Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
06. november 2015

O čom bude prelomový koncil pravoslávnych cirkví

Budúci rok sa bude v tureckom Istanbule či, ak chcete, Konštantínopole konať celopravoslávny koncil.
O čom bude prelomový koncil pravoslávnych cirkví

Na jeho zvolaní sa dohodli najvyšší predstavitelia autokefálnych pravoslávnych cirkví počas spoločného zasadania, tzv. Synaxis, ktorá sa konala na pozvanie ekumenického patriarchu Bartolomeja I. od 5. do 9. marca 2014 v Istanbule. Zvolanie celopravoslávneho koncilu na sviatok Zostúpenia Svätého Ducha podľa juliánskeho kalendára (19. júna 2016) oznámili pri slávnostnej liturgii v Katedrále sv. Juraja vo Fanare 9. marca 2014, keď slávili „Nedeľu pravoslávia“ na počesť siedmich ekumenických koncilov prvého tisícročia.

Zvolaný celopravoslávny koncil sa týka 16 autokefálnych pravoslávnych cirkví byzantského obradu, ktoré sú navzájom v plnom cirkevnom spoločenstve. Dnes sa k nim hlási okolo 200 miliónov veriacich. Zdieľať

Najvyšší predstavitelia autokefálnych pravoslávnych cirkví sa tiež dohodli na ustanovení „medzipravoslávnej komisie“, do ktorej každá cirkev deleguje jedného biskupa a jedného poradcu. Jej úlohou bolo v čase od septembra 2014 do pravoslávnej Veľkej noci 2015 dokončiť predlohy pre koncil. Okrem toho sa mala ešte v prvej polovici roku 2015 zvolať „predkoncilová celopravoslávna konferencia“.

Nielen počas prípravnej fázy, ale aj na samotnom koncile sa má rozhodovať podľa konsenzuálneho (jednomyseľného) princípu. Každá cirkev bude na koncile zastúpená 20 biskupmi (za predpokladu, že ich má toľko). Pri záverečnom hlasovaní bude mať však každá cirkev iba jeden hlas. Koncil bude viesť ekumenický patriarcha Bartolomej I. Na jeho želanie bude ako koncilová sála slúžiť bazilika Hagia Irene (dnes múzeum) v paláci Topkapi. Baziliku dal v 4. storočí postaviť rímsky cisár Konštantín Veľký, ktorý daroval cirkvi slobodu a založil Konštantínopol ako svoje nové rezidenčné sídlo. Táto bazilika bola prvou konštantínopolskou katedrálou.

Ako koncilová sála bude slúžiť bazilika Hagia Irene v paláci Topkapi. Baziliku dal v 4. storočí postaviť rímsky cisár Konštantín Veľký. Zdieľať

Dohoda o zvolaní celopravoslávneho koncilu znamená prelom. Prípravy naň začali už v 60. rokoch minulého storočia, paralelne s prípravami na Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965), no opakovane stroskotávali predovšetkým na názorových rozdieloch medzi ekumenickým a moskovským patriarchom.

Omeškaná predkoncilová konferencia

Rozsiahlou, ale nie úplnou dohodou sa v sobotu 17. októbra 2015 skončila „predkoncilová celopravoslávna konferencia“ v Chambésy pri Ženeve. Ako vyplýva z jej záverečného komuniké, ktoré zverejnil Srbský pravoslávny patriarchát, zástupcovia „všetkých autokefálnych pravoslávnych cirkví“ akceptovali pri poradách prebiehajúcich od 11. októbra tri koncilové predlohy: o dosahovaní autokefality (samostatnosti) pravoslávnych cirkví; o vzťahu pravoslávia k iným kresťanským cirkvám; o význame pôstu dnes. Predloha „Misia pravoslávnej cirkvi vo svete dnes“ naopak nezískala všeobecný súhlas. V komuniké sa uvádza, že ju „nepodpísali“ zástupcovia Moskovského patriarchátu a Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Vzhľadom na konsenzuálny princíp je preto nepravdepodobné, že sa o nej bude rokovať na celopravoslávnom koncile.

Pravoslávne cirkvi sa usilujú čeliť výzvam

Koncilové predlohy, samozrejme, neboli sprístupnené širokej verejnosti. Z ich názvov je však zrejmé, že pravoslávne cirkvi sa usilujú čeliť súčasným výzvam. V minulom storočí pravoslávie prežilo ťažké historické obdobie, keď viaceré autokefálne cirkvi museli bolestne na vlastnom tele znášať represálie socialistického režimu. Tieto historické dôvody bránili či spomalili stretnutie pravoslávia s modernou dobou a jej požiadavkami (sekularizácia, ľudské práva, nové prístupy k antropológii). V súčasnosti sa mnohé pravoslávne cirkvi nachádzajú vo fáze nového určovania svojej roly a novej artikulácie svojho posolstva v postkomunistických spoločnostiach.

Na jednej strane existujú silné hlasy, ktoré zastupujú ekleziologický nacionalizmus, polemický antiokcidentalizmus, agresívny antiekumenizmus a ideologický antimodernizmus. Tieto hlasy vplývajú, prinajmenšom sčasti, na profil viacerých autokefálnych cirkví a sťažujú nielen medzipravoslávny, ale aj medzikonfesionálny dialóg. Na druhej strane znovuoživenie náboženského života a štúdia teológie vo viacerých tradične pravoslávnych krajinách, ako aj nové intelektuálne impulzy umožnené globalizáciou viedli k rozvoju inovatívnych názorov vo viacerých pravoslávnych kontextoch.

Inzercia

Existujú pravoslávni teológovia, ktorí sa usilujú o náročnú akademickú diskusiu s požiadavkami moderny a profitujú z potenciálu moderného a postmoderného myslenia. Keďže stretnutia pravoslávnych cirkví s modernou dobou sa odohrávajú asymetricky a nezačali sa v rovnakom čase, neprekvapuje veľmi, že na predkoncilovej konferencii sa nepodarilo schváliť práve predlohu o poslaní pravoslávnej cirkvi v súčasnom svete.

Dobrou správou je, že na predkoncilovej konferencii bola schválená koncilová predloha o vzťahu pravoslávnych cirkví k iným cirkvám, a tak už je vypracované jasné stanovisko v tejto záležitosti. Zdieľať

Hoci pravoslávie už desaťročia rozvíja širokú ekumenickú činnosť, doposiaľ z jeho strany chýbalo jasné stanovisko k ekleziologickému postaveniu ostatných cirkví. Ak zostane spútané v exkluzivistickom chápaní podľa schémy pravoslávie – heréza, a teda odlišnosť ostatných cirkví bude vnímať len ako ich odcudzenie alebo stratenú autentickosť, potom budú naďalej silné cirkevné hlasy proti ekumenizmu. Neochota brať vážne pozitívny cirkevný potenciál a rozličné dary nepravoslávnych partnerov v dialógu povedie len a len k ochromeniu ekumenických aktivít pravoslávia.

Dobrou správou je, že na predkoncilovej konferencii bola schválená koncilová predloha o vzťahu pravoslávnych cirkví k iným cirkvám, a tak už je vypracované jasné stanovisko v tejto záležitosti. Akým smerom sa pravoslávna cirkev vydá, to zistíme, keď uvedenú predlohu schváli aj celopravoslávny koncil.

Bartolomej I. je len čestnou hlavou pravoslávia

Pravoslávna cirkev je spoločenstvom samosprávnych miestnych cirkví, z ktorých je každá autokefálna, t. j. riadená vlastným najvyšším predstaviteľom – prvým z miestnych biskupov. Pravoslávne cirkvi nie sú zjednotené na princípe jedného pozemského ústredia (hlavy), ale na princípe spoločnej pravoslávnej viery, položenej siedmimi ekumenickými koncilmi v prvom tisícročí, a spoločnej liturgickej tradície. Konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I. je len čestnou hlavou svetového pravoslávia, je „prvý medzi rovnými“. Nemá moc zasahovať do otázok týkajúcich sa iných pravoslávnych cirkví a len koordinuje celopravoslávnu činnosť, ako je to zrejmé na príklade Synaxis 2014 v Istanbule.

Pravoslávne cirkvi nie sú zjednotené na princípe jedného pozemského ústredia (hlavy), ale na princípe spoločnej pravoslávnej viery, položenej siedmimi ekumenickými koncilmi v prvom tisícročí, a spoločnej liturgickej tradície. Zdieľať

Zvolaný celopravoslávny koncil sa týka 16 autokefálnych pravoslávnych cirkví byzantského obradu, ktoré sú navzájom v plnom cirkevnom spoločenstve (ide o tzv. kánonické cirkvi). Dnes sa k nim hlási okolo 200 miliónov veriacich. Existujú však aj pravoslávne cirkvi, ktorých právne postavenie je sporné alebo ktorých legitimita je ostatnými pravoslávnymi cirkvami spochybňovaná (ide o tzv. nekánonické cirkvi), napríklad Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu.

Najvyšší predstavitelia autokefálnych pravoslávnych cirkví už pri Synaxis 2014 v Istanbule jasne konštatovali, že pri celopravoslávnom koncile nejde o  ekumenický koncil, pretože sa uskutoční bez účasti „západnej cirkvi“.

Foto: TASR/AP

Odporúčame