Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
28. február 2021

Slovo kňaza

Naučme sa počúvať Boha

Boh nechce, aby sme chodili do kostola, ale aby sme si jeden druhému umývali nohy.

Naučme sa počúvať Boha

Ilustračné foto: pixabay.com

Už je to nejaký ten rok, čo som cestou autom počúval dáku kontaktnú reláciu na kresťanskom rádiu. Bola práve Popolcová streda. Poslucháči dostali jednoduchú otázku: Ako sa chystáte prežívať pôstne obdobie? Telefonáty i krátke textové správy poslucháčov sa niesli v takom našom tradičnom duchu: krížové cesty, sväté spovede, zriekanie sa alkoholu či sladkostí... Zrazu do toho prišlo niečo netradičné: česky hovoriaci poslucháč sa vyznal, že pre neho je pôst hlavne čas „naslouchání“.

Už je to nejaký ten deň, čo ma zaujala jedna inšpiratívna homília Svätého Otca Františka. Tiež to bolo na Popolcovú stredu. Kristov námestník nám v nej pripomenul, že pôst by nemal byť zameraný na naše aktivity na poli náboženských zvyklostí či askézy. Pôstne obdobie má byť pre nás čas návratu a sklonením z lásky. Návratu k Bohu, ktorý nám ponúka odpustenie. Sklonením sa k našim bratom a sestrám, ktorým môžeme preukázať službu lásky. Takýto pôst si želá Boh. K takémuto pôstu nás povzbudzuje náš pastier.

A tak tu máme znova tri domáce úlohy, tentokrát na pôstne obdobie: počúvať, vrátiť sa, slúžiť. Presne v tomto poradí. Počúvanie je základ. Ak počúvam Boha, viem sa k nemu vrátiť. Návratom k nemu obnovím v sebe život. Plný Boha môžem preukazovať službu lásky druhým.

Aby som sa mohol na ceste týchto troch pôstnych úloh naštartovať, potrebujem k tomu nevyhnutne dve veci: ochotu i schopnosť počúvať Boha. Je to znova ako ten bicykel: ochota + schopnosť = možnosť dosiahnutia cieľa. Keď má však aspoň jedno koleso defekt, do cieľa neprídeme. Ak sme ochotní i schopní počúvať Boha, sme na správnej ceste návratu k nemu i preukazovaniu lásky iným.

Čo je ťažšie pri počúvaní toho druhého? Ochota sadnúť si a vnímať jeho slová alebo schopnosť zrieknuť sa potreby neustále mu skákať do reči? Ak si zapneme televízny prijímač, iste máme skúsenosť, že je osviežujúce pozrieť si zaujímavú debatu inteligentných ľudí, ktorí sa chcú navzájom počúvať a jeden od druhého sa niečo dozvedieť. Tieto typy relácií však nezvyknú mať takú sledovanosť ako iné, ktorých účastníci sa vzájomne počúvať nechcú ani nevedia. Mimochodom, nikdy som nepochopil, prečo má nemálo ľudí potrebu zabíjať čas sledovaním hádajúcich sa politikov, nielen v nedeľu na obed.

„Znova tu máme tri domáce úlohy, tentokrát na pôstne obdobie: počúvať, vrátiť sa, slúžiť.“ Zdieľať

Druhá pôstna nedeľa nás vyzýva k počúvaniu. Niekto môže byť prekvapený z toho, že nám liturgia predkladá evanjelium o Ježišovom premenení. Zvyčajne sa v tejto súvislosti ponúka úvaha o akomsi diptychu: premenenie + ukrižovanie. Oba tieto obrazy majú veľa spoločných motívov a ak ich spojíme, objavíme ich spoločné teologické posolstvo. Mne sa skôr javí, že tu ide o triptych, pretože mi nedá nepridať k nim obraz Ježišovho krstu. A celé je to namaľované podľa predlohy, ktorú ponúka príbeh o obetovaní Izáka, ktorý zaznel v prvom čítaní.

Áno, Božie slovo je nádherné umelecké dielo, ktorým chce Boh človeka zaujať, aby s ním mohol komunikovať. Našou úlohou je vnímať ho v celistvosti, len vtedy ho pochopíme. Nemôžeme sa tešiť z krásy mozaiky, keď sa zameriame len na jeden kamienok. Až celkový pohľad nás vnesie do posolstva autora.

Inzercia

Pri Ježišovom premenení zaznievajú slová Otca: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!“ Podobné slová zazneli už pri Ježišovom krste. Nie je to náhoda. Otec sa takýmto spôsobom hlási k svojmu Synovi. A tiež k tomu, čo Syn hovorí a koná. A zároveň prikazuje tým, ktorí sú blízko Ježišovi, aby ho počúvali. Áno, tým, ktorí sú blízko Ježišovi, teda aj nám, ak teda pre nás platí, že sme mu blízko.

Malá odbočka: nielen Otec chce, aby sme počúvali Syna, to isté od nás chce aj Matka. Panna Mária, ktorá sa nám na svadbe v Káne predstavuje ako praktická a vnímavá žena, ide dokonca ešte ďalej: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Jasné ako facka. Vie, že nestačí len s úžasom počúvať, treba sa dvihnúť a konať to, čo nám je povedané.

Je to tak. Keby sme Božie slovo iba počúvali, no nekonali podľa neho, potom by na nás právom ukazovali „bezvyznaniaci“, že náš život je ďaleko od toho, aby sme sa nazývali kresťanmi. Kresťan je ten, kto počúva Boha a následne robí dobré skutky v prospech svojich blížnych. Nie ten, kto chce, aby Boh počúval jeho a následne sa k svojim blížnym správa, akoby Boha ani nepoznal.

Je to veľká výzva pre každého z nás. Keď sme sa už prihlásili k viere, tak ju aj žime vo svojom každodennom živote. Koľkokrát nám Svätý Otec František pripomenul, že viera sa prejavuje konaním dobrých skutkov, skutkov milosrdenstva, skutkov lásky. To nie je nič nové ani progresívne, veď samotný biblický pojem „viera“ v sebe obsahuje aktívnu činnosť. Modlitba je v tomto zmysle len začiatok. Vzťah s Bohom musí nevyhnutne viesť k vzťahom s ľuďmi.

Boh od nás nechce, aby sme chodili do kostola, ale aby sme konali dobro. Netvrdím, že Boh chce, aby sme do kostola nechodili, to je zásadný rozdiel! A zároveň platí, že Cirkev, ku ktorej sa hlásime, nás správne učí, že máme nielen svätiť sviatočný deň účasťou na svätej omši, ale tiež to, že máme svoju vieru prejavovať v každodennom živote aktívnym konaním dobrých skutkov, službou lásky bratom a sestrám. Takto má vyzerať kresťanstvo.

Ak Otec chce, aby sme počúvali jeho milovaného Syna, zároveň chce, aby sme aj konali to, čo nám hovorí. Preto v tomto čase pozorne počúvajme Božie slovo a prosme Ducha Svätého, aby sme nielen chápali, čo nám Boh hovorí, ale aby sme to následne dokázali aj premeniť na svoje skutky.

Odporúčame