V nemeckej cirkvi pred synodou o rodine silnejú turbulencie (analýza)

Nemeckí biskupi na zvýšený počet odchodov z cirkvi reagujú aj liberálnejším prístupom k partnerskému spolužitiu zamestnancov katolíckych inštitúcií. Vzdorujú len traja bavorskí biskupi.


Zverejnenie najnovších cirkevných štatistických údajov v Nemecku vyvolalo vlnu záujmu  domácich aj zahraničných médií. Krajina, ktorá sa v niekoľkých ohľadoch tradične považovala za stabilnú oporu európskeho kresťanstva, sa ocitá na križovatke. Po zvolení pápeža Františka sa optimistom zdalo, že negatívny trend v úbytku kresťanov sa v Nemecku podarí minimálne spomaliť. Nemeckí katolíci a evanjelici však zažili za posledné obdobie najhorší rok.

Postupná rezignácia na náboženskú príslušnosť

Doteraz sa ešte nestalo, aby v priebehu jedného roka (2014) opustilo cirkevné rady také veľké množstvo veriacich.  Sexuálne škandály a plytvanie s peniazmi daňových poplatníkov zo strany duchovných urýchlili rozhodnutia pre vystúpenie z cirkevných štruktúr, čo postihlo predovšetkým najväčšie kresťanské cirkvi – evanjelickú i katolícku.

Evanjelici v krajine reformácie len dva roky pred svojím veľkým jubileom bilancujú celkový pokles počtu veriacich (vrátane započítania rozdielu medzi pokrstenými a zosnulými) medziročne o 410 000 osôb. Momentálne sa k evanjelikom v Nemecku hlási 22,6 milióna kresťanov. V prípade nemeckých katolíkov pokles nie je na prvý pohľad až taký dramatický, ale stále ide o vysoké číslo a predstavuje 230 000 osôb (vrátane zosnulých, pričom celkové číslo by bolo vyššie, ale stratu nahradili katolícki prisťahovalci). V sumáre to znamená, že v Nemecku sa ku katolicizmu hlási 23,9 milióna obyvateľov.

K téme
Nemecko: Rekordný úbytok katolíkov

Zdieľať

Na týchto negatívnych číslach je najviac prekvapujúci fakt, že v prípade katolíkov sa zvýšil úbytok členskej základne v tradičných baštách katolicizmu. Napríklad v donedávna „katolíckom“ Bavorsku opustilo arcidiecézu Mníchov-Freising 20 000 jej príslušníkov a Augsburg zhruba 12 000. Ďalej nasleduje Kolínske arcibiskupstvo hlásiace 19 500 odchodov z cirkvi, Freiburg okolo 18 700, Rottemburg-Stuttgart 18 000 a Münster bezmála 12 000.

Spomedzi štatistických údajov zarazí skutočnosť, že zvnútra veľkých pastoračných jednotiek (cirkevné vzdelávacie inštitúcie, katolícke stavovské organizácie) sa na priebehu bohoslužieb podieľajú len tri percentá jej členov. Lokality historicky po celé stáročia veľmi úzko spojené s kresťanstvom ako Hildesheim, Aachen a Essen majú len osempercentnú účasť veriacich na nedeľnej a sviatočnej liturgii. Paradoxne sú v celonemeckom porovnaní na tom najlepšie regióny z východných spolkových krajín, kde v diecézach Drážďany, Görlitz a Erfurt prichádza na nedeľné bohoslužby od 18 do 21 percent veriacich. V tomto smere je najúspešnejšie katolícke biskupstvo západnej časti Nemecka Regensburg so 17 percentami. 

"Najviac prekvapujúci je fakt, že v prípade katolíkov sa úbytok členskej základne zvýšil v tradičných baštách katolicizmu."

Zdieľať

Kompetentní na čele s predsedom biskupskej konferencie kardinálom Reinhardom Marxom si alarmujúci stav uvedomujú. Podľa jeho vyhlásenia sú si biskupi vedomí bolestivej situácie, a preto sú pripravení prijať primerané opatrenia. Napríklad tamojšia katolícka cirkev už niekoľko rokov podporuje kampaň za návrat z cirkvi vystúpených pokrstených. Pomerne veľké úsilie zapôsobilo len na 6 300 vystúpených, čo pri ich celkovom počte 218 000 za minulý rok predstavuje len necelé tri percentá.

Administratívne pokusy o zvrátenie nepriaznivého vývoja

Je pochopiteľné, že Nemecká biskupská konferencia sa usiluje rôznymi rozhodnutiami pochmúrne štatistiky vylepšiť. Medzi posledné, najčerstvejšie a súčasne najviac diskutované, patrí pracovnoprávna úprava vzťahov medzi civilnými (laickými) zamestnancami cirkvi a cirkevnými organizáciami ako ich zamestnávateľmi. Nová legislatíva je v platnosti len od 1. augusta a už stihla rozhádať niektorých predstaviteľov katolíckej hierarchie. Meritom sporu ani tak nie sú právne úpravy týkajúce sa takých samozrejmostí, ako je právo na sebaurčenie, sloboda náboženského vyznania či autonómia v niektorých iných záležitostiach. Kameňom úrazu sú zmeny v oblasti cirkevne akceptovateľných modelov partnerského spolužitia zamestnancov cirkvi a jej organizácií.

Kým v predchádzajúcej legislatíve bolo uzavretie druhého manželstva po rozvode prvého cirkevne platného alebo vstup do registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia automatickým dôvodom na výpoveď, nové úpravy túto prax rušia. Potenciálne prepustenie na základe týchto dôvodov je síce možné, ale len vo výnimočných prípadoch.

Kardinál Marx je predsedom Nemeckej biskupskej konferencie od minulého roku.

V prípade ošetrovateľov, pracovníkov ekonomických úsekov, administratívnych zamestnancov, domovníkov a iných doktrinálne menej náročných povolaní v katolíckych zariadeniach bola prijatá zásada tzv. nemiešania sa do privátnych záležitostí osobného života zamestnancov. Od učiteľov náboženstva a pastorálnych asistentov (referentov cirkevného spoločenstva), ktorí katolícku vieru reprezentujú aj verejne, sa naproti tomu očakáva „zvýšená povinnosť lojality“ s cirkevnou autoritou, čím sa myslí povinnosť udelenia kanonickej misie (missio canonica) miestnym ordinárom. Ako by jej udeľovanie v kontexte nových pravidiel malo byť precizované, zatiaľ nie je úplne zrejmé.

Hlasovanie o zmene doterajšieho stavu bolo na zasadnutí biskupskej konferencie (predbežne ešte v apríli tohto roku) prijaté s veľkou väčšinou hlasov v prospech novej úpravy. V 24 z 27 nemeckých katolíckych biskupstiev nadobudla k 1. augustu platnosť liberálna podoba legislatívy. Verejne svoj nesúhlas s jej aplikáciou vyjadrili len tri bavorské biskupstvá: Passau (biskup Stefan Oster), Regensburg (biskup Rudolf Voderholzer) a Eichstätt (biskup Gregor Maria Hanke, benediktín).

"Nevyberané útoky a ostrakizovanie troch bavorských biskupov len odhaľujú slabinu tých, ktorí vedia byť ústretoví a majú „ježišovsky“ otvorenú náruč len pre tých, ktorí sa bezvýhradne stotožnia s ich požiadavkami."

Zdieľať

Všetci traja biskupi sa v tomto momente stali terčom kritiky a obviňovania z bližšie nešpecifikovaného mocenského boja, intríg, spiatočníctva a presadzovania si osobných ambícií na úkor údajných aktuálnych potrieb nemeckých katolíkov. Jedným z najtvrdších kritikov ich vraj ultrakonzervatívneho postoja je katolícky teológ Gerhard Kruip z Mainzu. Oponentov reformy neváhal označiť za „čelo odporcov pápeža Františka“. Zaujímavosťou pritom je, že Gerhard Kruip bol pred niekoľkými rokmi jedným z iniciátorov liberálneho memoranda Cirkev 2011: Nevyhnutný odchod (Kirche 2011: Ein notwendiger Aufbruch), ktorej signatármi boli okrem iných aj aktivisti pôvodne rakúskej iniciatívy My sme cirkev (Wir sind Kirche).

Všetci traja menovaní biskupi sa odvolávajú na fakt, že zo strany biskupskej konferencie nie je právna kompetencia na to, aby im direktívne určila spôsob úpravy riešenia pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov cirkevných organizácií na území nimi spravovaných diecéz.

Na celej veci je najsmutnejšie to, že v rámci plurality foriem, ktorú v nemeckej cirkvi niektorí teológovia a členovia Nemeckej biskupskej konferencie vehementne požadujú, sa v prípade názorových oponentov okamžite upúšťa od inak forsírovanej požiadavky na dialóg a slobodu slova. Nevyberané útoky a ostrakizovanie troch bavorských biskupov len odhaľujú slabinu tých, ktorí vedia byť ústretoví a majú „ježišovsky“ otvorenú náruč len pre tých, ktorí sa bezvýhradne stotožnia s ich požiadavkami.

K téme
Kardinál Müller: Vedúca osobnosť Katolíckej cirkvi

Zdieľať

Akonáhle sa v komentároch k postoju biskupského trojlístka začala ako priťažujúca okolnosť spomínať ich sympatia k línii kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, prefekta Kongregácie pre náuku viery, bolo jasné, že niekde na pozadí tohto sporu sa odohráva vážnejší ideologický zápas v predvečer rímskej synody o rodine. V otázkach cirkevného postoja k partnerstvám osôb rovnakého pohlavia a k rozvedeným a znovu zosobášeným osobám má totiž predseda nemeckých biskupov (médiami označovaný ako progresívny) odlišný postoj ako prefekt Kongregácie pre náuku viery (médiami pre zmenu označovaný ako konzervatívny). Zdá sa, že za celou záležitosťou nie je len imidž - problém súčasného nemeckého katolicizmu, ale v hre je oveľa viac.

Ako ďalej?

Opatrnosti nikdy nie je dosť, lebo ako vieme, zúfalá situácia prináša aj zúfalé činy. Otázka je, či plošná liberalizácia spôsobom, že všetko je dovolené, prinesie očakávané riešenia. Je na mieste sa zamýšľať nad tým, či sa stratené ovečky vrátia do domovského ovčinca len preto, lebo sa pastieri rozhodnú náboženskú doktrínu ohýbať podľa ducha doby a jej prax zosúladiť so všetkými modernými požiadavkami súčasných spoločenstiev.

"Je na mieste sa zamýšľať nad tým, či sa stratené ovečky vrátia do domovského ovčinca len preto, lebo sa pastieri rozhodnú náboženskú doktrínu ohýbať podľa ducha doby a jej prax zosúladiť so všetkými modernými požiadavkami súčasných spoločenstiev."

Zdieľať

Predovšetkým z prostredia anglikánskych cirkví vidíme, že jej relatívne nedávne liberalizačné tendencie, pôvodne tiež azda dobre myslené (presbyterát žien, biskupská ordinácia žien, svätenie homosexuálov), priniesli opačný efekt. Úbytok veriacich hlásiacich sa k anglikánom, s výnimkou konzervatívnych neamerických a neeurópskych kongregácií najmä v Afrike, nielenže neprestal, ale ešte akceleroval. Popri tom sa podarilo rozbiť aj fungujúce náboženské komunity. V konečnom dôsledku to viedlo k poklesu angažovaných veriacich a dnes v celom Anglicku navštívi spomedzi anglikánov nedeľné bohoslužby sotva 800 000 veriacich. Administratívne prijatá liberalizácia spôsobila, že konzervatívne kongregácie ignorovali dve posledné svetové zhromaždenia anglikánov v Lambethe a počet anglikánov (vrátane duchovenstva a celých farností), ktorí využili dekrét Benedikta XVI. na plné členstvo s katolíckou cirkvou (Anglicanorum Coetibus), naopak narástol.

Kardinál Müller sa zhovára s pápežom Františkom na Námestí sv. Petra.

Pokiaľ ide o Nemecko, osobne chápem obavy tamojších pastierov o zverené stádo. Viem si predstaviť aj istú úzkosť z nezdaru doterajších opatrení, ktoré úbytok veriacich nezastavili. Snaha o návrat strateného stáda ale nemôže mať legitimizujúcu oporu v úkone, ktorý nastolí novú legislatívu administratívnym rozhodnutím. V prijímaní krokov smerujúcich k zlepšeniu daného stavu nie je možné vychádzať z rezignácie na kladenie pastoračných morálnych nárokov na členskú základňu katolíkov.

"Skúsenosť trebárs anglikánov ukazuje, že laxnosť v nárokoch, navonok populárna, je cesta k prehĺbeniu rozdelenia a jasného odklonu od ducha Nového zákona."

Zdieľať

To isté platí aj o potrebe klásť v katechéze dôraz na úprimnú snahu každého jednotlivca, aby sa vysoký štandard evanjeliových axióm snažil zachovávať, a nie ho utvrdzovať v tom, že sa vlastne nič nedeje, pokiaľ sme k morálnym výzvam evanjelia benevolentní. V takomto prípade by išlo o gól do vlastnej brány. Skúsenosť trebárs spomenutých anglikánov ukazuje, že laxnosť v nárokoch, navonok populárna, je cesta k prehĺbeniu rozdelenia a jasného odklonu od ducha Nového zákona.

Rozhodnutiu Nemeckej biskupskej konferencie sa tak trochu čudujem aj z povedzme diplomaticko-taktického hľadiska. Rímska synoda o rodine môže so sebou už čo nevidieť priniesť agendu, ktorá najnovší nemecký trend schvaľovať nebude. Čo potom? Alebo si poprední cirkevní predstavitelia v Nemecku prijatím terajšej legislatívy mysleli, že toto ich rozhodnutie má byť akýmsi libretom pre možný scenár priebehu spomínanej synody pod ich taktovkou? V každom prípade uvidíme a necháme sa prekvapiť.

Medzitým však z  momentálnej nemeckej populácie 80,6 milióna obyvateľov začali kresťania tvoriť už len 46,5 milióna, čo je 57 percent populácie. Nepotrvá dlho a kresťanské (minimálne po formálnej stránke) obyvateľstvo pri súčasnom trende výstupov z dvoch najväčších cirkví Nemecka klesne pod psychologickú hranicu 50 percent. V realite to bude znamenať, že každý druhý spolkový občan nebude príslušníkom najväčších domácich kresťanských spoločenstiev. Takýto stav, pochopiteľne, bude mať vážne dôsledky nielen pre politický, sociálny a kultúrny ráz krajiny, ale aj pre kvalitu náboženskej slobody a postavenie medzičasom už menšinových kresťanov.

Gabriel Hunčaga
Autor je historik a dominikánsky kňaz.

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo