„Redaktori sú prepúšťaní, lebo dopustili zverejnenie kontroverzných textov; knihy sú sťahované z obehu z dôvodu údajného nedostatku autenticity; novinárom je zamedzované písanie o určitých témach; profesori sú vyšetrovaní, lebo v triede citovali z literárnych diel; výskumník je vyhodený, pretože rozširoval recenzovanú akademickú štúdiu; a vedúci organizácií sú vypudzovaní za niekedy len neobratné chyby.

Bez ohľadu na argumenty okolo každého jedného z týchto incidentov, výsledkom je neustále zužovanie hraníc toho, čo ešte môže byť povedané bez hrozby represálií. Túto cenu už platíme v podobe zvýšenej neochoty riskovať medzi spisovateľmi, umelcami a novinármi, ktorí sa obávajú o svoje živobytie, pokiaľ sa odchýlia od konsenzu alebo s ním súhlasia s nedostatočným zanietením...“

Vyššie zmienené slová nepochádzajú z televíznej stanice Fox News ani zo stránky Breitbart. Ide o výňatok z otvoreného listu, ktorý minulý utorok publikoval americký mesačník Harper’s Magazine. Podpísalo ho asi 150 osobností, prevažne z liberálneho a ľavicového prostredia.

Prominentné mená

Medzi signatármi možno nájsť mainstreamových liberálnych publicistov, ako je Anne Applebaumová alebo Fareed Zakaria; univerzitných pedagógov ako Steven Pinker či Francis Fukuyama; populárne spisovateľky ako autorku Harryho Pottera J. K. Rowlingovú či autorku feministickej antiutópie Príbeh služobníčky Margaret Atwoodovú; ale napríklad aj ľavicovú ikonu, jazykovedca Noama Chomskeho.

List podporila svojím podpisom taktiež známa americká feministka Gloria Steinemová; ale napríklad aj David Brooks, umiernený konzervatívny komentátor New York Times; afroamerický spoločenský kritik John McWhorter či Deirdre McCloskeyová, libertariánska historička kapitalizmu. A nechýba ani spisovateľ Salman Rushdie, na ktorého v roku 1989 uvalil fatwu Ajatolláh Chomejní za román Satanské verše.     

V angličtine si tento List o spravodlivosti a otvorenej debate spolu so zoznamom podpísaných môžete prečítať TU. Reaguje na viaceré medializované prípady takzvanej „cancel culture“ (doslova: „kultúra rušenia“ či „kultúra vymazávania“).

Takto sú označované prípady, keď sa niekto na internete dopustí výroku alebo konania, ktoré je z pohľadu progresívnych ideologických dogiem považované za nepatričné. Nasleduje vlna davového pohoršenia, zvyčajne na twitteri alebo facebooku, ktorej dôsledkom je často vyhodenie hriešnika z práce a podstúpenie rituálu sebakritiky zo strany inštitúcie, ktorá urobila tú chybu, že dotyčného zamestnávala.

Pojem „cancel culture“ sa však používa aj na početné prípady protestov radikálnych progresívnych študentov na univerzitách proti prednáškam z ich pohľadu kontroverzných (teda najmä konzervatívnych) osobností. Príkladom môže byť prípad Jordana Petersona, profesora psychológie na Torontskej univerzite a známeho kritika politickej korektnosti, ktorý sa mal minulý rok zúčastniť na hosťujúcom pobyte na Univerzite v Cambridge. No po protestoch študentov, ale i časti učiteľov škola svoje pozvanie stiahla.

Tento druh progresívnych radikálov je v angličtine označovaný prídavným menom „woke“, v zmysle „bdelí“ či „prebudení“. Protesty posledných mesiacov im boli vetrom do plachiet.

List 150 osobností vyzýva, aby sa proti nesprávnym myšlienkam bojovalo argumentáciou a presviedčaním, nie snahou o umlčanie: „Ako píšuci potrebujeme kultúru, ktorá ponecháva priestor na experimentovanie, podstupovanie rizika a dokonca robenie chýb. Potrebujeme zachovať možnosť pre vzájomný nesúhlas pri dobrej vôli, bez hrozby krajných profesionálnych dôsledkov.“

Chladné reakcie sprava

Čo na list povedať? Váha mien, ktoré ho podpísali, a šírka ich svetonázorových východísk i profesionálneho zázemia naznačujú, že „kultúra vymazávania“ je reálny problém.

Konzervatívci si ho nevymysleli. Naopak, „woke“ radikáli neváhajú hrýzť ani ľudí z politického stredu či dokonca svojich včerajších spolubojovníkov z progresívnej ľavice. Napríklad jedna zo signatárok listu, J. K. Rowlingová, spisovateľka a dlhoročná podporovateľka britskej Labouristickej strany, sa nedávno stala predmetom kontroverzie týkajúcej sa jej názorov na problematiku trans-aktivizmu.

Na ľavici list vyvolal viaceré rozhorčené reakcie vrátane proti-listu, čo človeku spoza niekdajšej železnej opony môže pripomínať podpisovanie Anticharty v reakcii na Chartu 77. Jedna z pôvodných signatárok, transrodová aktivistka Jennifer Finney Boylan, deň po publikovaní listu v Harper’s Magazine svoj podpis odvolala a za jeho podporu sa ospravedlnila.

„Nevedela som, kto všetko podpísal ten list,“ napísala na Twitteri, narážajúc zrejme na Rowlingovú. „Myslela som si, že podporujem dobre mienené, aj keď vágne posolstvo proti potupovaniu na internete. Vedela som, že Chomsky, Steinemová a Atwoodová sú na zozname, a teda som myslela, že som v dobrej spoločnosti.“

Naopak, odozva na pravici bola chladná. „Keď boli napádaní pravičiari, mnohí títo ľudia mlčali, dokonca viacerí z nich boli medzi tými, čo druhých napádali a napádali aj priamo mňa,“ reagoval na signatárov humorista a konzervatívny komentátor televízie Fox News Greg Gutfeld. „Tí ľudia sú len vyľakaní, lebo si uvedomili, že dav si napokon prichádza aj po nich. Doteraz nepohli ani prstom.“

Predmetom kritiky sprava je tiež to, ako je List o spravodlivosti a otvorenej debate postavený. V jeho úvode sa vlastne argumentuje, že „kultúra vymazávania“ je okrem iného zlá, lebo nahráva „pravicovým demagógom“ a Donaldovi Trumpovi, ktorý je „skutočnou hrozbou demokracii“.

Zdá sa teda, že signatári listu nemajú záujem budovať širokú koalíciu s konzervatívcami za slobodu prejavu. Skôr zvádzajú boj v rámci ľavicovo-liberálneho prostredia o to, kto ho bude reprezentovať navonok.

No aj tak je dobre, že list vznikol. Pomáha pritiahnuť pozornosť verejnosti k problému, na ktorý konzervatívci upozorňujú už roky. A dáva nádej, že šéfovia najrôznejších verejných inštitúcií budú menej ústupčiví voči nátlaku v podobe davových efektov na sociálnych sieťach.