Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
09. január 2021

Slovo kňaza

Ešte jedna domáca úloha

Aby ľudia spolu mohli komunikovať, musia sa najskôr naučiť počúvať.

Ešte jedna domáca úloha

Ilustračné foto: pixabay.com

Mám rád zmysluplné rozhovory s priateľmi, no nebránim sa ani komunikácii s cudzími ľuďmi. Niekto z mojich priateľov by isto povedal, že druhých rád poučujem. Ja si skôr myslím, že druhým rád vysvetľujem. Najmä veci, ktoré sa týkajú mojej odbornosti, kam rátam kánonické právo, Sväté Písmo či liturgiu. A hoci na to nevyzerám, veľmi rád druhých počúvam.

Život ma naučil, že k tomu, aby som mohol niekoho správne pochopiť a následne reagovať, musím si ho najskôr veľmi pozorne vypočuť. A špeciálne si cením tie rozhovory, ktoré rozširujú moje obzory a vďaka ktorým sa niečo nové naučím.

Prirodzeným efektom komunikácie je, že ľudia sa vďaka nim stávajú bližšími. Nielenže nájdu spoločnú tému, ale do istej miery vďaka komunikácii objavia v tom druhom človeku nový kúsok seba. Komunikácia nás teda buduje, robí nás lepšími, očisťuje nás, konfrontuje nás, obrusuje vzájomné hrany. Komunikácia založená na vzájomnom počúvaní, oslobodená od predsudkov, očistená od hnevu.

Komunikácia je jeden z hlavných prejavov našej ľudskej prirodzenosti. Nemusím tu dávať siahodlhé vysvetlenia toho, čo znamená, že sme stvorení na Boží obraz a podobu (Gn 1,26). Ani to, čo je úloha človeka na zemi, či vo vzťahu k Bohu, alebo v medziľudských vzťahoch. Sú to veci, ktoré sú nám dobre známe. Boh je vzťah a človeka stvoril pre vzťah (Gn 2,18). Každý z nás je povolaný do vzťahu s ním a všetci sme povolaní do vzťahov medzi sebou.

Vzťah sa buduje komunikáciou. Ak nefunguje komunikácia, nefunguje vzťah. To však nie je neriešiteľný problém. Kde je vôľa komunikovať, tam je cesta pre dobre fungujúci vzťah. Ak však chýba vôľa pre komunikáciu, tam sa začína cesta k deštrukcii. Tichá domácnosť je cesta do pekla. Doslova. Ak totiž s niekým odmietam komunikovať na tomto svete, sám sa vylučujem z možnosti stráviť s ním večnosť.

Zdá sa mi, že v našej spoločnosti je čoraz viac tejto deštrukcie. V televízii, na sociálnych sieťach, ale aj medzi našimi blízkymi vidíme také naštrbené vzťahy, že máme pocit, že to nikdy nebolo horšie. Pokazila sa kanalizácia a medzi nás sa rozlialo všetko, čo v nej pláva. Nezabúdajme však, že my sami sme producenti obsahu kanalizácie, pretože z ľudského vnútra vychádzajú všetky tie „smradľavosti“ (Mk 7, 18-22).

Čo sa s tým dá robiť? Odísť od sveta do pustovne a vyčkať na lepšie časy. Do istej miery sa to dá urobiť aj tam, kde sa práve nachádzame. Jednou z možností je obľúbený projekt Exodus 90. Vypnúť telku, zanechať sociálne siete, no najmä obnoviť vzťah s Bohom, očistiť sa s jeho pomocou a pokúsiť sa o novú cestu dokonalosti. Ako biblickí mudrci z Východu, ktorí sa po stretnutí s Ježišom rozhodli vydať inou cestou (Mt 2,12).

„Vieme sa vzájomne komentovať, ale nevieme sa spolu rozprávať. Vieme si predkladať svoje názory, ale nevieme o nich diskutovať.“ Zdieľať

Komunikácia s Bohom sa nazýva modlitba. Keď sa modlím, rozprávam sa s Bohom. Keď on hovorí, ja sa snažím počúvať, a keď ja hovorím, on sa len usmieva, lebo veľmi dobre vie, čo mám na srdci (Ž 139). No ak sa udeje v mojom živote niečo nepríjemné, môže to môj vzťah s Bohom naštrbiť a pokaziť komunikáciu s ním. Je veľkou výzvou v takýchto životných chvíľach ostať verný vzťahu s Bohom a neprestať sa s ním rozprávať ani vtedy, keď nás sklamal či dokonca nahneval.

Inzercia

Boh chce byť cieľom nášho života. Ak dáme Boha vo svojom živote na prvé miesto, bude v našom živote viac lásky, pokoja i radosti. Ak bude Boh cieľom každého nášho úsilia, bude v nás jeho svetlo. A aj my sami sa staneme ľuďmi, ktorí budú Svetlo prinášať iným. Našou dôležitou úlohou je byť soľou zeme a svetlom sveta (Mt 5,13). Znamená to usilovať sa o budovanie dobrých medziľudských vzťahov, postavených na dobrej medziľudskej komunikácii, ktorá zasa vychádza z našej dobrej komunikácie s Bohom.

Takej, v ktorej sa snažíme každého človeka vnímať rovnako ako seba samého, milovať druhého človeka ako seba samého, objavovať v ňom rovnaké dobro, aké je v nás samých. (Rim 13,8) Každého, to znamená nielen toho, s kým zdieľame rovnaký pohľad na svet, vierovyznanie, politické presvedčenie, názor na aktuálne dianie (Mt 5,44). Nemáme právo svojich bratov a sestry nenávidieť, osočovať, nadávať im či dokonca priať im zlo len preto, že majú na niečo iný názor.

Napriek Božiemu pozvaniu k úsiliu o dokonalejšie prežívanie našich vzájomných vzťahov sa nám to v praxi veľmi nedarí. Vidí sa mi, že hlavne v poslednom období ľudia spolu prestali komunikovať. Vieme sa vzájomne komentovať, ale nevieme sa spolu rozprávať. Vieme si predkladať svoje názory, ale nevieme o nich diskutovať. A keď nám dôjdu argumenty, uchýlime sa k tupým osobným útokom.

Cítime sa pohodlne v našich sociálnych bublinách. Vzájomne sa podporujeme v našich postojoch, čím sa utvrdzujeme, že sú to tie jediné pravdivé. Uzatvárame sa pred inými názormi, ba máme strach aj pred akýmkoľvek iným pohľadom na tú istú vec. Odmietame čokoľvek a kohokoľvek, kto naruší našu „jedinú pravdu“, a navyše, bez problémov na neho vylejeme kýbeľ hnevu a neraz aj špiny. A ešte pri tom cítime také zvláštne uspokojenie.

Toľko nenávisti a frustrácie, ktorá sa šíri nielen vo virtuálnom svete, je svedectvom o tom, kam nás svojím osobným príkladom posunuli tí, ktorých vnímame ako autority. Statusy, odkazy, komentáre... to všetko vytvára špirálu zla, ktorá nás uzatvára v našej sociálnej bubline a zároveň stavia barikády voči tým, ktorí majú iný názor. Vytvárame si slamených panákov a vyrezávame si drevené meče, ktorými ich chceme poraziť. Myslíme si, že vedieme vznešený zápas za lepší svet, no v skutočnosti tým prehrávame svoj vlastný boj o večnosť.

Pravda a názor nie je to isté. A práve rozdielnosť názorov nám pomáha hľadať pravdu. Slušná komunikácia, vecná argumentácia, ochota vzájomne sa počúvať a korigovať svoje názory, to je tá cesta, ktorá nás privedie k pravde.

Nenechajme sa zmiasť ani znechutiť. Hoci zlo viac cítiť, dobra je medzi nami predsa len viac. Stojí pred nami veľká výzva: uvedomiť si, že slušnosť nie je slabosť, a pochopiť, že ak budeme brať vážne názory druhých ľudí, spoločne môžeme objaviť pravdu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame