Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
15. 03. 2020, 13:20

Sú choroby trestom od Boha?

Morálny teológ hovorí o biblických ranách a nových epidémiách.
Sú choroby trestom od Boha?

Prof. Peter Schallenberg. Foto: Harald Oppitz (KNA)

Novodobý koronavírus sa šíri po celom svete a zabíja ľudí. A mnohí kladú otázku: „Prečo?“ Kedysi sa choroby považovali aj za trest od Boha. Morálny teológ Peter Schallenberg, ktorý vyučuje na Teologickej fakulte v nemeckom Paderborne, sa ale k tomuto názoru neprikláňa, ako to vyplýva rozhovoru, ktorý poskytol Hilde Regeniterovej pre kolínske Domradio:

Existuje náboženská dimenzia chorôb?

Dnes by sme povedali: choroba a utrpenie nie sú tresty za hriechy, ale sú to javy, ktoré patria k prírodovednej oblasti človeka a nášho sveta. Musia sa zdolávať prírodovednými a technickými prostriedkami a nemajú nič dočinenia bezprostredne s oblasťou viery.

V Starom zákone existuje desať biblických rán. Sú chcené Bohom?

Dnes hovoríme, že je to obrazná reč. Bohom chcené sú iba v najširšom zmysle slova – že Boh dovoľuje, aby tento svet mal aj rany, choroby a epidémie. Dnes hovoríme, že je to úloha pre rozum človeka, aby to zdolal. Boh dovoľuje stvorenie. Do tej miery sú to Bohom dovolené rany. Ako Bohom chcené rany by sme ich dnes už neformulovali.    

Nový zákon tiež tematizuje choroby. Vyskytuje sa v ňom malomocenstvo, ochrnutia, slepota i hluchota. Existujú principiálne rozdiely oproti Starému zákonu?

Myslím si, že rozdiel spočíva v tom, že Ježiš upúšťa od neosvietenej reči o chorobe ako následku osobného hriechu. Ježiš lieči. No nerobí to ako záskok za nedostatočnú základnú lekársku starostlivosť v Palestíne okolo roku 30 po Kristovi. Skôr lieči, aby objasnil: som schopný liečiť viac ako len telesné choroby.

Na jednom mieste v evanjeliu Ježiš povie: „Choď a už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie." Teda liečenia chorých sú úplne vyňaté z medicínsko-prírodovedeckej oblasti a slúžia len ako symboly toho, že Ježiš odpúšťa hriechy a že Ježiš – povedané moderným jazykom – lieči dušu.    

Je to tak, že v akútnom prípade ťažkej choroby sa ľudia vždy pýtajú: „Prečo akurát ja? Čím som si to zaslúžil?" Existuje v našom modernom chápaní náboženstva odpoveď na to?

Je to veľmi existenciálna a od človeka k človeku rozdielna otázka. Túto otázku by sme dokonca mohli ešte rozšíriť na: „Čím som si zaslúžil, že sa stanem obeťou vojny, vyhnania, znásilnenia, týrania?" Už otázka týkajúca sa druhej svetovej vojny išla týmto smerom: „Čím si nevinní v Osvienčime a ďalších vyhladzovacích táboroch zaslúžili svoje utrpenie?"

"Choroba a utrpenie nie sú tresty za hriechy, ale sú to javy, ktoré patria k prírodovednej oblasti človeka a nášho sveta. Musia sa zdolávať prírodovednými a technickými prostriedkami a nemajú nič dočinenia bezprostredne s oblasťou viery." Zdieľať

Pravdepodobne by sa muselo povedať: „Otázka týkajúca sa ,zaslúženia´ pravdepodobne nie je celkom správna. Boh nie je ten, kto nám prideľuje niečo jednoducho podľa zásluh. Ba dokonca Boh je, ako sa to opisuje v knihe Jób, aj veľmi záhadný a veľmi tajuplný. Kniha Jób je v podstate skorou odpoveďou na pokus človeka premýšľať o tom: „Čím som si ja, čo žijem zbožne a bohabojne, zaslúžil to, čo sa mi stáva?" Kniha Jób sa končí tým, že Jób uzná: „Táto otázka je pre nás príliš veľká." 

To, samozrejme, nesmie prísť príliš skoro ako odpoveď, keď sa niekto spýta: „Čím som si to zaslúžil?" Lebo tým niekoho jednoducho hrubo odmietnete a potom je koniec. Musíme sa vážne zaoberať núdzou človeka, no predsa len musíme viesť toto všetko takým smerom, aby sa uznalo: „Boh nie je jednoducho niekto, kto uľahčuje život."

V evanjeliu zo sviatku Obetovania Pána to bolo rozpoznateľné: Tebe prenikne dušu meč, povie Simeon Božej Matke v chráme. Cesta k Bohu a cesta životom nasledujúcim Krista je vždy cestou meča a aj utrpenia.

Odporúčame