Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
13. január 2021

Zneužívanie

Írska vláda sa ospravedlnila za domovy pre „padlé“ ženy

Vyšetrovanie ukázalo vysokú mieru detskej úmrtnosti v domovoch pre slobodné matky.

Írska vláda sa ospravedlnila za domovy pre „padlé“ ženy

Katedrála v írskom meste Tuam. Foto: Flickr.com/James Shiell

Írsky premiér Micheál Martin sa v stredu oficiálne ospravedlnil za zaobchádzanie s nevydatými matkami a ich deťmi v domovoch, ktoré prevádzkoval štát v spolupráci s cirkvami.

„Hlboko sa ospravedlňujem za krivdu, ktorú zažili írske matky a ich deti, ktoré skončili (v takýchto domoch),“ uviedol Martin v dolnej komore parlamentu. Dodal, že celá krajina ľutuje túto „veľkú generačnú krivdu“. Obetiam tejto praxe Martin odkázal, že „každý z vás je bez viny“ a „každý z vás si zaslúžil niečo oveľa lepšie“.

Vyšetrovaním sa zistilo, že v týchto domovoch zomrelo v rokoch 1922 – 1998 až 9 000 detí, čo je 15 percent takto narodených detí. Navyše, k dievčatám a ženám sa často správali kruto a dochádzalo k ich zneužívaniu.

„Nelegitímne“

Všetko sa začalo pred šiestimi rokmi, keď miestna historička Catherine Corless z mesta Tuam v okrese Galway prišla na to, že chýbajú záznamy o pochovaní 796 detí, ktoré prežili svoj krátky život v domove vo vlastníctve štátu, ktorý prevádzkovala katolícka cirkev.

Írska vláda následne zriadila nezávislú komisiu pre vyšetrovanie domovov pre matky a deti.

Neskôr sa ukázalo, že deti z mesta Tuam neboli pochované na cintoríne, ktorý sa nachádzal len cez ulicu, ale na dvore domova.

Komisia zverejnila v utorok výslednú správu, ktorá má tritisíc strán a konštatuje „znepokojujúcu“ mieru detskej úmrtnosti v týchto inštitúciách, ktoré v Írsku existovali až do roku 1998.

„Je ťažké predstaviť si rozsah tragédie a zármutok, ktorý stojí za týmto počtom 9 000 detí a dojčiat,“ uviedol írsky minister pre záležitosti detí Roderic O'Gorman.

Správa podľa O'Gormana ukázala, že po celé desaťročia „všadeprítomná stigmatizácia nevydatých matiek a ich detí obrala týchto jednotlivcov o možnosť rozhodovať o sebe a niekedy aj o svojej budúcnosti“.

Írsky premiér Mícheál Martin podľa BBC povedal, že správa opisuje „veľmi temnú a zložitú kapitolu írskych dejín“. Zdôraznil, že „ako národ musíme čeliť úplnej pravde o našej minulosti“. Martin označil za „tvrdú pravdu“, že spolupáchateľom tohto škandálu bola celá spoločnosť.

K ženám a deťom sa v domovoch správali mimoriadne zle. „Mali sme úplne pokrivený postoj k sexualite a intimite a mladé matky a ich synovia a dcéry boli nútení zaplatiť za túto dysfunkciu strašnú cenu,“ vyhlásil premiér, podľa ktorého sa írska spoločnosť rozhodla prehnane kritizovať, odsudzovať, moralizovať a kontrolovať, „ale veľmi zarážajúca bola absencia obyčajnej láskavosti“ voči týmto ženám a deťom.

Správa taktiež konštatuje, že väčšinu detí v týchto domovoch vtedajšie právo označovalo za „nelegitímne“, a na základe toho boli väčšinu života diskriminované. Tento status zrušil parlament pred 33 rokmi, uvádza National Catholic Reporter.

Inzercia

V domovoch pre slobodné matky založených v 19. a 20. storočí žili ženy a dievčatá, ktoré otehotneli mimo manželstva. Osemnástimi domovmi, ktoré prešetrovala komisia, prešlo za 76 rokov 56 000 nevydatých matiek a 57 000 detí. Najväčší počet prijatých bol v 60. rokoch a začiatkom 70. rokov.

V daných domovoch za sledované obdobie zomrelo 9 000 detí. Mnohé z nich boli pochované v hromadných alebo neoznačených hroboch. V správe vyšetrovacej komisie sa uvádza, že o veľmi vysokej miere úmrtnosti v týchto domovoch vedeli v tom čase miestne i celoštátne orgány a bola zaznamenaná v oficiálnych dokumentoch.

Správa konštatuje, že tieto ženy a deti nemali byť v ústavoch. Veľa žien bolo vystavených emocionálnemu zneužívaniu. Podľa vyšetrovateľov všetko nasvedčuje tomu, že matkám sa prejavovalo „len málo láskavosti“, najmä v prípade pôrodu, čo na mnohé ženy pôsobilo traumatizujúco.

Vo svojej správe komisia uvádza, že hoci domovy matiek a detí existovali aj v iných krajinách, podiel nevydatých matiek, ktoré boli v ústavoch v Írsku, bol pravdepodobne najvyšší na svete.

Deti na vývoz?

Deti, ktoré matkám rutinne odoberali po pôrode, boli buď adoptované, alebo ich previezli do detských domovov prevádzkovaných cirkvou, katolíckou i protestantskou.

National Catholic Reporter cituje Paula Redmonda, ktorý žil v takomto zariadení a je na čele združenia preživších týchto domovov. Čakal, že správa bude mať širší záber a že sa pozrie aj na nemocnice, ktoré mohli byť zapojené do vývozu detí z Írska.

Správa totiž spomína aj dokument z roku 1951, ktorého spoluautorom je katolícky biskup Corku, ktorý tlačil na legalizáciu adopcie v Írsku s cieľom znížiť počet vyvezených detí do Ameriky. Podľa odhadov to bolo zhruba 500 detí len v roku 1951.

Adopcia sa stala v Írsku legálnou v roku 1953, podľa správy končili dovtedy deti z domovov na troch možných miestach: buď ako nezamestnaní poľnohospodári, alebo ich dali do starostlivosti ženám, ktoré za to dostávali od štátu príspevok, tretia skupina išla do katolíckych škôl.

Kontroverzné domovy boli aj námetom pre mnohé diela, napríklad film Philomena, v ktorom hrala Judi Denchová. Ide o príbeh ženy, ktorá sa snaží nájsť svojho syna adoptovaného americkými manželmi. Rovnakú tému zobrazoval aj film Padlé ženy (The Magdalene Sisters) z roku 2002.

Pápež František sa počas svojej návštevy Írska v auguste 2018 ospravedlnil za zneužívanie v katolíckych inštitúciách. „Nikto z nás sa nemôže ubrániť dojatiu pri príbehoch maloletých, ktorí zažili zneužívanie, boli okradnutí o nevinnosť alebo boli oddelení od matiek, a s touto jazvou ponechaní napospas svojim bolestným spomienkam. Táto otvorená rana je pre nás výzvou, aby sme boli pevní a rozhodní v hľadaní pravdy a spravodlivosti,“ vyhlásil vtedy Svätý Otec.

Odporúčame