Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
11. január 2021

Kresťanské nebo

O svätom Gregorovi Nysskom, ktorý je Otcom Otcov

Svätý Bazil Veľký najprv lamentoval nad jeho naivnosťou v cirkevnej politike i v medziľudských vzťahoch, neskôr sa obraz Gregorovho episkopátu senzačne zmenil.

O svätom Gregorovi Nysskom, ktorý je Otcom Otcov

Výrez z ikony sv. Gregora Nysského. Zdroj: wikimedia

Desiateho januára sa v byzantskom i latinskom obrade slávi pamiatka kapadócko-nysského biskupa Gregora († po 394).

V roku 787 Druhý nicejský (= siedmy ekumenický) koncil poctil svätého Gregora Nysského jedinečným titulom „Otec Otcov“ (= cirkevný otec cirkevných otcov).

Dve osoby ovplyvnili do značnej miery Gregorov život: staršia sestra Makrína, ktorá Gregora a jeho bratov inšpirovala k asketickému životu, a starší brat Bazil (Veľký), ktorého Gregor vo svojich spisoch veľakrát nazýva „otcom a učiteľom“.

Gregor sa narodil niekedy medzi rokmi 335 – 340. Otec mu zomrel, keď bol ešte dieťa, a následne úlohu hlavy rodiny prevzal Gregorov brat Bazil (* okolo 330). O koľko rokov bol Gregor mladší od Bazila a či bol jeho žiakom, keď bol Bazil okolo roku 356 učiteľom rétoriky v kapadóckej Cézarei, o tom sa stále diskutuje.

Gregor nenavštevoval žiadnu zo slávnych škôl – Cézarea, Konštantínopol, Atény –, ktoré navštevoval jeho brat Bazil († 379) a priateľ Gregor z Nazianzu († okolo 390). Napriek tomu sa mu podarilo nadobudnúť také hlboké poznanie filozofie, rétoriky a všeobecnej kultúry vo svojej dobe, že sa dokázal presadiť ako verejný rečník po tom, čo bol cirkevným lektorom. Mnohé pasáže Gregorových spisov dosvedčujú precízne pozorovanie svojho prostredia a ľudského správania, ako aj poznanie prírodných vied, najmä medicíny.

Na základe narážky v spise De virginitate 3, v ktorej Gregor vyhlasuje, že už nemá podiel na plodoch panenstva, historici robia záver, že bol ženatý (možno s istou Theosebeiou).

Nysský biskup

V roku 372 proariánsky cisár Valens rozdelil civilnú provinciu Kapadócia. V dôsledku toho utrpela citeľné zmenšenie cirkevná provincia, ktorú spravoval Gregorov starší brat Bazil ako kapadócko-cézarejský arcibiskup a metropolita.

Kvôli posilneniu strany obhajujúcej Krédo Nicejského koncilu z roku 325 (Boží Syn „je splodený, nie stvorený, jednej podstaty [po grécky: homoousios] s Otcom“) sa Bazil postaral o nárast počtu biskupských stolcov a nomináciu bratov a priateľov za biskupov Cappadociae primae (čiže toho, čo mu zostalo z pôvodného územia cirkevnej provincie).

Medzi novovymenovanými biskupmi bol aj Gregor, ktorý bol nominovaný za biskupa malého, ale významného mesta Nyssa na ceste spájajúcej Cézareu (dnes Kayseri) a Ancyru (dnes Ankara).

Obdobie Gregorovho episkopátu sa delí na dve ľahko rozlíšiteľné a veľmi odlišné periódy. Predel predstavuje rok 379, v ktorom mu zomrela sestra Makrína i brat Bazil a vďaka Teodóziovmu nástupu k moci sa cirkevno-politická situácia obrátila rozhodne v prospech pronicejskej strany. Motívy tejto takej radikálnej zmeny však zostávajú nejasné.   

Prvých sedem rokov Gregorovho episkopátu bolo poznačených mnohými ťažkosťami. Bazil lamentoval nad jeho naivnosťou v cirkevnej politike i v medziľudských vzťahoch (Ep. 58 a 100) a v roku 375 odmietol vyslať ho spolu s delegáciou na rokovania do Ríma, pretože je „úplne neskúsený vo veciach Cirkvi“ (Ep. 215).

V tých rokoch sa Gregor skutočne javí natoľko naivný, že opozícii obhajujúcej náuku, že Boží Syn je podobnej podstaty (po grécky: homoioousios) s Otcom, sa v roku 376 podarí zosadiť ho a poslať do exilu na základe obvinenia zo sprenevery cirkevného majetku a z iregulárnosti v jeho zvolení.

Inzercia

Až po smrti cisára Valensa (9. august 378) sa Gregor mohol slávnostne vrátiť do Nyssy.

Garant viery

V roku 379 sa obraz Gregorovho episkopátu senzačne zmenil. Gregor sa zrazu vynoril ako vyhľadávaný a vplyvný cirkevný politik, ako dôležitý teológ dobových dogmatických problémov, ako počúvaný rečník, kazateľ a exegéta, ktorý až do smrti udržiaval úzke styky v hlavnom meste Konštantínopole a na cisárskom dvore.

Na Antiochijskej synode v roku 379, na Konštantínopolskom (= druhom ekumenickom) koncile v roku 381, na konštantínopolských synodách v rokoch 382, 383 a 394 Gregor patril do skupiny najvýznamnejších účastníkov.

Antiochijská synoda v roku 379 poverila Gregora vizitáciou civilnej diecézy Pontus. Gregor predsedal voľbe nových biskupov v mestách Ibora a Sebaste. V Sebaste zvolili za metropolitu samotného Gregora. Zaskočený Gregor to však neprijal a postaral sa o zvolenie svojho mladšieho brata Petra.

Na Konštantínopolskom koncile Gregor predniesol dôležitú dogmatickú reč De deitate adversus Evagrium. A navyše ho poctili úlohou predniesť pohrebný prejav na počesť zosnulého predsedu koncilu Melécia.

Po koncile Gregor patril do skupiny biskupov – „garantov“, ktorí na základe cisárskych zákonov pre recepciu koncilových záverov (Codex Theodosianus 16, 1, 3) stvárňovali normu ortodoxie a cirkevného spoločenstva.

Z poverenia koncilu z roku 381 Gregor vycestoval do cisárskej provincie Arábia a pobýval v Jeruzaleme s cieľom urovnať miestne cirkevné spory.

Pred Konštantínopolskou synodou biskupov v roku 383 Gregor predniesol úvodnú reč De deitate Filii et Spiritus Sancti.

Osobitná vážnosť, ktorú Gregor požíval na cisárskom dvore, sa demonštrovala v roku 385, keď mu zverili pohrebné prejavy na počesť princeznej Pulchérie a cisárovnej Flacilly.

Zaradením Gregorovho mena do zoznamu účastníkov Konštantínopolskej synody v roku 394 sa končia správy o jeho živote.

Odporúčame