Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
03. apríl 2020

Pápežova modlitba nás pripravila na Veľkú noc

Keď vidíme tie čísla zomrelých z krajín, ktoré sú za rohom, predsa len nemôžeme úplne vylúčiť, že sa situácia u nás nezhorší. Odkaz je zrejmý. Žiť zodpovedne.
Pápežova modlitba nás pripravila na Veľkú noc

Pápež sa modlí pred udelením mimoriadneho požehnania Urbi et Orbi. Foto – TASR/AP

Dnes som videl partiu troch mladých ľudí, ako stáli v parku a fajčili. Vidieť v týchto časoch niekoho bez rúška a ešte k tomu v skupinke, sa stáva zriedkavosťou. Hneď to vzbudilo moju pozornosť. Predsa len, všetci máme nosiť rúška a zachovávať odstup.

Pohľad na mládežníkov mi pripomenul tú nekonečnú bezstarostnosť, ktorú sme ešte pred pár týždňami mali. Dnes všetci čelíme nejakým obmedzeniam. A vyzerá to tak, že ešte dlho budeme. Vlastne, keď sa nad tým zamyslíme, nie je to až taká novinka. Celý život máme nejaké obmedzenia. Niektoré sú dané, iné si vytvárame sami, ďalšie nám pripravia iní.

Najťažšie zvládame obmedzenia, ktoré sme nezapríčinili a prichádzajú zvonku. Ako teraz. Čím dlhšie bude táto situácia trvať, tým viac ju budeme duchovne a existenčne prežívať. Ešte to nie je také zlé. Ale predsa, niekoľko posolstiev sa dá vyčítať už teraz.

Sme smrteľní

Tabuľky s nárastom obetí nie sú len číslami, ale dôkazom, že táto choroba naozaj môže ukončiť ľudské životy. Pohľad na rakvy s telami zosnulých, ktoré nemajú konca, je skutočný. Nateraz udržiavame pocit, že sa nás to až tak netýka. Snažíme sa byť disciplinovaní, zostať pokojní.

Možno nás otravuje čakanie pred obchodmi, rozostupy, rúška, rukavice, ale to sa zvládnuť dá. Väčšinou sedíme doma, zájdeme do obchodu, ideme sa prejsť tak, aby sme pokiaľ sa dá, nikoho nestretli. Dobiehame, čo sme v rodine a v práci nestihli. Pracujeme v záhrade. Niektorí piknikujú.

Ale keď vidíme tie čísla zomrelých z krajín, ktoré sú za rohom, predsa len nemôžeme úplne vylúčiť, že sa situácia u nás nezhorší. Odkaz je zrejmý. Žiť zodpovedne. Pred Bohom, pred vlastným svedomím, voči ľuďom a spoločenstvu, ktorého sme súčasťou. Lebo, biblicky povedané, nevieme dňa ani hodiny.

Svet je globálnou dedinou

Koronavírus paralyzoval všetkých. Nie je len čínskou záležitosťou. Je všade. Šíri sa. Je to na začiatku. Správy o počte nakazených, vyliečených a zomrelých sú všade. Možno je informácií až príliš. Nespomínam si, že by ktorákoľvek situácia v posledných rokoch svojím dosahom budovala v takej miere akési planetárne povedomie.

Áno, sme Slováci, Európania, kresťania, ale všetci sme na tejto planéte. Utrpenie druhých sa nás dotýka. Nešťastie u suseda je aj naším nešťastím. Týka sa nás. Má potenciál vtiahnuť nás do deja, ak nebudeme mať klapky na očiach.

Našťastie, zdá sa, že pri šírení koronavírusu rastie globálna solidarita. Každá krajina síce rieši najmä samu seba, ale prieky si nerobíme. Vírus nerozlišuje národnosť, náboženstvo, farbu pleti. Kiežby sme rovnako pristúpili aj k iným globálnym krízam. Mali menej strachu a viac ľudskosti.

Inzercia

Iná tvár kresťanstva

Myslím, že nikto zo žijúcich to nezažil. Bohoslužby bez fyzickej účasti veriacich. Toľké týždne. Blížiaca sa Veľká noc. Tichá Veľká noc. S Veľkým pôstom, pre mnohých nie celkom dobrovoľným. Pôstom bez zábavy, stretnutí, vysedávania po reštauráciách. Pocit ohrozenia, more utrpenia, ako ho vidíme (nateraz) napríklad v Taliansku.

A do toho modlitba pápeža Františka na prázdnom Námestí sv. Petra. Ten obraz si budeme do smrti pamätať. Som si istý, že keď sa Svätý Otec modlil pred živým Kristom v Eucharistii, modlil sa za celé ľudstvo. A rovnako som si istý, že na neho v tej chvíli rovnako hľadeli aj mnohí príslušníci iných náboženstiev, mnohí hľadajúci, agnostici či ateisti.

My všetci, lebo si uvedomujeme, že tento zápas nemáme úplne vo svojich rukách. Potrebujeme niečo navyše. Veriaci to nazývajú pomoc zhora, Božie požehnanie. Ostatní by to možno nazvali kúsok šťastia.

Všetci si uvedomujeme, že tento zápas nemáme úplne vo svojich rukách. Potrebujeme niečo navyše. Veriaci to nazývajú pomoc zhora, Božie požehnanie. Ostatní by to možno nazvali kúsok šťastia. Zdieľať

Pápež sa obrátil s prosbou na Boha v mene celého ľudstva, takto sme to cítili. Zapamätajme si „tvár“ Františkovej modlitby. Asi nič nás v tejto chvíli nepripravilo na Veľkú noc lepšie ako obraz pápeža, ktorý sa modlí za celé ľudstvo v nádeji, že sa nanovo sprítomní viditeľným spôsobom Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou. Všetci si to tak veľmi želáme.

Pápež dobre vie, že Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení. Spolu s ním sme sa modlili a prosili, aby súčasťou tohto nášho procesu záchrany bol aj zázrak v podobe konca tejto epidémie. Všetci sme na jednej lodi.

Zapamätajme si túto Františkovu tvár. Obraz pápeža, ktorému záleží na všetkých, ktorý bezpodmienečne solidarizuje s biedou bez ohľadu na to, kto je jej nositeľom. V každom človeku vidieť Krista. Doslova, nie na spôsob metafory. Presne tento prístup na Slovensku potrebujeme.

Pre mňa ako katolíckeho kňaza je nesmierne ťažké vedomie, že moji veriaci nemôžu byť fyzicky prítomní na slávení Eucharistie. Aj toto je pôst. Pre nich aj pre mňa. Už dnes sa pýtam, čo to urobí z ich vierou, ako to poznačí aj môj duchovný život.

Jedno je však isté, kým slávim svätú omšu, majú z nej duchovný úžitok všetci, za ktorých je obetovaná. Táto skutočnosť, toto vedomie mi dáva silu a nádej, že s Kristovou pomocou prejdeme spoločne týmto tmavým tunelom na svetlo.

Odporúčame

Ratolesť

Ratolesť

Sneh peňazí a majetkov má len krátku a dočasnú úlohu a má z neho vytŕčať úcta k čomusi vznešenejšiemu a to je dar Stvorenstva.