Prečo nás pápež necháva v neistote?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo nás pápež necháva v neistote?

Názory na výsledok biskupskej synody o rodine sa líšia. Pluralita rozdielnych názorov nemusí byť zlá. Ale ako správne zachytiť milosť synody?

V médiách spravidla dominovali komentáre o rastúcom konflikte medzi jednotlivými krídlami v Cirkvi. Konzervatívne a progresívne skupiny v Cirkvi si vraj teraz rátajú utŕžené rany a pripravujú sa na nové útoky. Vo väčšine prípadov vyjadrovali komentáre sklamanie, že závery synody nepriniesli očakávané „zmeny“ pre Cirkev v chápaní rodiny a v prístupe k rozvedeným ľuďom a osobám s homosexuálnou orientáciou.

Učenie verzus relativizmus

Perspektívu konfliktu si osvojilo aj veľa hodnotných článkov kresťanských autorov. V nich sa odrážalo vnímanie synody v kontexte dlhodobého úsilia o verné zachovávanie katolíckeho učenia v oblasti manželstva, rodiny a sexuality v zápase s modernou „diktatúrou“ morálneho relativizmu.

Verný a obetavý život v manželstve a rodine je naozajstný zápas, je to „tvrdá“ realita toho, čo znamená byť veriacim v dnešnom svete. Na zhromaždení biskupov so Svätým Otcom zaznel tento hlas jasne a presvedčivo — a to je dar, ktorý vnímam ako ovocie otvoreného dialógu na synode.

Vykročiť za stratenou ovečkou

Väčšina „sklamaných“ komentárov sa o výsledky synody zaujímala v rovine praktických riešení. Vo sfére ľudských vzťahov však každé riešenie vyžaduje najprv uznať reálne kontúry problému.

Dôležitú tému synody predstavovala téma pastorácie ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nesú kríž rozbitých vzťahov a zranení, a na sviatostiach nemôžu mať plnú účasť.

To, že pápež František otvoril diskusiu pre rozličné aj protichodné návrhy, znamenalo prijať problém ľudí s krížom rozbitých vzťahov a spoznať ich utrpenie. Zdieľať

To, že pápež František otvoril diskusiu pre rozličné aj protichodné návrhy, znamenalo prijať problém týchto ľudí a spoznať ich utrpenie. Synoda takto vyslala zreteľný signál členom katolíckeho spoločenstva, ktorí sa od neho z rozličných príčin cítili byť vzdialení alebo neprijatí.

Tento signál je posolstvom zblíženia s veriacimi, ktorí sa dlho nazdávali, že Cirkev nepočúva ich problémy. Je vystretou rukou všetkým kritikom, ktorí právom či neprávom tvrdili, že Cirkev sa viac stará o tých deväťdesiatdeväť ovečiek, ktoré sú v bezpečí – ale už nie je taká ochotná vykročiť za tou jednou, ktorá sa stratila.

Škola otvorenej diskusie

V diskusii otcov biskupov o možnosti sviatostného života pre rozvedených ľudí v nových zväzkoch sa potvrdilo, že pastorácia a doktrína sú v kresťanskom živote nerozlučne späté. Závažné zmeny v sviatostnej disciplíne by mali reálny dopad aj na zachovávanie prirodzeného morálneho zákona, Kristovho učenia o nerozlučnosti manželstva i úctu k sviatostiam.

V polemike o niektorých východiskách pracovného dokumentu na synode vyšla najavo antikoncepčná mentalita v očividnom rozpore s učením Katolíckej cirkvi o čistote manželstva, ktoré tak nádherne rozpracoval vo svojom učení pápež Ján Pavol II. Na obhajobu tohto učenia sa postavili biskupi z rozličných častí sveta.

Otec arcibiskup Stanislav Zvolenský nazval toto zhromaždenie školou otvorenej diskusie. Synoda naozaj nastavila zrkadlo, v ktorom sa môžeme s rozpakmi pozerať na častú úroveň našich kňazských rekolekcií.

Odvážny prístup pápeža Františka, ktorý otvára priestor pre počúvanie rôznych názorov pri vzájomnom rešpekte a so zmyslom pre úctu k autorite s konečným slovom, je povzbudením aj pre Cirkev na Slovensku viesť vnútorný dialóg v pravde.

To ide ruka v ruke s očakávaním, že budeme verne prezentovať život Cirkvi „zvnútra“ a posilňovať k nej dôveru ochotou rozvážne i nebojácne komunikovať s verejnosťou. Aj toto povzbudenie je darom, ktorý vnímam ako ovocie otvoreného dialógu na synode.

Pápež skutočnej jednoty

Viaceré články o priebehu synody vyjadrovali obavu o osud pápežovej autority a jednotu Cirkvi. Možno sa mýlim, ale mne sa Františkov postoj, ktorý dáva každému priestor podeliť sa s tým, čo má na srdci, javí ako prejav neohrozenej autority. Nesúhlasím ani s názorom, že otvorenou diskusiou na synode pápež vniesol nejednotu do Cirkvi.

Pápež chce, aby sme neboli iba spokojní s osobným pocitom pravej viery, ale aby sme svoju vieru najmä uskutočňovali. Zdieľať

Naopak, myslím si, že ňou pomohol čeliť problémom, ktoré z dlhodobého hľadiska mohli viesť k eskaláciám napätia. Svojím počúvajúcim prístupom na synode pápež posilňuje jednotu Cirkvi.

Ak sa nemýlim, zdá sa mi, že pápež František viac ako nejaký čiastkový výsledok sledoval vlastný cieľ. Chce, aby sme neboli iba spokojní s osobným pocitom pravej viery, ale aby sme svoju vieru najmä uskutočňovali. Túto vec azda najlepšie vyjadril bloger Marcel Pančuška v originálnej alúzii na Pavlov „hymnus lásky“ z Prvého listu Korinťanom: „Aj keby som poznal naspamäť celú exhortáciu Familiaris Consortio, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“

Výzva odolávať pokušeniam triumfalizmu a pýchy, ktoré sa z času na čas omylom stotožňuje s postojom konzervatívca, aj to je dar, ktorý vnímam ako ovocie otvoreného dialógu na synode.

Dôvera viac než istota pokoja

Viem sa pritom vcítiť do pocitu neistoty tých členov Cirkvi, ktorí sa pozerajú na pápeža s očakávaním jasného a skalopevného vedenia – som jedným z nich. Predsa sa však musím trochu čudovať nad neprimeranými a vystrašenými reakciami o Cirkev, akoby sa chvela v samých základoch pri jednej hádke biskupov, keď ešte ani nezačali lietať stoličky.

Život s Kristom na lodi Cirkvi nemusí znamenať predvídateľný pokoj. V našom postoji nemôže chýbať dôvera v druhých. Zdieľať

Cirkev už vo svojej histórii zažila iné búrlivé situácie. Samozrejme, nechcem za žiadnu cenu privolávať bolestné roztržky. Iba chcem poukázať na to, že v určitých chvíľach záujem o istotu musí ísť na chvíľu nabok pre iné dôležité záujmy. A prednosť musí dostať – dôvera. Cirkev je predsa trochu iná inštitúcia ako všetky ostatné.

Aj vo svojich najťažších časoch sa mohla oprieť o prísľub vzkrieseného Krista: „Ja som s vami až do skončenia sveta.“ Život s Kristom na lodi Cirkvi nemusí znamenať predvídateľný pokoj. V našom postoji nemôže chýbať dôvera v druhých – a toto uvedomenie je azda ten najväčší dar, ktorý pokladám za ovocie otvoreného dialógu na synode.

Ján Dolný
Autor je katolícky kňaz, momentálne je na doktorandskom štúdiu na Catholic University of America vo Washingtone D.C., USA.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo