Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
25. november 2020

Rok Benedikta XVI.

Smrť brata, esej o celibáte aj dištancovanie sa od kontroverzného hnutia

Najdlhšie žijúci pápež v histórii má za sebou najdynamickejší rok od svojho odchodu do „dôchodku“.

Smrť brata, esej o celibáte aj dištancovanie sa od kontroverzného hnutia

Emeritný pápež Benedikt XVI. na fotografii z roku 2015. Foto – TASR/AP

Emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý žije v tichu a modlitbe utiahnutý v kláštore Mater Ecclesiae uprostred Vatikánskych záhrad, má za sebou najdynamickejší rok od svojho odchodu z pápežského stolca.

V jeho závere je preto užitočné pripomenúť si najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa objavili na stránkach novín, ale i tie, na ktoré sa zabudlo.

Za bratom vycestoval krátko pred smrťou

Dňom, ktorý najvýraznejšie poznačil Benediktov uplynulý rok, bol 1. júl, keď zomrel jeho o tri roky starší brat Georg. Emeritného pápeža smrť posledného žijúceho súrodenca – najstaršia sestra Maria zomrela ešte v roku 1991 – nesporne zasiahla, ale neprekvapila. Georg Ratzinger bol už dlhší čas vo vážnom stave hospitalizovaný v nemocnici v Regensburgu.

Blížiaci sa koniec 96-ročného brata podnietil Benedikta XVI. uskutočniť nečakanú cestu (18. – 22. júna) do rodného Nemecka, aby sa s chradnúcim životným spolupútnikom rozlúčil. Stalo sa tak na poslednú chvíľu, len týždeň pred Georgovým úmrtím. Jeho pohreb neskôr sledoval už len prostredníctvom internetového prenosu.

„Odjakživa bol môj brat pre mňa nielen spoločníkom, ale aj spoľahlivým vodcom. Vždy predstavoval orientačný a vzťažný bod jasnosťou a rozhodnosťou svojich rozhodnutí,“ povedal Benedikt XVI. v roku 2008, keď sa mesto Castel Gandolfo rozhodlo udeliť Georgovi Ratzingerovi čestné občianstvo.

„Domov je pre mňa všade, kde stretávam svojho brata,“ vyhlásil zasa starší z bratov v roku 2011 pri príležitosti vydania knihy Môj brat pápež.


Benedikt XVI. počas návštevy rodného Bavorska v júni tohto roku. Foto – TASR/AP

Aj keď emeritný pápež sa k cirkevnému dianiu vyjadruje iba príležitostne, tento rok tak urobil hneď niekoľkokrát.

V januári za zvláštnych okolností vyšla kniha Z hĺbky srdca (medzičasom sa objavila už aj v slovenskom preklade), v ktorej spolu s kardinálom Robertom Sarahom, prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, uvažujú nad témou kňazského celibátu.

Útla publikácia, ktorá vznikla na pozadí minuloročnej biskupskej synody o Amazónii, počas ktorej väčšina biskupov podporila možnosť za istých okolností svätiť aj ženatých mužov, obsahuje Benediktovu teologickú reflexiu nazvanú Katolícke kňazstvo a na ňu nadväzujúci Sarahov ekleziologický a pastoračný pohľad na celibát s názvom Milovať až do konca.  

Slová Benedikta XVI. zazneli aj v máji, keď pri príležitosti 100. výročia narodenia pápeža Jána Pavla II. napísal rozsiahly list jeho bývalému osobnému sekretárovi Stanisławovi Dziwiszovi, ktorý bol určený na ďalšie zverejnenie. V plnom znení sme ho priniesli aj na stránkach denníka Postoj.

Vizitácia, dištanc, rozpustenie

Na rozdiel od spomenutých esejí sa oveľa menej hovorilo o vyjadreniach, ktorými sa emeritný pápež v októbri dištancoval od kontroverzného nemeckého hnutia.

Katolícke integrované spoločenstvo (Katholische Integrierte Gemeinde), ktoré na komunitnej báze združovalo klerikov i laikov, vzniklo v povojnovom období a postupne sa rozšírilo do viacerých nemeckých diecéz, ale aj do Rakúska, Talianska či Tanzánie. V roku 1978 mu mníchovský arcibiskup Joseph Ratzinger povolil pôsobiť na území jeho arcidiecézy, o niekoľko rokov neskôr získalo status verejného združenia veriacich podľa cirkevného práva.  

Inzercia

Na základe sťažností bývalých členov, ktorí poukazovali na duchovné, psychické i finančné zneužívanie, poslal mníchovský arcibiskup Reinhard Marx vo februári 2019 do hnutia kánonickú vizitáciu. V predbežnej správe, ktorú vizitátori vydali pred rokom, sa píše, že laickým členom bolo nariaďované napríklad aj to, s kým môžu vstúpiť do manželstva, koľko majú mať detí a kde smú bývať. Neuposlúchnutie bolo interpretované ako ťažký hriech a rôznymi spôsobmi sankcionované, pričom postihovaní boli aj rodinní príslušníci dotyčnej osoby.

V reakcii na tieto a ďalšie zistenia Benedikt XVI. pre Herder Korrespondenz uviedol, že v minulosti bol nedostatočne informovaný či priamo zavádzaný o vnútornom fungovaní hnutia. „Spočiatku som si neuvedomoval, že pri snahe o integrálnu formáciu každodenného života podľa viery môže dochádzať k jej hrozivému prekrúteniu,“ vyhlásil emeritný pápež a dodal, že hlboko ľutuje, ak došlo k mylnému zdaniu, že ako arcibiskup schvaľoval všetky praktiky hnutia.

Mníchovský arcibiskup Marx napokon po ukončení vizitácie a vypracovaní záverečnej správy Katolícke integrované spoločenstvo pred niekoľkými dňami rozpustil, pričom podľa agentúry CNA arcidiecéza zvažuje ďalšie možné kroky.

Benedikt XVI. sa do histórie zapíše aj ako televízny pápež

Nebývalo kedysi zvykom, aby pápeži poskytovali rozhovory médiám. Zmena nastala počas pontifikátu Jána Pavla II., ktorý pri svojich početných zahraničných cestách odpovedal na novinárske otázky na palube lietadla. Tejto praxi ostali verní aj jeho nástupcovia.

Menej známe je, že prvým pápežom, ktorý poskytol rozsiahlejšie televízne interview, nebol Ján Pavol II., ale až Benedikt XVI. V polovici septembra 2005 v letnom sídle v Castel Gandolfo odpovedal na otázky vtedajšieho šéfa náboženského vysielania poľskej verejnoprávnej televízie TVP Andrzeja Majewskeho.

Rozhovor, ktorý TVP odvysielala 16. októbra, trval 16 minút a jeho prepis si môžete prečítať na tomto mieste.

V televíznom vysielaní sa Benedikt XVI. ocitol aj na Veľký piatok v roku 2011. V pravidelnej náboženskej relácii A Sua immagine, ktorú vysiela talianska verejnoprávna televízia RAI, odpovedal na sedem vopred zaslaných diváckych otázok o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.

Ani v tomto prípade pápež nesedel v televíznom štúdiu, ale vo svojej pracovni. Prepis relácie si môžete prečítať na tomto mieste.

V spomenutej relácii sa tento rok prekvapivo objavil aj pápež František, keď na Veľký piatok zatelefonoval do vysielania, aby vyjadril svoju blízkosť všetkým ľuďom zasiahnutým pandémiou.

Uprostred leta dianie okolo Benedikta XVI. rozvíril jeho životopisec Peter Seewald, ktorý sa s ním stretol, aby mu predstavil novú tisícstranovú biografiu. Po stretnutí nemecký novinár a spisovateľ pre médiá vyhlásil, že emeritný pápež je mimoriadne slabý. Benediktov osobný tajomník Georg Gänswein sa vzápätí poponáhľal s vyhlásením, že pápež síce trpí infekčným ochorením, ale nie je dôvod vážnejšie sa znepokojovať.

Najčerstvejšie informácie zo začiatku novembra hovoria o tom, že emeritný pápež sa cíti primerane svojmu veku. „Po fyzickej stránke je krehký, hlas má veľmi slabý, ale myseľ má jasnú. Každý deň koncelebruje omšu, modlí sa, prijíma návštevy, číta, študuje, počúva hudbu, vymieňa si korešpondenciu. Samozrejme, jeho životný rytmus je veľmi pomalý,“ uviedol arcibiskup Gänswein pre taliansky týždenník Oggi. Zároveň vyzdvihol, že po troch mesiacoch sa s pomocou chodítka vrátil aj k prechádzkam po Vatikánskych záhradách.    

Kto chce bližšie nazrieť do Benediktovho súkromia, môže si pozrieť polhodinový dokumentárny film Malé Bavorsko vo Vatikáne (Klein Bayern im Vatikan), ktorý začiatkom roka odvysielala bavorská televízia BR a následne ho voľne sprístupnila na svojich internetových stránkach.


Benedikt XVI. so svojím nástupcom Františkom a novými kardinálmi v novembri 2016. Foto – TASR/AP

Ak sa nič výnimočné nestane, v pokojnom dennom kolobehu prežije emeritný pápež aj blížiace sa vianočné sviatky a Nový rok. Krátko po ňom sa do historických štatistík zapíše tým, že dlhšie obdobie prežil v emeritúre ako v úrade (sedem rokov a desať mesiacov).

Ešte významnejší životný míľnik však zaznamenal už 4. septembra, keď sa vo veku 93 rokov, štyri mesiace a štyri dni stal najdlhšie žijúcim pápežom. Predbehol tak Leva XIII., ktorý zomrel v roku 1903. Obaja sú jedinými pápežmi, ktorí – aspoň podľa dochovaných štatistík – prekročili deväťdesiatku. Tretím najstarším pápežom v histórii bol Klement XIII., ktorý zomrel v roku 1740 vo veku 87 rokov.

V uplynulom storočí sme pritom okrem dvoch najstarších zaznamenali aj dvoch najmladších zomrelých pápežov: Benedikt XV. opustil tento svet v roku 1922 vo veku 67 rokov a Ján Pavol I. v roku 1978 po 33-dňovom pontifikáte vo veku len 65 rokov.

Na pápežský úrad sa však podľa jezuitu Giovanniho Saleho nemožno pozerať len z hľadiska fyzickej výkonnosti. „Pápež nie je byrokrat, ale prorok. Súčasný rímsky biskup František označuje dlhovekosť za nespochybniteľnú hodnotu – starých ľudí nepokladá za odpad, ale za zdroj,“ cituje portál Vatican News jezuitu, ktorý vyučuje cirkevné dejiny na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.  

A pripomína ešte jednu dôležitú skutočnosť: kým na stredovekých freskách Posledného súdu sú pápeži neraz zobrazení v pekelných mukách a Dante Alighieri v Božskej komédii ich umiestnil do pekla hneď piatich, pápeži 20. storočia zomierali sprevádzaní modlitbami veriacich v povesti svätosti.

Odporúčame