzdvihnutý nad výšiny nebeských panstiev, sedí po Otcovej pravici a v tom istom tele, v ktorom vystúpil, príde súdiť živých i mŕtvych.

A hoci sa máme snažiť posväcovať si dušu i telo v každom čase, predsa len sa teraz, počas tohto štyridsaťdňového pôstu, ozdobujte usilovnejšími skutkami nábožnosti, nielen rozdávaním almužien, ale aj odpúšťaním prečinov a zabúdaním na hriechy. Zdieľať

Veď toto hlása všetkým veriacim apoštol: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.“ (Kol 3, 1 – 4)

Milovaní, keď máte dôveru v takýto veľký prísľub, buďte nebeskí nielen svojou nádejou, ale i správaním. A hoci sa máme snažiť posväcovať si dušu i telo v každom čase, predsa len sa teraz, počas tohto štyridsaťdňového pôstu, ozdobujte usilovnejšími skutkami nábožnosti, nielen rozdávaním almužien, ktoré majú veľký účinok pri náprave života, ale aj odpúšťaním prečinov a zabúdaním na hriechy, aby nám v modlitbe nebránila podmienka, ktorú Boh položil medzi seba a človeka.

Lebo keď hovoríme, ako nás učil Pán: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom,“ musíme s celým srdcom splniť to, čo hovoríme. Iba vtedy sa totiž splní to, o čo prosíme ďalej: „neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás všetkého zla“ – skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý s Otcom a Duchom Svätým žije a kraľuje naveky vekov. Amen.

Pápež sv. Lev I., učiteľ Cirkvi, sa narodil v Toskánsku okolo r. 400. Pápežom sa stal, keď mal 40 rokov, a tento úrad zastával 21 rokov. Počas svojho pontifikátu čelil niekoľkým herézam a húnskemu kráľovi Attilovi. Významne prispel k centralizácii duchovnej autority v Cirkvi a k upevneniu pápežskej autority.

Pôvodný text: Fasting in Body – and Mind – during Lent.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame