Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
11. marec 2020

Rúško alebo modlitba? Kde je miesto viery pri koronavíruse

Pozor na fanatickú lásku k egoistickému kresťanstvu, hovorí slovenský rehoľník v Taliansku.
Rúško alebo modlitba? Kde je miesto viery pri koronavíruse

Vstup do kostola svätého Štefana v Piešťanoch. FOTO TASR – Martin Palkovič

Zdá sa, že koronavírus nespôsobuje len zdravotné ťažkosti, ale aj rozdelenie v cirkvi. 

Keď biskupi na severe Talianska zrušili bohoslužby, ozval sa zakladateľ Komunity sant‘ Egidio Andrea Riccardi, ktorý v článku pre denník La Stampa kritizoval zatváranie kostolov s tým, že takéto opatrenia v ňom zanechávajú „istú horkosť“. 

„Opatrnosť je namieste, ale možno sa nechávame vodiť za ruku veľkým protagonistom našej doby: strachom,“ napísal Riccardi.

V podobnom duchu sa nieslo posolstvo francúzskeho biskupa diecézy Belley-Ars Pascala Rolanda, ktorý odmietol vydať pre svoju diecézu zvláštne nariadenie. „A som celkom proti myšlienke predpisovať uzatváranie kostolov, obmedzovanie omší, vynechávanie gesta znaku pokoja pri eucharistii, nariadenie takého alebo onakého spôsobu prijímania (...), pretože kostol nie je miestom rizika, ale spásy,“ napísal biskup Roland v liste. 

Medzitým v ťažko skúšanom Taliansku schválila vláda dekrét, ktorým nariadila pozastavenie náboženských obradov vrátane pohrebov v celej krajine do 3. apríla. Talianski biskupi ho prijali s nevôľou. „Prijatie vládneho dekrétu bolo v tejto ťažkej situácii podnietené výlučne vôľou splniť si vlastné povinnosti, aby sa prispelo k ochrane verejného zdravia,“ napísali talianski biskupi. 

Pravoslávni proti prúdu

V Bratislavskej arcidiecéze bol ešte cez víkend vydaný pokyn dočasne podávať sväté prijímanie na ruku. Objavovali sa názory, ktoré toto rozhodnutie spochybňovali, iní ho zase obhajovali. 

V utorok už Konferencia biskupov Slovenska prijala na základe vládneho odporúčania rozhodnutie zrušiť na najbližšie dva týždne bohoslužby. „Prijímame toto rozhodnutie s bolesťou,“ uviedli slovenskí katolícki biskupi v stanovisku.

Podobné opatrenie prijala ECAV, no úplne opačný prístup zvolila Pravoslávna cirkev na Slovensku. Tá oznámila, že bude naďalej vykonávať bohoslužby vrátane bozkávania ikon a prijímania z jedného kalicha.

„Svätá Eucharistia nebola, nie je a nikdy nebude príčinou choroby a smrti, ale práve naopak – je ustavičným zdrojom nového života v Christovi, odpustenia hriechov a uzdravenia duše a tela,“ uviedli arcibiskupi Rastislav a Juraj. Podľa nich takisto v súvislosti s bozkávaním svätých ikon majú pravoslávni veriaci pevnú a živú vieru, že sú ochraňovaní modlitbou a požehnaním svätých zobrazených na ikonách a neobávajú sa, že ochorejú. 

Katolícki biskupi si uvedomujú, že ich rozhodnutie zakázať verejné slávenie bohoslužieb vyvolalo rozličné reakcie. Pozvali preto veriacich modliť sa k Panne Márii slovami:  „Nestrácajme nádej, neprepadajme obavám a s dôverou sa v našich rodinách obracajme na našu Nebeskú Matku: ,Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, prosíme ťa o tvoju pomoc a ochranu. Vypros uzdravenie chorým, ochraňuj zdravotníkov, ktorí sa o nich starajú, a odvráť šírenie choroby. Oroduj za nás, ktorí sa k tebe s dôverou utiekame!‘ 

Inzercia

Reakcie, ktoré sa objavili či už na stanovisko pravoslávnych, alebo Katolíckej cirkvi, dobre ilustrujú dva odlišné prístupy: Kým jedni chvália pravoslávnych za pravú vieru a odvahu, iní upozorňujú na vedecké fakty súvisiace s prenosom vírusu. 

Zrušené bohoslužby podľa hovorcu KBS Martina Kramaru nepopierajú dôveru v Boha. „Bolo by, naopak, opovážlivosťou žiadosť vlády a odborníkov odmietnuť,“ tvrdí pre Postoj Kramara. „Aj nezodpovednosťou voči ľuďom, najmä tým, ktorí sú vírusom najviac ohrození,“ hovorí. Dôvera voči Bohu podľa Kramaru neprotirečí prijatiu opatrení, ktoré vychádzajú zo súčasného poznania, lebo aj ľudský rozum je Božím darom. 

Hovorca biskupov zdôrazňuje, že v prvom rade dbáme o večnú spásu, „tú však dvojtýždňové zastavenie verejných bohoslužieb priamo neohrozuje. Potom však aj o zdravie a ľudské životy, a tie by pokračovanie v sláveniach ohroziť mohlo“.

Slovenský rehoľník v Taliansku: Neorientujme sa podľa fanatickej lásky 

Pápež František vyzval kňazov, aby napriek šíriacemu sa koronavírusu išli medzi nakazených. Na situáciu v Taliansku sme sa pýtali Juraja Pigulu, ktorý je priorom komunity augustiniánov v mestečku Viterbo, vzdialenom 80 kilometrov od Ríma. 

Kostoly majú otvorené celý deň. „Ľudia sa môžu chodiť modliť a aj chodia. Je to dôležitá informácia, lebo čítam, že bránime ľuďom prísť do kostola,“ vysvetľuje slovenský rehoľník. „Spovedáme ako inokedy, mnohí ľudia dodržiavajú vzdialenosť väčšiu ako zvyčajne,“ hovorí s tým, že omše slúžia len v kaplnke pre vlastnú komunitu. 

Podľa pátra Juraja sa treba riadiť nariadeniami predstavených Cirkvi a štátnych orgánov. 

„Náš biskup vo Viterbe v liste explicitne citoval aj zrušenie pobožností, ako sú krížové cesty, spoločný ruženec a všetky aktivity, kde by bolo zhromaždenie ľudu. Určite nie je zodpovedné, keď potom niektorí organizujú tajné omše a iné tajné modlitbové stretnutia. Ježiš povedal: ,Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.‘ Momentálne najviac riskujú tí najslabší: starší ľudia a ľudia náchylní na rôzne choroby,“ hovorí. 

Byť si vedomý Ježišových slov znamená podľa Juraja Pigulu, že nevystavím nikoho nákaze alebo riziku nákazy, lebo mu to môže spôsobiť veľké zdravotné komplikácie, prípadne smrť. „Potrebujeme sa orientovať podľa lásky k blížnemu, nie podľa fanatickej lásky k svojmu egoistickému kresťanstvu. Odmietam kolektívnu paniku, skôr apelujem na kolektívnu zodpovednosť,“ dodáva. 

Komunita augustiniánov vo Viterbe však nezostáva pred ľuďmi zatvorená. Po dohode s miestnou charitou si urobili zoznam starších ľudí, ktorým môžu ísť nakúpiť potraviny a všetko potrebné, aby nemuseli vychádzať z domu. „Prichýlili sme v kláštore aj zopár ľudí, ktorí nenachádzali miesto inde, konkrétne troch bezdomovcov. Premýšľame ďalej, ako môžeme byť kreatívni a nápomocní okrem našich modlitieb, ktoré sme zintenzívnili,“ uzatvára páter Juraj. 

Možno je práve príklad z Viterba cestou zo spomínanej dilemy – ako poslúchnuť zdravý rozum a zároveň dať šancu kresťanskej viere a láske. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame