Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
06. 03. 2020, 06:35

Kríza utečencov pri grécko-tureckej hranici z pohľadu cirkevných predstaviteľov

K slovu sa prihlásil aténsky rímskokatolícky i pravoslávny arcibiskup, nemlčí ani predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie COMECE.
Kríza utečencov pri grécko-tureckej hranici z pohľadu cirkevných predstaviteľov

Luxemburský arcibiskup a kardinál Jean-Claude Hollerich. Foto: SIR

Pohľad aténskeho rímskokatolíckeho arcibiskupa

„Tlak tejto masy chudobných ľudí je enormný,“ povedal aténsky rímskokatolícky biskup Sabastianos Rossolatos v pondelok v rozhovore s talianskou katolíckou agentúrou SIR o situácii utečencov pri turecko-gréckej hranici v oblasti okolo Edirne.

„Utečenci sa zrážajú na jednej strane s gréckymi bezpečnostnými silami, ktoré im chcú zabrániť prejsť na grécke územie, na druhej strane s Turkami, ktorí na nich tlačia po tom, čo ich autobusmi a taxíkmi zadarmo priviezli k turecko-gréckej hranici,“ vysvetlil arcibiskup Rossolatos. Títo ľudia žijú v „zúfalých okolnostiach“, spia po holým nebom a sú bez akejkoľvek pomoci.

Utečenci, ktorí teraz chcú prekročiť turecko-grécke hranice v oblasti okolo mesta Kastanies, nepochádzajú z regiónu Idlib, v ktorom proti sebe bojujú vojenské jednotky sýrskej vlády a islamistické milície, skôr ide o ľudí, ktorí už pred mesiacmi alebo rokmi boli prijatí v Turecku, predovšetkým v oblasti okolo Istanbulu.

Arcibiskup Rossolatos naznačil, že z tureckej strany boli na vlastnej strane hranice dokonca odstránené ploty z ostnatého drôtu. Cieľom Ankary je odsunúť utečencov do Grécka, aby dostala pod tlak Európsku úniu.  

Pohľad aténskeho pravoslávneho arcibiskupa

Grécka pravoslávna cirkev poďakovala armáde za zabezpečenie štátnej hranice pred utečencami z Turecka. Arcibiskup Hieronymos II. v stredu počas návštevy v severogréckom regióne hraničiacom s Tureckom povedal, že je hrdý na prácu armády.

Aj európski partneri musia chrániť túto hranicu, žiadal arcibiskup. „Sú tu hranice nielen Grécka, ale aj hranice Európy,“ povedal Hieronymos II. Najvyšší predstaviteľ gréckej pravoslávnej cirkvi zároveň kritizoval inštrumentalizáciu utečencov. Je to „hanba“, že ľudia sú „používaní ako nástroje“. „Spôsobuje to bolesť našim dušiam, keď vidíme ľudí, ktorí boli prenasledovaní a usilujú sa niekam dostať.“

Medzitým podľa správ agentúry APA boli pri prihraničnej rieke Evros vo štvrtok predpoludním pozorované nakopenia ľudí na tureckej strane pri hraničnom prechode v oblasti okolo Kastanies. Podľa správ štátneho rozhlasu (ERT) bezpečnostné úrady počítali s novým návalom zúfalých ľudí, ktorí chcú prísť z Turecka do Grécka a tým do Európskej únie. Pobrežná stráž sa obávala nového pokusu stoviek ľudí preplaviť sa v najbližších hodinách z tureckého egejského pobrežia na grécke ostrovy.

Európska únia chce posilniť ochranu gréckej hranice s Tureckom. „Ilegálne prekročenia hraníc nebudú tolerované,“ uvádza sa vo vyhlásení, na ktorom sa uzniesli ministri vnútra 27 krajín EÚ v stredu na svojom mimoriadnom stretnutí v Bruseli.

Pohľad luxemburského katolíckeho arcibiskupa

Predseda katolíckej Komisie biskupských konferencií Európskej únie COMECE, kardinál Jean-Claude Hollerich sa zasadzuje za humanitárne koridory na prijímanie utečencov.

„Nemožno tam jednoducho nechať sedieť ľudí v ich núdzi,“ povedal Hollerich pre Vatican News vo štvrtok pri pohľade na súčasnú situáciu pri grécko-tureckej hranici. „Koncept humanitárnych koridorov, ktorý garantuje utečencom bezpečný príchod, treba ďalej rozvíjať,“ zdôraznil luxemburský arcibiskup.

V utorok francúzsky prezident Emmanuel Marcon prijal delegáciu katolíckej Komunity svätého Egídia a takisto sa vyslovil za humanitárne koridory. Práve sa rokuje o príslušnej dohode Komunity svätého Egídia s francúzskou vládou. V Taliansku táto komunita a ďalšie cirkevné organizácie v spolupráci s vládou takisto prevádzkujú koridory. Aj v Belgicku a Andorre existujú takého dohody.

Kardinál pochválil oznámenie luxemburského ministra zahraničných vecí Jeana Asselborna, že prijme desať nesprevádzaných maloletých z gréckych ostrovov.

Hollerich označil za „zdanlivo sväté“ od Európskej únie to, že na jednej strane kritizuje USA za postoj pri mexickej hranici a na druhej strane podobne reaguje pri grécko-tureckej hranici. „Viem pochopiť, že EÚ by sa chcela oddeliť od prúdu utečencov, ale úplne zavretie hraníc považujem za nebezpečnú tendenciu,“ povedal Hollerich. „Nemôžeme byť proti populistickým stranám tým, že preberáme ich argumenty,“ upozornil kardinál.

„Mám veľké problémy s tým, keď Európska únia hovorí o veľkých hodnotách Európskej únie, ktoré však potom platia už len dovnútra, ale už nie viac navonok,“ povedal Hollerich. Takisto kritizoval ponižujúcu reč o utečencoch, pri ktorej sa zabúda, že ide o ľudí.

Samotný kardinál Hollerich prijal na tri roky do svojho domu dvoch utečencov z Eritrey, ktorí medzičasom chodia do školy a už bývajú sami. Teraz Hollerich poskytuje prístrešie jednej moslimskej a jednej kresťanskej rodine.

 

 

Odporúčame